Prezentácia knihy kardinála Jozefa Tomka Na misijných cestách II.Konferencia biskupov Slovenska, Spolok sv. Vojtecha a Katolícke noviny zorganizovali 7. októbra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave slávnostnú prezentáciu knihy kardinála Jozefa Tomka Na misijných cestách II., ktorá vyšla ako podielová kniha SSV na rok 2004 – v roku okrúhleho životného jubilea otca kardinála.
V úvode prezentácie moderátor Mons. Marián Gavenda poďakoval kardinálovi Tomkovi a ostatným, ktorí mali účasť na vydaní tejto knihy.
Marián Servátka potom prečítal posolstvo prezidenta SR Rudolfa Schustera, v ktorom vyjadril svoju hrdosť nad týmto synom slovenského národa, ktorý sa úspešne podieľal na misiách v celom svete.
Páter Jozef Heriban profesor biblistiky na Saleziánskej univerzity v Ríme, hneď na úvod svojho hodnotenia knihy zdôraznil, že jej predstavenie sa mu stalo vecou srdca.
Kniha podľa neho dopĺňa celkový obraz o misijnej ceste Cirkvi na všetkých svetadieloch. Podáva historický pohľad do misií aj obraz ich súčasnosti, rozoberá kladné stránky aj problémy i ťažkosti a tento obraz výstižne dopĺňajú krásne fotografické zábery. Nájdeme tu zaujímavé informácie i štatistiky o misiách Cirkvi na celom svete, ktoré plasticky a pútavo zobrazuje veľký misionár nášho národa – kardinál Tomko. Vyjadruje svoj názor na náboženské úsilie a evanjelizačnú horlivosť všetkých národov. Je to obraz jeho celoživotného programu budovania univerzálnej i partikulárnej košickej Cirkvi vyjadrený aj v jeho biskupskom znaku a biskupskom hesle.
Prof. Heriban potom porovnal cesty otca kardinála s misijnými cestami sv. Pavla, pri ktorých bolo najdôležitejším budovanie Cirkvi, jej zakladanie a zakoreňovanie. Prvou silou tohto budovania Cirkvi je láska a toto budovanie má v ranej Cirkvi význam služby. Misijné cesty kardinála Tomka treba chápať a posudzovať práve vo svetle tohto pavlovského budovania Cirkvi.
Potom prof. Heriban citoval slová otca kardinála: „Dnes nemožno všetky problémy spojené s evanjelizáciou riešiť za stolíkom, musí sa ísť do terénu!“
Ďalej rozobral cesty kardinála Tomka po jednotlivých svetadieloch s ich odlišnými podmienkami a problémami. Čo sa týka Európy kardinál Tomko konštatuje, že sa postupne stáva misijným územím, že je tu úpadok civilizácie, pokles viery, kríza manželstva a rodiny, mravná neviazanosť, strata hodnôt, vplyv siekt ako aj nedostatok kňazov. To všetko si vyžaduje dôkladnú duchovnú obnovu.
Dr. Anton Neuwirth bývalý veľvyslanec SR pri Svätej stolici ocenil, že môže hovoriť o kardinálovi Tomkovi ako o človekovi, ktorý urobil „kus roboty pre Slovensko a kus roboty pre celý svet“. Knihu hodnotil ako vynikajúcu literatúru faktu, kde však za faktami cítiť ducha a osobnosť pisateľa, zrelej osobnosti, ktorá venovala misijnej činnosti celý život.
Kardinál Tomko podľa neho podáva svieži opis udalostí bližší životu a núti čitateľa polemizovať s autorom. Nebojí sa odhaľovať svoje vnútro, chlapčenské sny ani podávať opisy osobných zážitkov. Zmyslom diela je splniť poslanie Cirkvi a tým je podľa Dr. Neuwirtha – univerzalizácia lásky.
Kardinál Tomko v príhovore vyjadril vďaku relátorom a SSV za myšlienku vydať aj tento druhý diel ako aj radosť nad tým, že sa dielo dostane do 120 000 slovenských rodín. Poďakoval prezidentovi R. Schusterovi za jeho posolstvo i ostatným, ktorí mali účasť na tomto podujatí. Spomenul si na svoje primície v Kostole sv. Pavla v Ríme, ktoré podľa neho neboli náhodou ale darom od Boha a povedal:
„Pán Boh si človeka vedie a mňa tiež poslal na misijné cesty. Ďakujem teda Bohu za zdravie, za ochranu na cestách, pred rôznymi nebezpečenstvami.“
Potom vtipne poznamenal, že najťažšou inkulturáciou je „inkulturácia žalúdka“. Pospomínal niektoré zaujímavé zážitky z Afriky, ktoré prítomní ocenili potleskom a dodal:
„To, čomu ma naučili misie a misionári je uctiť si ľudí a uctiť si ľudskosť. Sme jedna ľudská rodina – nesmieme na to zabudnúť. To je jediná globalizácia! Musíme sa nájsť ako ľudia.
Od misionárov som sa tiež priučil pokore a skromnosti. Vo svete som sa naučil vážiť si svoju vieru, náš poklad.“ Kardinál Tomko potom k tomu uviedol krásny príklad:
„Povedal mi istý budhista: ´Vy viete, že Boh prišiel tu na zem a stal sa človekom a vy ste čakali 2000 rokov, aby ste nám to oznámili?!“
