Viedenský emeritný arcibiskup kardinál Franz König zomrel v sobotu 13. marca asi o tretej hodine ráno v spánku. Bol posledným kardinálom, ktorého menoval ešte pápež Ján XXIII. (1958-63) a prijal do kolégia kardinálov vo svojom prvom konzistóriu v decembri 1958. Už o 8 hod. ráno sa vo Viedni rozozvučali smutné tony obľúbeného starého zvonu Pummerin na Chráme sv. Štefana a volali veriacich k modlitbám za zosnulého kardinála.
Kardinál Christoph Schönborn sa s členmi dómskej kapituly zhromaždili na prvú rannú svätú omšu a od 8 hodiny rannej sa tu veriaci ticho modlili. Prvú zádušnú svätú omšu za svojho predchodcu slúžil kardinál Schönborn v sobotu večer o 18. hod. Rekviem a slávnostný pohreb sa budú konať v sobotu 27. marca o 10. hod. v Chráme sv. Štefana vo Viedni.
„Prvou reakciou bol veľký smútok,“ povedal kardinál Schönborn pre Kathpress. „Je to naozaj hlboký smútok, že od nás odišiel tento veľký človek, kresťan, biskup a kardinál, ktorý tak neuveriteľne veľa znamenal pre Cirkev a Rakúsko. Prežívame súčasne aj pocit vďačnosti, že nám Boh tohto veľkého človeka zachoval taký dlhý čas. Mnohé roky služby kardinála Königa boli darom pre cirkev v Rakúsku i na celom svete. Boli darom pre túto krajinu, v ktorej bol kardinál König najuctievanejšou a najvyššou morálnou a náboženskou autoritou, ušetrenou všetkých útokov.“
Svätý Otec smúti za kardinálom Königom
Svoj hlboký zármutok nad jeho smrťou vyjadril v telegrame aj pápež Ján Pavol II.
„S hlbokým zármutkom som sa dozvedel o odchode najdôstojnejšieho pána kardinála Franza Königa do večnej vlasti. ... Verný svojmu heslu svojím dlhým a naplneným biskupským pôsobením formoval cirkev a život Rakúska. Jeho svedectvo o Kristovom posolstve a jeho nasadenie za pokoj a zmierenie vyžarovali ďaleko za hranice jeho vlasti. Jeho zvláštnou zásluhou bola podpora veriacich vo východnej Európe v čase neblahého politického rozdelenia nášho svetadielu. Súčasne si vydobyl uznanie ako staviteľ mostov k cirkvám východnej tradície,“ napísal Svätý Otec v telegrame.
Rakúsko a Európa strácajú veľkú osobnosť
„Rakúsko stráca veľmi veľkú osobnosť“, povedal rakúsky prezident Thomas Klestil. „Jeho úmrtie je nielen veľkou stratou pre katolíkov našej krajiny, ale aj pre všetkých Rakúšanov nezávisle od ich vyznania. Bol veľkým pastierom duší a za takmer 100 rokov svojho života vždy veril v Rakúsko. Bol najdlhší čas duchovnou a morálnou autoritou našej krajiny.“
Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel vyhlásil: „Je to strata aj pre Európu. Kardinál König bol jednou z najväčších osobností našej doby. Bol veľkou postavou v Cirkvi a po desaťročia podstatne formoval rozvoj Katolíckej cirkvi nielen v Rakúsku ale aj vo svete. Kardinál König bol aj jedným z prvých veľkých Európanov Cirkvi, pretože rozmýšľal v rozmere prekonávania hraníc v kresťanskom duchu dlho predtým, ako sa táto téma objavila na európskom horizonte. Jeho rozhľad obsiahol aj nekresťanské náboženstvá, s ktorými sa usiloval nadväzovať dialóg.“
Zo života veľkej osobnosti Rakúska i Európy
Kardinál Franz König sa narodil 3. augusta 1905 ako najstarší syn roľníckej rodiny vo Warthe pri Rabensteine v Diecéze St. Pölten. Navštevoval kláštorné gymnázium v Melku a v roku 1927 začal štúdium filozofie a teológie na Gregoriane ako aj staroperzského náboženstva a jazykov na Orientalistickej fakulte Pápežského biblického inštitútu v Ríme. V roku 1930 získal doktorát z filozofie a 29. októbra 1933 bol vysvätený na kňaza. V rokoch 1934-37 pôsobil ako kaplán v domovskej diecéze. V tom čase dokončil aj štúdium teológie a v roku 1936 promoval na doktora teológie. Od roku 1938 bol dómskym kurátom v St. Pöltene a duchovným pastierom mládeže. Staral sa najmä o vojnových zajatcov, pričom mu pomáhala znalosť ruštiny. V roku 1945 sa stal profesorom náboženstva v Kremsi a habilitoval zo Starého zákona vo Viedni. Bol najlepším znalcom myšlienkového sveta staroiránskeho náboženstva Zarathustru.
V roku 1947 vyšla jeho kniha Starý zákon a staroorientálne náboženstvá. V roku 1948 bol povolaný za profesora morálnej teológie do Salzburgu. Tu vykonal hlavnú prácu na veľkom diele o histórii náboženstiev Kristus a náboženstvá sveta (1951).
Pápež Pius XII. ho v roku 1952 menoval za liviaského titulárneho biskupa a koadjutora diecézneho biskupa St. Pöltenu Michaela Memelauera.
V roku 1956 vydal knihu Lexikón náboženských vied. V tom istom roku 10. mája, 7 mesiacov po smrti kardinála Innitzera, ho pápež Pius XII. menoval za viedenského arcibiskupa. Za heslo si zvolil citát z Listu sv. Pavla Efezanom: „Veritatem facientes in caritate“ (Pravdu konať v láske).
Do kolégia kardinálov ho pápež Ján XXIII. prijal 15. decembra 1958. V roku 1959 pôsobil krátko ako vojenský vikár pre Rakúsko.
Ako viedenský arcibiskup bol zástancom láskavej pastorácie blízkej ľuďom. Sám vykonal stovky návštev vo farnostiach ale aj v podnikoch, v školských triedach, aby sa dostal do osobného kontaktu s pracujúcimi ľuďmi i s mládežou. V rokoch 1969-71 zvolal viedenskú diecéznu synodu a v rokoch 1973-4 celorakúsku synodu, ktoré usmernili vnútornú obnovu cirkvi. Kardinál König vždy zdôrazňoval princíp spoločnej zodpovednosti duchovných a laikov za život a pôsobenie Cirkvi.
Kardinál König vždy chápal Cirkev ako formujúci faktor spoločnosti. Jeho početné verejné vystúpenia v médiách vyvolali v rakúskej verejnosti vždy veľkú pozornosť. Rakúski biskupi po druhej svetovej vojne rozhodli o odlúčení cirkvi od straníckej politiky, čo kardinál König ďalej dôsledne presadzoval a podporoval úsilie o odstránenie historických rozporov medzi cirkvou a Sociálnodemokratickou stranou v Rakúsku. Mal osobný podiel na zlepšení vzťahov medzi štátom a Cirkvou.
Na svetovej úrovni vystúpil kardinál König po prvý raz na Druhom vatikánskom koncile a patril tu k vedúcim osobnostiam. Potom sa už stále zúčastňoval na synodách biskupov. V roku 1965 mu pápež Pavol VI. zveril vedenie novo založeného oddelenia vatikánskeho Štátneho sekretariátu pre neveriacich, kde pôsobil do roku 1981.
Za špecifickú úlohu viedenského arcibiskupa považoval kardinál König prekonanie izolácie cirkvi v komunistickom východnom bloku nadväzovaním bratských kontaktov cirkvi v Rakúsku s cirkvami v susedných krajinách. Ako prvý „západný“ kardinál pricestoval do východnej Európy na pohreb záhrebského kardinála Stepinaca, ktorý zahynul na následky dopravnej nehody 13. februára 1960. Neskôr vykonal početné návštevy v takmer všetkých východných štátoch a stretával sa tu s biskupmi, kňazmi i veriacimi miestnych cirkví.
V roku 1963 ho pápež Ján XXIII. Poslal na americké veľvyslanectvo v Budapešti, kde mal hovoriť s maďarským prímasom Mindszentym, ktorú tu žil v azyle. Tieto návštevy sa v ďalších rokoch opakovali až viedli k vycestovaniu Mindszentyho z Maďarska.
Ďalším ťažiskom pôsobenia kardinála Königa boli ekumenické vzťahy s ostatnými kresťanskými cirkvami. Navštevoval pravoslávnych patriarchov v Rumunsku a Srbsku, koptského patriarchu v Káhire, ekumenického patriarchu Athenagorasa v Carihrade a ďalšie osobnosti týchto cirkví. Tak založil rozhodujúce kontakty pre dialóg s nekatolíckymi cirkvami Východu. V roku 1964 založil nadáciu Pro Oriente, ktorá organizuje najmä ekumenické sympóziá na pomoc teologickým diskusiám.
Veľký záujem prejavoval aj o nekresťanské náboženstvá. V roku 1964 viedol v rámci Eucharistického kongresu v Bombaji veľký náboženský dialóg, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia všetkých svetových náboženstiev.
Významnú úlohu pripisoval aj dialógu medzi vedou a náboženstvom. Aj v tejto oblasti vyvinul na medzinárodnej úrovni viaceré iniciatívy.
V auguste 1980 po dovŕšení 75. roku života požiadal pápeža Jána Pavla II. o prepustenie z cirkevných úradov. Jeho odstúpenie však pápež prijal až po jeho 80. narodeninách na jeseň v roku 1985. V júni toho istého roku ho ešte zvolili na päť rokov za prezidenta medzinárodného hnutia pokoja Pax Christi.
Kardinál Franz König však po celý život zostal predovšetkým pastierom duší. Bol hlboko presvedčený o tom, že náboženstvo patrí k bytiu človeka a neúnavne sa usiloval spoločne s Božím ľudom nájsť odpoveď na tie otázky, ktoré nikto nemôže v živote úplne obísť: Odkiaľ prichádzam? Kam idem? Aký zmysel má môj život?
Kolégium kardinálov má 191 členov
Po smrti kardinála Königa má kolégium kardinálov 191 členov, z nich 126 mladších ako 80 rokov. Iba jeden kardinál je ešte starší ako kardinál König – Talian Corrado Bafile, ktorý sa minulý rok dožil 100 rokov. Za kardinála ho však menoval Pavol VI. až v roku 1976.
