Bratislava 14. mája (TK KBS) Tento týždeň si pripomíname 30 rokov od návštevy svätej Matky Terezy na Slovensku. Zavítala do Bratislavy, Nitry a Čadce. Pred tridsiatimi rokmi 14. mája 1990, otvorila v Čadci v sprievode vtedajšieho nitrianskeho biskupa Jána Chryzostoma Korca a biskupa Pavla Hnilicu misijný dom s prvými štyrmi sestrami – Kongregácie misionárok lásky. Návštevu si mesto pripomenulo vzhľadom na pandémiu článkom na webovej stránke a v ďalších médiách.
V článku píše, že ju na námestie pred Domom kultúry v Čadci vtedy prišli pozdraviť tisícky ľudí. "Len pár mesiacov po zamatovej revolučnej jeseni prišli Čadčania a Kysučania vzdať úctu a poďakovanie tejto útlej žene, ktorá celý svoj život zasvätila pomoci chudobným, slabým a chorým," uvádza článok na mestskej webstránke.
"Sprevádzaná vtedajším nitrianskym biskupom kardinálom J. Ch. Korcom, biskupom Pavlom Hnilicom, čadčianskym farárom a dekanom Milanom Kavorom a ďalšími duchovnými a predstaviteľmi KDH otvorila v Čadci na Kukučínovej ulici aj prvý misijný dom pre chudobných so štyrmi sestrami Kongregácie misionárok lásky," uvádza.
Setry v Čadci pôsobili osem rokov, starali sa o ľudí bez domova a matky s deťmi, potom sa odsťahovali do Žiliny, kde pôsobia dodnes. Ako uviedla Matka Tereza pri otvorení domu Misionárok lásky v Čadci, splnila sa jej tak veľká túžba. Podobný dom, aj s oddelením pre chorých na AIDS otvorila neskôr aj v Prahe.
Meno Matky Terezy niesla v pri svojom vzniku aj cirkevná dievčenská škola v Čadci, no na žiadosť samotnej Matky Terezy, ktorá sa s tým nestotožnila, bolo toto pomenovanie zrušené a škola pomenovaná podľa sv. Františka z Assisi.
Sv. Matku Terezu si v minulosti pripomenuli Kysučania aj výstavou fotografií nazvanou „Prišla ku všetkým“ zaznamenávajúcou jej návštevu v Čadci a na Slovensku v máji 1990. Autorom výstavy ktorých bol rodák z Čadce, dnes už zosnulý jezuita Ondrej Gábriš.
"Mesto Čadca popri iných aktivitách, ktoré slúžia na podporu sociálne slabších skupín obyvateľstva pravidelne každoročne organizuje finančné zbierky v rámci benefičných vianočných koncertov, na podporu zdravotne postihnutých, sociálne slabších a odkázaných občanov. Veríme, že aj takýmto spôsobom napĺňame odkaz Matky Terezy," uviedla Katarína Šulganová z Mesta Čadca.
Farnosť si toto výročie pripomenie v nedeľu pri svätých omšiach, informoval TK KBS Ladislav Stromček, dekan v Čadci.
Príchod Matky Terezy na Slovensko sprostredkoval biskup Hnilica.
"Mons. Hnilica mal kontakty na Matku Terezu a sprostredkoval jej príchod na Slovensko. Zariadil, že otvorí dom svojich sestier – a keďže mal najlepšie vzťahy s novým nitrianskym biskupom, tak ten dom mal byť na území Nitrianskej diecézy. Táto informácia a súčasne požiadavka znamenala zabezpečiť do jej príchodu, ktorý mal byť o pár dní, aj konkrétny dom. Ten mal byť v oblasti, kde sa nachádza dosť chudobných, ktorým by mohli sestry slúžiť. Vybavením tejto záležitosti poveril biskup Korec mňa, ako svojho generálneho vikára a vtedajšieho kancelára biskupského úradu, Mons. Andreja Patku.
Poradili sme sa a usúdili sme, že takou oblasťou sú Kysuce a dom by mohol byť v Čadci. Kde však nájsť primeraný dom doslova zvečera do rána? Oslovili sme dp. Pavla Trnku, ktorý pochádzal z Čadce a jeho mama tam bývala v súkromnom dome. Odpoveď bola veľkodušná: mama uvoľnila dom a syn sa o ňu postaral," spomína na udalosti spred tridsiatich rokov vtedajší generálny vikár Nitrianskej diecézy, dnes ordinár Ozbrojených zborov a ozbrojených síl Slovenskej republiky Mons. Františkek Rábek.
Na Slovensku privítali Matku Terezu v Bratislave, potom išla do Nitry, kde bola svätá omša pod vedením biskupa Korca v kostole Piaristov. "Matka Tereza tam mala dlhší príhovor v angličtine, ktorý prekladala Helena Gabčová. Matka Tereza aj so spolusestrami prenocovala v komunite sestier premonštrátok, ktoré pracovali na biskupskom úrade, na nitrianskom hrade. Na druhý deň sme sestričky viezli mikrobusom, ktorý šoféroval ekonóm Biskupského úradu Martin Václav; biskupi Korec a Hnilica cestovali druhým autom, vedeným biskupským tajomníkom P. Petrom Tibenským SJ," spomína biskup Rábek.
"V Čadci sme ju i so sestrami priviezli konečne do vytúženého domu a bol som rád, že Matka Tereza bola spokojná. Prvé čo v dome určila a provizórne zariadila bola kaplnka. Medzitým sa na námestí pred kultúrnym domom pripravil oltár, prišli deti zo škôl, mnoho veriacich, miestny dekan dp. Milan Kavor a kňazi z okolia. Hlavným celebrantom bol diecézny biskup Korec, koncelebroval biskup Hnilica a ďalší kňazi i ja. Sestričky boli prítomné. Dostalo sa im vrelého prijatia zo strany miestneho obyvateľstva. Matka Tereza sa prihovorila po svätej omši," opisuje biskup Rábek.
Matka Tereza v Čadci pozdravila tisícky ľudí, ktorí si nenechali ujsť príležitosť osobne vidieť ženu, ktorá celý život venovala tým najbiednejším.
„Mojou túžbou bolo zriadiť útulok vo vašej krajine už dávnejšie, ale neumožnili mi to. V tomto roku (1990) ma o to písomne poprosil nitriansky biskup Mons. Ján Chryzostom Korec. Hneď som súhlasila. Biskup Korec rozhodol, že útulok bude v Čadci na Kysuciach. Som šťastná, že sa mi splnila moja veľká túžba,“ povedala pri svojej návšteve dnešnej redaktorke My Kysucké noviny Ivete Hažíkovej. Dodala, že chce podobný dom otvoriť aj v Prahe, v ktorom by bolo navyše aj oddelenie pre chorých na AIDS, čo sa jej aj neskôr podarilo. V tom čase sa končilo jej pôsobenie predstavenej rádu Misionárok milosrdenstva a kresťanskej lásky.
„Moje posolstvo je u Pána Boha a my pracujeme v jeho mene, sme v jeho rukách. Konkrétny program nemáme. Pracujeme impulzívne a chodíme tam, kde nás o to žiadajú. Základom našej práce je opatera a súcit s tými, ktorí sú opustení, chorí a nemajú nikoho. Pomáhame najbiednejším z biednych, neberieme peniaze na mzdu, dotácie od štátu ani od cirkevných inštitúcií. Žijeme len z milodarov, ktoré dostávame od ľudí. Pôsobíme charitatívne, ale naším poslaním je aj rozdávať a šíriť lásku medzi ľuďmi, pretože láska, to je mier.“ Na to, s akými dojmami odchádza z Kysúc, odpovedala: „Páči sa mi, že tu žije veľa nábožných ľudí. Základom šťastného štátu je šťastná rodina. Preto prosím, aby sa ľudia ctili a mali radi, aby spoločne v modlitbách vytvorili jedno veľké srdce, naplnené láskou.“
Z Kysúc odišla pomáhať tým, ktorí ju najviac potrebovali. Zdôraznila, že ľudia dneška hladujú po láske, po chápavej láske, ktorá je jedinou odpoveďou na osamelosť a horkú chudobu. „Preto pôsobíme aj v krajinách, ako je Anglicko, Amerika alebo Austrália, kde nie je hlad po chlebe. Ľudia tam však trpia strašnou osamelosťou, zúfalstvom, nenávisťou, cítia sa nevítaní, bez pomoci a bez nádeje. Nevedia už, čo je to ľudská láska. Potrebujú niekoho, kto im rozumie a váži si ich,“ povedala pri odchode redaktorke Kysuckých novín.
Aj keď dnes už nie je medzi nami, jej slová nám majú stále čo povedať. Bola bez peňazí, stáleho bydliska aj istoty, pretože sa chcela čo najviac stotožniť so svojimi chudobnými. Pomýšľala na založenie rehoľnej spoločnosti. Novú kongregáciu schválil Rím 7. októbra 1950 pod názvom „Misionárky lásky“. Prvou ustanovizňou, ktorú založila, bol Dom pre umierajúcich v Kalkate. V roku 1955 otvorila dom pre opustené deti, neskôr i pre duševne zaostalé. Od roku 1957 sa začali Misionárky lásky sústavne zaoberať i liečením malomocných.
Jej úsilie o zmierenie biedy, o vrátenie ľudskej dôstojnosti tým, o ktorých už nikto nemá záujem, bolo ocenené mnohými cenami. Prvú „Padme Šri Medal“ dostala od indickej vlády. V roku 1963 jej venovali Cenu mieru. V roku 1971 dostala Cenu milosrdného samaritána a Medzinárodnú cenu Kennedyho. V roku 1979 ju vyznamenali Nobelovou cenou mieru. Všetky finančné prostriedky, ktoré pri týchto a iných príležitostiach získala, použila pre chudobných.
Ako uvádza mesto Čadca, na Kysuciach túto vzácnu osobnosť pripomína jej súsošie s pápežom Jánom Pavlom II. v obci Staškov. Autorom súsošia Jána Pavla II. a Matky Terezy je akademický sochár Vojtech Pohanka, dielo však pre jeho náhle úmrtie dokončil jeho syn Peter Pohanka.
Pri príležitosti osláv 4. výročia Parku Jána Pavla II. a Matky Terezy v máji 2014 odhalili v ňom "Litánie k sv. Jánovi Pavlovi II." Ide o dva a po metra vysokú knihu s tromi listami z kovu, do ktorej sú vypálené litánie a symboly kresťanstva. Dielo navrhol akademický sochár Juraj Čutek. Projekt výstavby Parku Jána Pavla II. a Matky Terezy vznikol zásluhou Spolku rodákov Jozefa Kronera v Staškove.
Predstavená Kongregácie misionárok lásky navštívila Slovensko po prvý raz v Mariánskom roku 1987. Súčasťou jej pobytu bola i návšteva Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Jej druhá cesta na Slovensku sa začala 14. mája 1990. Navštívila Nitru a Čadcu. Po nášteve Čadce odišla do Prahy. Rádové sestry z Kongregácie misionárok lásky pôsobia na Slovensku v Žiline a v Bratislave.
Existuje množstvo kníh o Matke Tereze. Historik Ústavu pamäti národa František Neupauer upozornil na niektoré z nich. Existuje aj niekoľko filmov o Matke Tereze, vrátane kresleného filmu pre deti. Jeden z nich napríklad prináša vo svojom archíve aj Televízia LUX. Na Slovensku vzniklo divadelné prestavenie odkrývajúce život Matky Terezy.
Matka Tereza, rodáčka zo Skopje v Macedónsku, zomrela 5. septembra 1997 v indickej Kalkate. 19. októbra 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú a 4. septembra 2016 ju pápež František postavil na oltár ako svätú.
-
Zdroje: My Kysucké noviny, Iveta Hažíková / Mesto Čadca / Archív TK KBS / Edícia Viera do Vrecka "Matka Tereza Ikona našich čias" / Upravené
