Vatikán 3. augusta (VaticanNews) Na rozľahlej pláni rímskeho Tor Vergata sa zišiel milión mladých ľudí, aby sa zúčastnili modlitbovej vigílie s pápežom Levom XIV., ktorý odpovedal na ich otázky o priateľstve, odvahe rozhodovať sa a o stretnutí so živým Kristom. „Ježiš je pravda, ktorá neklame,“ zdôraznil pápež a varoval pred digitálnymi ilúziami, ktoré robia človeka závislým od konzumu. Cesta k šťastiu podľa neho vedie cez darovanie vlastného života, zakotveného v Kristovej láske: „Hľadajte spravodlivosť, obnovte svoj životný štýl.“

Prvá otázka – Skutočné priateľstvo

Svätý Otče, volám sa Dulce María, mám 23 rokov a pochádzam z Mexika. Obraciam sa na vás ako zástupkyňa skutočnosti, ktorú prežívame my mladí v mnohých častiach sveta. Sme deťmi našej doby. Žijeme v kultúre, ktorá nám patrí a ktorá nás, často nevedomky, formuje; je poznačená technológiou, najmä v oblasti sociálnych sietí. Často sa nadchneme, že máme veľa priateľov a vytvárame si blízke vzťahy, a pritom čoraz častejšie zažívame rôzne formy samoty. Sme blízko a v spojení s mnohými ľuďmi, a predsa nejde o skutočné a trvalé vzťahy, ale o pominuteľné a často iluzórne.
Svätý Otče, moja otázka znie: Ako môžeme nájsť úprimné priateľstvo a skutočnú lásku, ktoré nás privedú k pravej nádeji? Ako nám viera môže pomôcť budovať našu budúcnosť?

Drahí mladí, medziľudské vzťahy, naše vzťahy s inými ľuďmi, sú pre každého z nás nevyhnutné, počnúc tým, že všetci muži a ženy na svete sa narodili ako niečí synovia a dcéry. Náš život sa začína vzťahom a práve cez vzťahy rastieme. V tomto procese zohráva kultúra zásadnú úlohu: je to kód, ktorým si rozumieme a ktorým si vysvetľujeme svet. Ako slovník obsahuje každá kultúra vznešené i vulgárne slová, hodnoty i omyly, ktoré sa musíme naučiť rozlišovať.

Keď s vášňou hľadáme pravdu, nielenže kultúru prijímame, ale ju aj pretvárame skrze životné rozhodnutia. Pravda totiž spája slová s vecami, mená s tvárami. Lož naproti tomu tieto prvky oddeľuje a vytvára zmätok a nedorozumenia.
Medzi mnohými kultúrnymi prepojeniami, ktoré charakterizujú náš život, sa internet a sociálne siete stali „mimoriadnou príležitosťou na dialóg, stretnutie a výmenu medzi ľuďmi, ako aj na prístup k informáciám a poznaniu“ (Christus vivit, 87). Tieto nástroje sú však dvojznačné, keď im vládnu logika zisku a záujmy, ktoré rozbíjajú naše vzťahy na tisíc kúskov. Pápež František v tejto súvislosti pripomínal, že niekedy môžu byť „komunikačné mechanizmy, reklama a sociálne siete zneužité na to, aby z nás urobili otupených ľudí závislých od konzumu“ (Christus vivit, 105). Vzťahy sú potom zmätené, nepokojné alebo nestabilné.

Ako viete, dnes existujú algoritmy, ktoré nám hovoria, čo máme vidieť, čo si máme myslieť a kto by mal byť naším priateľom. A tak sa naše vzťahy stávajú ešte zmätenejšími, niekedy úzkostnými. Pretože keď nástroj ovládne človeka, človek sa stáva nástrojom – nástrojom trhu, a sám sa stáva tovarom. Len úprimné vzťahy a pevné väzby vytvárajú príbehy dobrého života.

Drahí mladí, každý človek prirodzene túži po tomto dobrom živote, ako pľúca túžia po vzduchu – ale aké ťažké je ho nájsť! Aké ťažké je nájsť skutočné priateľstvo! Už pred stáročiami svätý Augustín vystihol túto hlbokú túžbu nášho srdca, ktorá prebýva v každom srdci – aj bez toho, aby poznal dnešný technologický vývoj. Aj on prešiel búrlivým mladosťou, no neuspokojil sa a neutíšil volanie svojho srdca. Augustín hľadal pravdu – tú, ktorá nesklame, krásu, ktorá nepominie.

A ako ju našiel? Ako našiel úprimné priateľstvo, lásku schopnú dať nádej? Tak, že stretol toho, ktorý ho už hľadal – stretol Ježiša Krista. A ako si vybudoval budúcnosť? Tým, že ho nasledoval – svojho priateľa od večnosti. Jeho vlastnými slovami: „Nijaké priateľstvo nie je verné, ak nie je v Kristovi.“ A tiež: „Skutočne miluje svojho priateľa ten, kto v priateľovi miluje Boha“ (Sermo 336, 2).

Priateľstvo s Kristom, ktoré je základom viery, nie je len pomoc medzi mnohými inými na budovanie budúcnosti – je to naša polárna hviezda. Ako napísal blahoslavený Pier Giorgio Frassati: „Žiť bez viery, bez dedičstva, ktoré treba brániť, bez zápasu za pravdu, nie je skutočným životom, ale len prežívaním“ (Listy, 27. februára 1925).
Keď naše priateľstvá odrážajú tento intenzívny vzťah s Ježišom, určite sa stávajú úprimnými, veľkodušnými a pravdivými.

Drahí mladí, majte sa radi medzi sebou! Majte sa radi v Kristovi! Učte sa vidieť Ježiša v iných. Priateľstvo môže skutočne zmeniť svet. Priateľstvo je cestou k mieru.

Druhá otázka – Odvaha robiť rozhodnutia

Svätý Otče, volám sa Gaia, mám 19 rokov a som z Talianska. Dnes večer by sme vám my všetci mladí, ktorí sme tu prítomní, chceli hovoriť o našich snoch, nádejach a pochybnostiach. Naše obdobie je poznačené dôležitými rozhodnutiami, ktoré máme prijať, aby sme nasmerovali svoj budúci život. No pre atmosféru neistoty, ktorá nás obklopuje, sme v pokušení odkladať rozhodnutia a strach z neznámej budúcnosti nás paralyzuje. Vieme, že vybrať si znamená aj niečoho sa vzdať, a to nás blokuje – napriek tomu cítime, že nádej ukazuje na ciele, ktoré sú dosiahnuteľné, aj keď sú poznačené nestálosťou súčasnosti.
Svätý Otče, pýtame sa vás: kde môžeme nájsť odvahu robiť rozhodnutia? Ako môžeme byť odvážni a žiť dobrodružstvo živej slobody, robiť radikálne a zmysluplné rozhodnutia?
Ďakujem za túto otázku. Otázka znie: Ako nájsť odvahu vybrať si? Ako môžeme mať odvahu a robiť múdre rozhodnutia?

Drahí mladí, rozhodovať sa učíme v skúškach života – a predovšetkým vtedy, keď si uvedomíme, že my sami sme boli vyvolení. Táto pamäť si vyžaduje, aby sme ju objavovali a formovali.
Dostali sme život zadarmo, bez toho, aby sme si ho vybrali! Na počiatku nás samých nestála naša voľba, ale láska, ktorá nás chcela. Počas života sa skutočným priateľom ukáže ten, kto nám pomáha rozpoznať a obnoviť túto milosť v rozhodnutiach, ktoré sme povolaní urobiť.

Drahí mladí, správne ste povedali: „rozhodnúť sa znamená aj vzdať sa niečoho – a to nás niekedy paralyzuje“. Aby sme boli slobodní, musíme vychádzať zo stabilného základu, zo skaly, na ktorej môžeme stavať. Tou skalou je láska, ktorá nás predchádza, prekvapuje a nekonečne presahuje: je to Božia láska.

A preto pred ním sa rozhodovanie stáva rozlišovaním, ktoré nám neberie nijaké dobro, ale vždy nás vedie k lepšiemu.
Odvaha voliť prichádza z lásky, ktorú nám Boh prejavuje v Kristovi. On nás miloval celým svojím bytím, zachránil svet a ukázal nám, že darovanie života je cestou k tomu, aby sme sa stali sami sebou. Preto stretnutie s Ježišom zodpovedá tým najhlbším túžbam nášho srdca – lebo Ježiš je Božia láska v ľudskej podobe.

V tejto súvislosti pred dvadsiatimi piatimi rokmi, práve tu, kde sa nachádzame, povedal svätý Ján Pavol II.:
„Je to Ježiš, koho hľadáte, keď snívate o šťastí; on na vás čaká, keď vás nič z toho, čo nachádzate, neuspokojuje; on je tá krása, ktorá vás tak priťahuje; on vás podnecuje k tej radikalite, ktorá vám bráni podľahnúť kompromisu; on je ten, ktorý vás vedie k tomu, aby ste odložili masky, ktoré robia život falošným; on je ten, ktorý vo vašom srdci číta tie najpravdivejšie rozhodnutia, ktoré by iní chceli potlačiť“ (Modlitbová vigília na 15. svetových dňoch mládeže, 19. augusta 2000).

Strach tak ustupuje nádeji, lebo sme si istí, že Boh privedie do konca to, čo začal.
Jeho vernosť spoznávame v slovách toho, kto skutočne miluje, lebo bol skutočne milovaný.
„Ty si môj život, Pane“ – to sú slová, ktoré s radosťou a slobodou vyslovuje kňaz i zasvätená osoba. „Beriem si ťa za manželku/za manžela“ – to je veta, ktorá premieňa lásku medzi mužom a ženou na účinné znamenie Božej lásky v manželstve. To sú radikálne rozhodnutia, rozhodnutia plné zmyslu: manželstvo, posvätný rád, rehoľné zasvätenie – vyjadrujú darovanie sa, slobodné a oslobodzujúce, ktoré nás robí naozaj šťastnými. A práve tam nachádzame šťastie – keď sa učíme darovať seba samých. Darovať život pre iných.

Tieto rozhodnutia dávajú nášmu životu zmysel – premieňajú ho na obraz dokonalej lásky, ktorá ho stvorila a vykúpila zo všetkého zla, aj zo smrti. Hovorím to dnes večer, keď myslím na dve mladé ženy: dvadsaťročnú Máriu zo Španielska a osemnásťročnú Pascale z Egypta. Obe sa rozhodli prísť do Ríma na Jubileum mladých – a smrť ich zastihla práve v týchto dňoch. Modlime sa za ne, za ich rodiny, priateľov a spoločenstvá. Nech ich vzkriesený Ježiš prijme do pokoja a radosti svojho kráľovstva. A prosím vás tiež o modlitbu za ďalšieho kamaráta, mladého chlapca zo Španielska, Ignacia Gonzálveza, ktorý je hospitalizovaný v nemocnici Bambino Gesù. Modlime sa za neho, za jeho zdravie.
Nájdime odvahu robiť ťažké rozhodnutia a povedať Ježišovi: „Ty si môj život, Pane.“ Ďakujem.

Tretia otázka – Volanie k dobru

Svätý Otče, volám sa Will, mám 20 rokov a som zo Spojených štátov. Chcel by som vám položiť otázku v mene mnohých mladých ľudí, ktorí vo svojom srdci túžia po niečom hlbšom... Ťahá nás to k vnútornému životu, hoci na prvý pohľad nás často súdia ako povrchnú a ľahkomyseľnú generáciu. V hĺbke duše cítime príťažlivosť krásy a dobra ako zdrojov pravdy. Hodnota ticha – ako teraz počas tejto vigílie – nás fascinuje, aj keď v nás niekedy vyvoláva strach pre pocit prázdnoty.
Svätý Otče, chcel by som sa vás opýtať: ako môžeme skutočne stretnúť Zmŕtvychvstalého Pána vo svojom živote a byť si istí jeho prítomnosťou aj uprostred skúšok a neistôt?

Na začiatku tohto jubilejného roka zverejnil pápež František dokument s názvom Spes non confundit, čo znamená „nádej nezahanbuje“. V ňom sa píše: „V srdci každého človeka prebýva nádej ako túžba a očakávanie budúcich dobrých vecí“ (Spes non confundit, 1). V Biblii slovo „srdce“ zvyčajne označuje najvnútornejšie bytie človeka – a to zahŕňa aj svedomie. Naše chápanie dobra teda odráža, ako bolo naše svedomie formované ľuďmi, ktorí boli k nám láskaví, ktorí nás počúvali s láskou, ktorí nám pomáhali.
Práve oni nás viedli k dobru a tým aj k formovaniu svedomia, aby sme v každodenných rozhodnutiach hľadali dobro.

Drahí mladí, Ježiš je priateľ, ktorý nás vždy sprevádza pri formácii nášho svedomia. Ak naozaj túžite stretnúť zmŕtvychvstalého Pána, počúvajte jeho slovo, evanjelium spásy. Premýšľajte o svojom životnom štýle a hľadajte spravodlivosť, aby ste budovali ľudskejší svet. Slúžte chudobným – a tak vydajte svedectvo o dobrote, po ktorej túžime všetci, keď ju očakávame od iných.

Buďte spojení s Ježišom Kristom v Eucharistii. Klaňajte sa Kristovi v Najsvätejšej sviatosti, ktorá je prameňom večného života. Študujte, pracujte a milujte podľa príkladu Ježiša – dobrého Učiteľa, ktorý nás vždy sprevádza.
Na každom kroku, keď hľadáme dobro, prosme ho:
„Zostaň s nami, Pane“ (porov. Lk 24, 29). Zostaň s nami, lebo bez teba nedokážeme konať dobro, po ktorom túžime. Ty chceš naše dobro – ba ty sám si naše dobro. Kto ťa stretol, túži, aby ťa stretli aj iní, lebo tvoje slovo je svetlo jasnejšie než akákoľvek hviezda – osvetľuje aj najtemnejšiu noc.

Benedikt XVI. rád hovorieval, že „ten, kto verí, nikdy nie je sám“. Inými slovami, Krista stretávame v Cirkvi – v spoločenstve tých, ktorí ho úprimne hľadajú.
Pán sám nás zhromažďuje do spoločenstva – nie hocijakého, ale spoločenstva veriacich, ktorí sa navzájom podporujú. Ako veľmi svet potrebuje misionárov evanjelia – svedkov spravodlivosti a pokoja! Ako veľmi budúcnosť potrebuje mužov a ženy, ktorí budú svedkami nádeje! Drahí mladí, toto je úloha, ktorú nám zmŕtvychvstalý Pán zveruje – každému z nás!

Svätý Augustín napísal: „Pobádaš nás, aby sme ťa s radosťou chválili, lebo si nás pre seba stvoril a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v tebe... Pane, chcem ťa hľadať... a volať na teba je úkon viery v teba“ (Vyznania, I, 1).

V duchu týchto slov a ako odpoveď na vašu otázku by som chcel každého z vás, pozvať, aby ste povedali Pánovi: „Ďakujem ti, Ježišu, že si ma povolal. Moja túžba je zostať tvojím priateľom, aby som ťa objímajúc mohol byť na ceste spoločníkom pre každého, koho stretnem. Daj, Pane, aby tí, ktorí stretnú mňa, stretli aj teba – aj napriek mojim obmedzeniam a slabostiam.“

Keď sa takto modlíme, náš dialóg bude pokračovať vždy, keď sa pozrieme na ukrižovaného Pána, lebo naše srdcia sa v ňom spoja. A vždy, keď sa budeme klaňať Kristovi v Eucharistii, naše srdcia budú v ňom zjednotené. Napokon, modlím sa za vás, aby ste vytrvali vo viere – s radosťou a odvahou! A môžeme spolu povedať: „Ďakujeme ti, Ježišu, že si nás miloval.“ Ďakujeme ti Ježišu, že si nás povolal. Pane, zostaň s nami.

Preklad Martin Jarábek