Rím 11. augusta (TK KBS) Od New Yorku po Soul, od zraneného srdca sveta až po nádej rodnúcu sa zo stretnutia s Kristom a s inými – prehľad svedectiev dievčat a chlapcov z rôznych kútov sveta po dňoch strávených v Tor Vergate.
Kim má dvadsaťjeden rokov. Pochádza zo Soulu. V jej rodnej kórejčine jej meno znamená „svetlo sveta“. V utorok 29. júla na Námestí sv. Petra sa pápež Lev XIV pozerá na mladých, usmieva sa a volá: „Vy ste svetlom sveta“. V tej chvíli – hovorí – sa fasáda baziliky rozžiari. „Bolo to, akoby vyslovil moje meno.“ Jedno slovo, jedno svetlo, poslanie, ktoré sa rodí v srdci: „Toľko som dostala… teraz to musím odovzdať.“
Dotknúť sa srdca, zmeniť svet
Mauricio má dvadsať rokov a pochádza zo Spojených štátov. Nosí si v srdci výzvu pápeža na pokoj až do posledného dňa, ako žeravý uhlík pod popolom. Keď sa ho pýtame, čo si odnáša z tých dní, odpovedá: „Pápež hovoril o mladých, ktorí teraz trpia v Gaze a na Ukrajine. Ak sa dotkneme srdca… svet sa zmení.“
Mladí veria, že ak otvoríme srdce Bohu, svet sa zmení
Kim a Mauricio sú dvaja z 200 mladých z medzinárodnej organizácie Idente Youth, ktorá tento rok oslavuje päťdesiat rokov svojej existencie. Spoločne sa zúčastnili na Jubileu mladých v Ríme. Prišli z Ázie, Európy a oboch Amerik: z Južnej Kórey, Filipín, Japonska, Nemecka, Španielska, Francúzska, Talianska, Čile, Kolumbie, Ekvádoru, USA, Hondurasu a Mexika.
Pravé priateľstvá sa nevytvárajú len na sociálnych sieťach
Sebastián, 19 rokov, z Ekvádoru, nemá pochybnosti: „Nešlo o obyčajnú cestu: my sme nádejou, ktorú treba odniesť ďalej. Je nás takmer milión mladých, ktorí majú poslanie.“ Pre Moniku z Ekvádoru sa táto misia volá „svätosť“. V krátkom rozhovore hovorí: „Pápež nás vyzval k svätosti: aby sme sa neuspokojili s niečím menším. V jednoduchých gestách, v každodennej vernosti.“ Ako hovorí Gerardo z Mexika, opakujúc slová pápeža: „Pravé priateľstvá sa nevytvárajú len na sociálnych sieťach… ale v čnosti Krista.“
Od vzbury k milosti
„Prišla som plná vzbury voči Bohu,“ hovorí dievča z Francúzska. Iná rozpráva o prechode cez sväté brány ako o „veľkom momente“. Bdenie s pápežom prežívali dojatím: „My, mladí, sme aj ovocím mnohých sĺz našich vychovávateľov.“ Angelic z Filipín poznamenáva: „Keď sa dvaja ľudia stretnú a komunikujú otvorene s dôverou, rodí sa spoločenstvo, ktoré lieči.“ Potom dodáva: „Moje telo bolo unavené, ale vydržalo, lebo srdce bolo plné milosti.“
Pre mladých bol stredobodom slávnosti Kristus
Počas jubilea boli sviatosti „mojou silou“. Danielle si zapamätala obraz: „Milióny mladých v tichu pred Eucharistiou: tam som pocítila, že nie sme sami.“ Kyla, taktiež z Filipín, hovorí o jednote: „Všetci sme sa pozerali na jednu osobu: Krista a spoločne sme niesli kríž lásky.“
James rozpráva o námahe, slnku, túžbe. Ale aj o objave: „Nádej sa rodí v spoločnej námahe.“ V pamäti mu utkvela tvár dievčaťa: „Stratila vieru. Vďaka pomoci priateľov ju získala späť. Teraz môže znova pozerať na Krista.“
Nemôžem si to nechať len pre seba
„Aký má zmysel nechať si to všetko len pre seba?“ pýta sa Italo z Ekvádoru. „Mladí, ktorí nemohli prísť, musia spoznať to, čo sme zažili.“ Aj Susana z New Yorku cíti, že sa v nej niečo zmenilo: „Toto jubileum zmenilo môj život… ale aj moju dušu.“ Iván, takisto z Ekvádoru, chce odovzdať pokoj, ktorý dostal: „Budem ho naďalej pestovať Slovom a chcem ho niesť ďalej.“
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia
