-----------------------------------------------------------------

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

PREŠOV - ARCHIEPARCHIA

Veľká sobota v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove začala Jeruzalemskou nadhrobnou utierňou, na ktorej sa zúčastnil aj prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Večer predsedal archijerejskej svätej liturgii sv. Bazila Veľkého s večierňou, na ktorej homíliu ohlásil otec Daniel Dzurovčin, synkel pre ekonomiku. V hrobe je ešte uložená plaščenica, ale proklamované je už v bielom kňazskom rúchu evanjelium o vzkriesení. V homílii zaznelo, že to môže pripomínať nebezpečenstvo, že navonok kresťania pôsobíme ako veriaci, ale v našom vnútri je Ježiš mŕtvy. Všetky starozákonné čítania smerujú k Ježišovi Kristovi, ktorý prišiel, aby sme mali večný život. Odpoveďou na jeho Paschu je náš krst, v ktorom sme boli zjednotení s Kristom. Iba v jednote s ním sme schopní prinášať ovocie viery a konať Ježišove skutky, povedal kazateľ.

V Nedeľu Paschy pred svitaním vladyka Ján slávil spolu s kňazmi a veriacimi Utiereň vzkriesenia, na konci ktorej všetci veriaci pristúpili, aby si bozkom, za radostného pozdravu Christos voskrese! Voistinu voskrese!, uctili kríž, evanjeliár a ikonu vzkriesenia. Potom vladyka posvätil paschálne jedlá v košíkoch a krátkym príhovorom pozdravil veriacich, ktorým zaželal požehnanú Paschu.

Pri archijerejskej svätej liturgii po evanjeliu spievanom v niekoľkých jazykoch arcibiskup metropolita Ján v homílii povedal, že Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní dal svojim učeníkom mnoho dôkazov, že žije. Štyridsať dní sa im zjavoval a hovoril s nimi o Božom kráľovstve. Dokonca to všetko predpovedal. „Smrť nie je definitíva, ale prechod do života večného. Ide o to, aby sme neriskovali, že ešte máme čas, že ešte môžeme žiť aj nezodpovedne, lebo nikto z nás nemá život vo svojich rukách. Pascha je definitívnym víťazstvom nad smrťou!“ Pozval veriacich znova a naplno uveriť tejto pravde. Povedal, že veľmi pekne o tom hovorí Cesta Svetla, ktorá je radostným pokračovaním krížovej cesty. Ponúkol veriacim možnosť prejsť si, prerozjímať a pomodliť sa Cestu Svetla napríklad na pútnickom mieste v Ľutine.

Večer Nedeľa Paschy v prešovskej katedrále pokračovala Veľkou večierňou, ktorej hlavným slúžiacim bol vladyka Ján. Na Svetlý pondelok slávil archijerejskú svätú liturgiu v Chráme blaženého hieromučeníka Vasiľa Hopka v Snine-Brehoch, pri ktorej udelil diakonskú vysviacku Michalovi Fedinovi. Na Svetlý utorok ráno slávil svätú liturgiu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa na úmysel za kultúru života.

TK KBS informovalo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie

KOŠICE - EPARCHIA

Ešte za úsvitu nedeľného rána pred dverami košickej katedrály začalo slávenie utierne radostným spevom Christos voskrese! V závere vladyka Milan Chautur posvätil veľkonočné jedlá a to aj napriek sychravému počasu.

Veľkonočnú archijerejskú svätú liturgiu slávil vladyka Milan Chautur, ktorý v kázni poukázal na Krista ako osobu, ktorá ovplyvnila dejiny ľudstva, ovplyvnila životy mnohých, ktorí boli ochotní dať za neho život. Vladyka ďalej vysvetlil, že táto skutočnosť mučeníctva mnohých je dôkazom Kristovho víťazstva nad smrťou, keďže nik by nezomrel za mýtus. Na záver zaželal všetkým úprimnú vieru, že Kristus naozaj vstal z mŕtvych, a radostnú nádej vo večný život.

TK KBS informovalo Tlačové stredisko Košickej eparchie

Veľkonočný pozdrav vladyku Milana Chautura

-

NITRA - DIECÉZA

Slávenie Veľkonočného trojdnia v Katedrále – Bazilike svätého Emeráma v Nitre pokračovalo aj na Veľkonočnú nedeľu. Pontifikálnu svätú omšu celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Namiesto homílie prečítal pastiersky list, ktorý adresoval všetkým veriacom vo svojej diecéze. Prihovoril sa v ňom predovšetkým mladým. Povzbudil ich k životu viery, k výberu správnych hodnôt a k angažovaniu vo farnostiach. 

Celý text pastierskeho listu je možné nájsť TU

TK KBS informoval Miroslav Lyko

-----------------------------------------------------------------

BIELA (VEĽKÁ) SOBOTA

KOŠICE - EPARCHIA

Vo Veľkú sobotu ráno sa v košickej katedrále slúžila Jeruzalemská utiereň. Siedmi katechumeni vyjadrili svoju túžbu zjednotiť sa s Kristom v úvode Veľkej večierne s liturgiou Bazila Veľkého a po starozákonných čítaniach v krste zomreli spolu s Kristom, aby s ním vstali k novému životu Božích detí.

Vladyka vo svojej homílii pripomenul spoločenský charakter človeka ktorý je však hriechom poznačený. Boh vo svojom milosrdenstve však zhromažďuje svoje deti a formuje národ. Nakoniec sám prichádza, aby smrťou Ježiša Krista a jeho vzkriesením vytvoril nový ľud. Skrze vodu krstu dáva zrod Cirkvi a každého jej člena vyživuje Eucharistiou. Vladyka ďalej vysvetlil, že túto jednotu spoločenstva sme povolaní budovať všetci, len si je potrebné uvedomiť, že aj my, tak ako Kristus potrebujeme, aby sme žili pre šťastie v Bohu a v láske s blížnymi.

TK KBS informovalo Tlačové stredisko Košickej eparchie

NITRA

Obradom Veľkonočnej vigílie v Katedrále – Bazilike svätého Emeráma v Nitre predsedal diecézny biskup Mons. Viliam Judák. Počas nej udelil ôsmym dospelým katechumenom sviatosti kresťanskej iniciácie (krst, birmovanie a sväté prijímanie). Ostatní veriaci si obnovili svoje krstné sľuby a spievali radostné aleluja na oslavu Vzkrieseného.

TK KBS informoval Miroslav Lyko

-----------------------------------------------------------------

VEĽKÝ PIATOK

KOŠICE - EPARCHIA

Obrady Veľkého piatku začali v katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky utierňou s čítaním 12 evanjelií o umučení Pána. Vladyka Milan v závere vyzval veriacich k prežívaniu sviatkov v chráme spolu s Kristom. V poobedňajších hodinách vladyka Milan viedol Večiereň Veľkého piatku s uložením plaščenice – ikony umučeného Pána. V preplnenej katedrále oslovil prítomných ku prežívaniu skutočnej viery, uprostred ktorej je ukrižovaný a vzkriesený Kristus.

TK KBS informovalo Tlačové stredisko Košickej eparchie

NITRA

Na Veľký piatok sa v uliciach Nitry konala krížová cesta. Úvodnú modlitbu predniesol nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Zamyslenia k jednotlivým zastaveniam boli zamerané na rodinu. Sprievod, ktorý tvorilo niekoľko tisíc veriacich, kráčal od budovy Krajského súdu okolo mestského, okresného a daňového úradu až pod vrch Kalvárie. Po záverečnom požehnaní sa na priestranstve pred miestnym farským a pútnickým chrámom začali obrady Veľkého piatka.

Obradom Veľkého piatku predsedal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák na priestranstve pred Farským kostolom Nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii v Nitre. V Katedrále – Bazilike svätého Emeráma na Nitrianskom hrade viedol popoludňajšie slávenie utrpenia a smrti Pána generálny vikár Mons. Peter Brodek.

TK KBS informoval Miroslav Lyko

PREŠOV - ARCHIEPARCHIA

Na Veľký piatok ráno vladyka Ján, spolu s kňazmi a veriacimi, slávil Kráľovské hodinky a popoludní Veľkú večiereň s uložením plaščenice do hrobu. Je to obdĺžnikové plátno, na ktorom je ikonograficky znázornené uloženie Ježiša Krista do hrobu. Veriaci prichádzajú uctiť si Krista bozkom ikony na plaščenici. Pred jej uložením do symbolického hrobu ozdobeného kvetmi na konci večierne bol najprv sprievod s plaščenicou okolo chrámu. Po modlitbe otca arcibiskupa pri Ježišovom hrobe nasledovala homília súdneho vikára otca Jurija Popoviča. Povedal v nej, že Ježiš sa ponížil až na smrť, ba stratil akoby aj svoje meno, keď už zaznie iba: Hľa, človek! A potom štrnásťkrát sa spomína bez mena. To všetko urobil z nekonečnej lásky k človeku, ktorého svojou smrťou na kríži zachránil pre večný život. Ľudia tohto sveta chcú ovládať druhých, mať nad nimi moc, ale tí, ktorí majú Svätého Ducha a uverili Ježišovej Pasche, sú ochotní slúžiť a nezištne milovať, teda zomierať pre druhých.

Plaščenica bude v hrobe počas Veľkej soboty až do Utierne vzkriesenia v Nedeľu Paschy, kedy bude prenesená na oltár, kde sa na nej slávia sväté liturgie až do Nanebovstúpenia Pána na znak toho, že Kristus smrťou premohol smrť.

TK KBS informovalo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie

TRNAVA

Nesením drevených krížov mestom si veriaci v Trnave na Veľký piatok, 30. marca, pripomenuli utrpenie a smrť Ježiša Krista. Sprievody zo štyroch svetových strán sa stretli na Trojičnom námestí. Tu sa spojili do jedného a potom spoločne putovali na Kalváriu. Spoločný kríž zostal na umelo vytvorenom vŕšku. Momentálne je tam jediný, pretože tradičné kamenné kríže s plastikami ukrižovaného Krista a lotrov Dismasa a Gesmasa sú už druhý rok v reštaurátorských dielňach.

O utrpení, bolesti a kríži v centre Trnavy prehovoril dekan trnavskej farnosti Stanislav Vojtko. Kríž v podobe rôznych bolestí a utrpení je podľa neho súčasťou cesty za Kristom, aj keď súčasná doba komercie a rôznych príjemností môže odrádzať od tejto myšlienky.

Tiché nesenie krížov Trnavou vzniklo na podnet kresťanskej mládeže a kresťanských mládežníckych organizácií ako akt pokánia a svedectvo viery už pred viac ako dvoma desaťročiami, odvtedy sa opakuje každý rok na Veľký piatok. Príprava na organizáciu tohto podujatia, na ktoré prichádzajú stovky ľudí, začína podľa Vojtka vždy už v januári.

V trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa včera konali aj obrady Veľkého piatku, viedol ich trnavský arcibiskup Ján Orosch.

Kríž je najrozšírenejší kresťanský symbol, ktorý vychádza z dreveného kríža, na ktorý bol podľa Biblie pribitý Ježiš Kristus. Na trnavskej Kalvárii si dnes ľudia mohli uctiť kríž podľa starého jeruzalemského zvyku. Tam na Veľký piatok prechádzali všetci mlčky pred krížom, hlboko sa pred ním sklonili a bozkávali ho.

Zdroj: mytrnava.sme.sk

-----------------------------------------------------------------

ZELENÝ (VEĽKÝ) ŠTVRTOK

KOŠICE - EPARCHIA

Prežívanie sviatkov Veľkej noci v Košickej eparchii začalo tradične vo Veľký štvrtok 29. marca archijerejskou svätou liturgiou spojenou obradom umývania nôh. Hlavný slúžiteľ vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup, v úvode liturgie posvätil antimenzióny, teda vyobrazenia Kristovho umučeného tela na kuse látky, v ktorom sú umiestnené ostatky svätého alebo blahoslaveného.

Táto liturgia je obzvlášť spomienkou na ustanovenie kňazskej služby, preto sa jej účastní aj mnoho kňazov, aby spolu so svojím eparchom ďakovali Bohu za dar kňazstva. Vladyka Milan vo svojej homílii sa zameral práve na túto službu, ktorej podstata, ako upozornil, spočíva v pokore. Vysvetlil, že táto pokora sa prejavuje jasnosťou a pravdou v reči človeka a to aj vo vzťahu k sebe samému, kedy pozná svoje slabosti a svoje hriechy tak, ako apoštoli. V závere vladyka povzbudil, že je to práve Božia milosť, ktorá tak ako apoštolov aj dnes ich nástupcov zdvíha k Bohu a vernosti službe, ktorej príklad dal samotný Kristus.

Počas svätej liturgie eparcha posvätil aj myro, ktoré užíva pri myropomazaní a sprostredkúva dary Svätého Ducha. Po svätej liturgii pri obrade umývania nôh vladyka Milan umyl nohy dvanástim kňazom tentokrát zo Sečovského a Spišskonovoveského protopresbyterátu, ako znak Kristovej pokory a služby, ktorá má sprevádzať život Jeho služobníkov.

TK KBS informovalo Tlačové stredisko Košickej eparchie

PREŠOV - ARCHIEPARCHIA

Na Veľký štvrtok dopoludnia viac ako dvesto kňazov Prešovskej archieparchie slávilo v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove archijerejskú svätú liturgiu s prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom Babjakom SJ, ktorý pred začiatkom slávenia posvätil nové antimenziony. Ide o štvorcový kus plátna s ikonografickým znázornením mŕtveho Ježišovho tela. Je uložený na každom oltári a uchovávajú sa v ňom relikvie svätých.

Počas liturgie posvätil myro, vzácny voňavý olej na udeľovanie sviatosti myropomazania – birmovania, ktorú udeľujú gréckokatolícki kňazi hneď po udelení sviatosti krstu. Na konci slávenia vladyka umyl a pobozkal nohy dvanástim kňazom, tohto roku z radov novokňazov. Tento znak veľmi výrečne poukazuje na lásku Ježiša Krista k nám a jeho pokoru. Ide o hlbokú liturgickú dramatizáciu evanjeliovej udalosti.

V homílii povedal, že pri poslednej večeri bola ustanovená Eucharistia i sviatosť kňazstva. „Tu máme svoj pôvod, tu sme zakorenení. Tento dar kňazstva si nikto z nás nezaslúžil. Je to rýdzo nezaslúžený dar. Takmer pri každej príležitosti vás, bratia kňazi, pozývam k horlivosti. Robím to preto, lebo vás mám rád a pre vašu spásu a spásu vám zverených. My chceme a musíme byť autentickí, ako bol autentický náš Pán. Aj ja som vás dnes pozval do večeradla. Chcel som byť s vami.“ Zároveň poďakoval kňazom za ich horlivú službu.

Popoludní slávil protosynkel Prešovskej archieparchie otec Ľubomír Petrík v katedrálnom chráme Božskú liturgiu sv. Bazila Veľkého s večierňou. V homílii povedal, že dnes je deň poslednej Ježišovej večere s jeho apoštolmi. Bola to paschálna večera, akú Židia slávili po celé stáročia od vyslobodenia z egyptského otroctva. A predsa bola iná, pretože Ježiš v nej naplnil jej význam. Z nej a z chrámovej bohoslužby sa vyvinula novozákonná svätá liturgia, ktorá je stále, keď ju slávime, sprítomnením Paschy Ježiša Krista, ktorou nás vyslobodzuje zo smrti.

Potom vladyka Ján predsedal Strastiam nášho Pána Ježiša Krista, ktoré sú utierňou Veľkého piatku a proklamuje sa v nich dvanásť evanjelií o Ježišovom utrpení a jeho smrti na kríži.

TK KBS informovalo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie

TRNAVA

V katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa slávil na Zelený štvrtok, 29. marca dopoludnia trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch omšu svätenia olejov za prítomnosti apoštolského nuncia v Slovenskej republike Mons. Giacoma Guida Ottonella a emeritného trnavského arcibiskupa Mons. Jána Sokola. Spolu s nimi koncelebrovali takmer dve stovky kňazov pastoračne činných na území Trnavskej arcidiecézy, ale i tých, ktorí sú už na zaslúženom odpočinku, avšak jednotní so svojou arcidiecézou, v ktorej slúžili Bohu a veriacim dlhé roky.

„Málokedy si uvedomujeme, že všetky ľudské zmysly majú v našom duchovnom, teda aj v náboženskom živote, dôležitú úlohu... Teraz sa celá naša katedrála naplní ľúbeznou vôňou našich predsavzatí a obnovených kňazských sľubov. Návrat k Bohu, láska ku kňazstvu a obnovené predsavzatia slúžiť ľuďom voňajú. Kňaz milujúci svoje povolanie a poslanie vonia. Je to príjemná vôňa radosti, evanjelia, Ježiša Krista, ktorú šíri okolo seba, kamkoľvek ide. A týmto voňavým olejom má pomazať svoj ľud. Má sa zachovať ako žena z evanjelia a nešetriť pri pomazaní.“ Týmito slovami uviedol prítomných kňazov a veriacich do nosnej myšlienky svojej homílie trnavský arcibiskup Ján Orosch. Pokračujúc v jej rozvíjaní, vyslovil názor, že dobrého kňaza možno „čuchom“ spoznať podľa toho, ako je pomazaný jeho ľud. Ak sú veriaci ľudia pomazaní olejom čistoty, radosti a svätosti, prezrádza to, že kňaz je verný v službe Bohu prítomnému v bratoch a sestrách. Podobne sa vyjadruje i Svätý Otec František. Denne sa však môžeme presviedčať tiež o tom, že zvlášť mladí ľudia sa odvracajú od takých zamestnaní, ktoré im „nevoňajú“, vidieť to napr. v poľnohospodárskom odvetví. Kňazi by sa preto nemali odvracať od ovečiek, ktoré im Kristus zveril, len preto, že im niekedy nevoňajú, a radšej si sadnúť k počítaču, hľadať si iné zamestnanie, ktoré viac vynáša, a v ktorom sa cítia byť intelektuálne viac docenení...

Koľkokrát kňazom začne akosi zapáchať tá vôňa im zvereného stáda, im zverených oviec. Prídu pochybnosti a trápenia v kňazskom živote, keď sa kňaz ocitá v pasci neúspechu, skľúčenosti, strachu, vyčerpania, v pasci pocitu nezáujmu zo strany veriacich, možno predstavených...Akú klímu vytvárajú médiá, ak niektorí kňazi posúvajú častokrát deformované, falošné informácie bulvárnym médiám? Ježiš vystríha svojich učeníkov pred podobnými situáciami vtedy i dnes. „Pohoršíte sa na mne, ale tiež i na vás sa pohoršia. Možno budete i ľutovať, že ste ma nasledovali, že ste sa dali do služby Cirkvi, ktorú som založil... Prežívame časy, keď sme i my v našej arcidiecéze konfrontovaní s otázkou: «Pohoršiť sa, odpadnúť, nechať všetko tak? Opustiť takú Cirkev, o ktorej niektorí jej vlastní synovia a dcéry vyhlasujú, že je poslednou totalitou? Že spolupracujeme s drogovými kartelmi?» Odchod by však znamenal zanechať predovšetkým nášho Majstra, Ježiša Krista,“ apeloval na prítomných v katedrále kazateľ a hlavný celebrant slávnostnej Missa chrismatis.

Aby mohli kňazi posilňovať im zverených ľudí vo viere, musia sa predovšetkým sami privinúť bližšie k Bohu, k Ježišovi v Písme, modlitbe i Eucharistii, a vzývať nebeskú Matku. Tiež za pomoci rôznych ďalších duchovných prostriedkov môžu uskutočniť obrodu vlastnej kňazskej horlivosti a odhodlania i život položiť za Pána, zadefinoval arcibiskup Orosch. Z toho potom nutne vyplynie zmena postojov k tomu, čo mám, i k tomu, čím som. Kňazi si vždy musia všímať jeden druhého a navzájom sa povzbudzovať k láske a dobrým skutkom.

„Verím, že ani pohoršenia v kňazských radoch, ani naše hriechy nám nezabránia rozširovať príjemnú vôňu Kristovej blahozvesti a jeho kráľovstva. Hoci sme nehodnými služobníkmi, dovoľme Ježišovi, aby nás on sám vždy znova mohol pomazať olejom radosti, oddanosti a vernosti, veď vôňa jeho oleja, ktorým boli pri vysviacke pomazané naše ruky, sa vždy spája so silným zážitkom, na ktorý nemožno tak ľahko zabudnúť... Táto vôňa, Božia vôňa, Kristova vôňa, vôňa evanjelia, je vábivejšia než lacné parfémy, ktoré nám ponúkajú synovia smrti. Je to vôňa evanjelia života,“ zakončil trnavský arcibiskup Ján Orosch.

Po homílii si všetci prítomní kňazi, tak diecézni ako i rehoľní, obnovili svoje sľuby zložené pri kňazskej vysviacke. Rozhodnou odpoveďou „chcem“ na arcibiskupom položené otázky nanovo vyjadrili svoju oddanosť nasledovať Pána uprostred rôznych situácií, ktoré život prináša. Počas svätej omše, pred modlitbou Pána, posvätil arcibiskup Orosch olej na pomazanie chorých; v jej závere za asistencie všetkých prítomných kňazov zasa posvätil krizmu a olej katechumenov. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri vysluhovaní sviatosti krstu, birmovania, pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Po skončení slávnostnej svätej omše - Missa chrismatis - sa kňazi stretli spolu so svojim biskupom v priestoroch Arcibiskupského úradu na slávnostnom agapé z príležitosti sviatku ustanovenia sviatosti kňazstva, kde sa mohli vzájomne pozdraviť a zotrvať v bratských rozhovoroch.

TK KBS informoval Arcibiskupský úrad v Trnave

NITRA

Kňazi pôsobiaci v Nitrianskej diecéze sa na Zelený štvrtok 29. marca 2018 stretli okolo oltára so svojim biskupom, aby v starobylej katedrále slávili Omšu svätenia olejov a obnovili si svoje kňazské sľuby.

Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák im v homílii pripomenul, že Zelený štvrtok je deň narodenín kňazstva. „Skôr než by došlo k vrcholnej udalosti dnešného dňa, teda k ustanoveniu Eucharistie a kňazstva, Pán Ježiš umyl apoštolom nohy. Veľmi dojemne nám o tom rozpráva evanjelium svätého Jána. V dnešný deň nám Ježiš ukazuje, kto je a  aký je Boh. Vo večeradle sa nezjavuje za hromov a bleskov ako na Sinaji. Zjavuje sa so zásterou a umývadlom. Neukázal sa ako mocný kráľ slávy, ale ako služobník služobníkov Božích. Ak nám Boh umýva nohy, tak ukazuje, ako si Boh váži dôstojnosť človeka. Ako hlboko si ho ctí a rešpektuje ho. On takto kľačí pred každým človekom, berie do svojich svätých rúk jeho špinavé nohy, aby ich umyl, aby ich priviedol na správnu cestu“, povedal hlavný celebrant a pokračoval: „Keď nad tým uvažujeme, musíme si uvedomiť, že do tohto veľkonočného tajomstva možno vstúpiť len vtedy, keď je človek čistý. Peter si nechcel dať najskôr umyť nohy od Ježiša, a nakoniec privolí: Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu. A Ježiš na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci (Jn 13, 9-11)“.

Nitriansky biskup upozornil, že tu ide o čistotu ducha. „Keď chceme vysluhovať i prijímať Božie tajomstvá a hodnoty, musíme byť čistí. Duchovne čistí. (…) Zásadným rozhodnutím našej vôle, ale aj celej bytostnej orientácie. A tu nemyslíme len na oblasť

šiesteho Božieho príkazu, hoci aj a veľmi naliehavo. Myslíme tu aj na svoje každodenné povinnosti Kristovho kňaza. Myslíme tu aj na náš vzťah a spôsob ako komunikujeme s ľuďmi, na našu životnú hierarchiu hodnôt. Myslíme tu aj na vnútorné potreby doby i pastoračné požiadavky. Áno, je to neľahká úloha, preto sa náš veľkňaz modlil za apoštolov i za nás: Posväť ich pravdou (Jn 17, 18)“. Prítomných kňazov povzbudil, aby sa stávali Božími ľuďmi. „Môžeme byť aj my niekedy pre svoju slabosť, nepozornosť, zlo, ponížení. (…) Ale v pokore a službe, ktorá sa dosahuje prostredníctvom Božej milosti a našou spoluprácou s ňou, (…) zažiari aj napriek našej slabosti identická Kristova sláva a ona má moc meniť srdcia ľudí všetkých čias. Aj nás. A spôsobuje, aby sme boli čistí“, povedal v závere Mons. Viliam Judák.

Počas svätej omše posvätil krizmu a požehnal dva ďalšie oleje – olej katechumenov a olej pre pomazanie chorých.

TK KBS informoval Miroslav Lyko

NITRA

Veľkonočné trojdnie v Katedrále – Bazilike svätého Emeráma v Nitre otvorila Omša na pamiatku Pánovej večere. Predsedal jej nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Po homílii, ktorú predniesol generálny vikár Mons. Peter Brodek, nasledoval obrad umývania nôh. Po svätej omši prišiel na rad obrad prenesenia Najsvätejšej oltárnej Sviatosti do bočnej (Pribinovej) kaplnky. Tam veriaci mohli zotrvať v tichej modlitbe.

KOŠICE

Kňazi Košickej arcidiecézy sa stretli dnes, na Zelený štvrtok, okolo jedného oltára so svojim arcibiskupom pri Eucharistickej slávnosti spojenej so svätením olejov. Arcibiskup Mons. Bernard Bober príhovore zdôraznil jednotu s Ježišom a osobný kontakt v tichu. „Je to úkon lásky, je to bytostné zotrvanie s Bohom.“

Počas svätej omše arcibiskup Mons. Bernard Bober tradične požehnal tri druhy oleja – krizmu, olej katechumenov a olej chorých, ktoré budú kňazi používať počas roka pri vysluhovaní sviatostí im zvereným osobám. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Matériou na prípravu týchto olejov je olivový alebo iný rastlinný olej. Na prvom mieste je to krizma (chrisma) – olivový olej zmie­šaný s balzamom. Používa sa pri udeľovaní sviatostí krstu a birmovania, pri vysviacke biskupov a kňazov, taktiež pri posviacke oltárov a kostolov.

Na druhom mieste je to olej katechumenov (oleum catechumenorum), ktorým sa završuje účinok exorcizmu pred krstom, a na treťom mieste je to olej pre chorých (oleum infirmorum), ktorý zasa odporúča vo svojom liste svätý apoštol Jakub a Cirkev ho používa pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých.

Dnešná svätá omša je zároveň prejavom jednoty kňazov s biskupom. Kňazi si dnes spoločne obnovujú svoje kňazské sľuby, aby aj naďalej oddane slúžili Bohu, Cirkvi a svojim veriacim. Arcibiskup Mons. Bernard Bober pri svätej omši poďakoval aj štrnástim kňazom , ktorí si pripomínaju v tomto roku svoje kňazské jubileum.

-

Homília Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa-metropolitu

Milý brat v biskupskej službe – arcibiskup Alojz, bratia kňazi a diakoni, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Oleje, ktoré dnes požehnáme a posvätíme, už teraz šíria vôňu nového veľkonočného života. Stanú sa pre mnohých ľudí pečaťou a znamením večnosti. Tým, ktorí budú pomazaní týmito olejmi, bude vtlačená, resp. obnovená pečať viery. Aj my sa dnes chceme aspoň nadýchnuť tejto novej vône a poprosiť Boha o oživenie života viery v našich farnostiach a celej arcidiecéze. Celková atmosféra tejto liturgie, ktorá nás pozýva uvažovať nad Božou krásou, silou, mocou a láskou, stojí v kontraste s našimi ľudskými náladami častého znechutenia či rezignácie.

Keď som sa nedávno rozprával s jedným spolubratom kňazom, na otázku ako sa má a ako sa mu darí, mi odpovedal: To, čo by som chcel ponúknuť a odovzdať ľuďom, o to nemajú záujem, a to, čo oni odo mňa požadujú, to im dať nemôžem, kvôli tomu som sa ja nestal kňazom. Povedal som mu, že ho chápem, ale tiež som ho poprosil, aby pouvažoval nad tým, prečo ľudia netúžia po Bohu, ale viac si žiadajú veci, ktoré s Bohom a večným životom nesúvisia. A tiež som mu adresoval otázku: Prečo ho ovládla chuť rezignovať?

Pouvažujme nad tým spoločne: Ako vzbudiť u ľudí záujem o vieru a ako ďaleko zájsť v každodennej službe, aby to ešte bolo v súlade s mojím kňazským povolaním i poslaním?

Pri dnešnej obnove našich kňazských sľubov zaznie päť otázok. Budú zamerané v podstate na dve základné oblasti nášho kňazského života: úzka jednota s Ježišom a ochotná služba ľuďom. Sú to dva piliere nášho kňazského života.

Na prvom mieste je jednota s Ježišom. Tá sa upevňuje cez vysluhovanie sviatostí, ohlasovanie a hlavne cez osobnú modlitbu. Ak teda chceme napodobňovať Ježiša, začnime tam, kde začal on, od modlitby. Sledujme ho a dávajme pozor, ako sa on modlí. Ježiš v prvom rade chváli a zvelebuje svojho Otca. Nezačína slovami: Potrebujem toto alebo tamto. My sme zavalení žiadosťami našich ľudí, ktorí nás prosia o modlitby. Prichádzajú za nami a prosia nás o príhovor za chorých, alebo aby sme sa pomodlili na rôzne úmysly. Tak nám zostáva málo času na osobnú modlitbu oslavy a chvály, nemáme priestor a čas na skutočnú adoráciu. Každý si môže položiť otázku: Ako adorujem? Kedy adorujem? Kedy zvelebujem a chválim Boha?

Osobný kontakt je dôležitý – Ty a ja – v tichu pred Pánom. Je to úkon lásky, je to bytostné zotrvanie s Bohom. Až potom môžeme účinne zveriť Pánovi svojich bratov a sestry, veci a situácie. Iba takto si môžeme zobrať na starosť klopať na Božské Srdce, aby sa otvorila brána milosrdenstva pre biedne ľudstvo. Ak to neurobíme my, kto to urobí?

Naplnení chuťou modlitby poďme ešte ďalej. Pozývajme k modlitbe našich farníkov, učme ich modliť sa. Zakladajme a zveľaďujme vo svojich farnostiach modlitbové skupiny, či už ružencové, alebo adoračné. Podporme toto úsilie vlastnou prítomnosťou a spolu s nimi sa modlime.

Je nás tu v tejto chvíli zhromaždených viac ako tristo kňazov. Ak pri tejto Eucharistii spojíme našu chválu a modlitbu spolu s našimi veriacimi, podnietime vznik veľkej sily. Táto spojená sila všetkých dobrých duší je tým, čo hýbe svetom, obnovuje svedomia, uzdravuje chorých, posväcuje naše aktivity, dáva morálnu silu, šíri úsmev a Božie požehnanie na každú skľúčenosť a slabosť. Tak to vyjadril svätý páter Pio, muž modlitby. Preto si uchovávajme v srdci tieto slová a znova sa spytujme: Modlím sa? A keď sa modlím, viem chváliť, viem adorovať Boha? Viem prinášať svoj život a život všetkých mojich veriacich Bohu?

V druhom kroku obnovy nášho kňazského nadšenia pozrime sa bližšie na naše vzťahy s ľuďmi a tiež na naše vzťahy s bratmi kňazmi.

K ľuďom buďme otvorení. Ochotne načúvajme našim jednoduchým veriacim, Božiemu ľudu. Sú to naši maličkí, pre ktorých nás Ježiš pomazal a ku ktorým nás posiela. Ich srdce je ako anténa čo zachytáva Boží signál. Nedajme sa zvábiť pokušením, že sme väčší a že sme múdrejší ako oni. Ježišovo tajomstvo, ako to vidíme v hostii pri každej svätej omši, je tajomstvom umenšenia. On sa znížil, zriekol sa seba samého, rozhodol sa pre poníženú lásku. My sa mu môžeme podobať iba vtedy, keď sa stávame maličkými a stretávame sa s maličkými. Kto sa stará o maličkých, stojí na strane Boha.

Teda múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou a silák nech sa nehonosí svojou silou (Jer 9, 22). Lebo pravá múdrosť netkvie vo veľkom nadaní a pravá sila nespočíva v moci. Náš kňazský život nachádza svoj zmysel vo výkriku: Dávam sa! Život vonia vtedy, keď ho ponúkame ako dar. A stráca chuť vtedy, keď si ho držíme pre seba. Darovali sme svoje životy Bohu a Cirkvi. A dávame ich každý deň znova – komunite, farnosti a diecéze. Za túto vašu ochotu dávať svoj život, vám všetkým úprimne ďakujem.

Takto pomaly, deň za dňom spolu putujeme do domu Otca, sme vždy bližšie k večnosti. Kňaz je človekom, ktorý je stále na ceste. Je to muž načúvania, nekráča individualisticky, sám, ale naopak má pokoru byť sprevádzaný.

Niekedy cítim, že medzi staršími a mladšími kňazmi to v diecéze zaškrípe, tak ako v rodine – je to prirodzené medzigeneračné napätie. Mladší by chceli prevziať zodpovednosť a starší sa zotrvačnosťou držia svojich pozícií. Čo urobiť? Dá sa odporúčať jedine dialóg, ako nám to všetkým odporúča Svätý Otec František. Mladý kňaz, ktorý neraz prežíva čas očisťovania a skúšok potrebuje sprevádzanie staršieho a starší zase, aby sa nestal zadubencom, musí viac načúvať tomu mladšiemu a vytvoriť mu priestor na realizáciu, dopriať mu uznania, pochvaly i povzbudenia. Silu a entuziazmus mladých nemožno potláčať, iba usmerniť dobrou radou a životnou skúsenosťou. Preto si buďme navzájom bratmi, otcami i synmi!

Bratia kňazi! Pomôžme si navzájom strážiť náš vnútorný duchovný život. Poznajme svoje limity a buďme ostražití napr. v používaní komunikačných prostriedkov, aby človek dokázal odolávať pokušeniam proti čistote a uchrániť sa od pýchy, naviazanosti na moc a aby vzdoroval pohodlnosti. Rozhodujúcim prostriedkom pre zotrvanie v ochotnej službe je svätá spoveď, sviatosť zmierenia, ktorú aj my potrebujeme, niekedy viac ako naši veriaci. Veď Ježiš zdôrazňuje: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení (Mt 11, 28). Kto z nás sa môže cítiť byť mimo tohto pozvania? Kto môže povedať: Ja to nepotrebujem? Aj v spovedi nám môže náš spolubrat, spovedník pomôcť otázkou: Kam vlastne ideš, kam sa obraciaš? Za svojimi skľúčenosťami, horekovaním, hriechom? Nechaj to, poď a začni znovu!

Drahí bratia a sestry!

Pomôžte nám! Buďte s nami v modlitbe i službe. Spolupracujte, povzbudzujte, dvíhajte naše pomazané ruky, aby sme si viac vážili svoje povolanie k hlbšiemu zjednoteniu s Ježišom a k obetavej službe. Žiadajte od nás Krista, pýtajte si silu požehnania, krásu modlitby a chuť večnosti. A nadovšetko, vy sa veľa modlite za nás, svojich kňazov! Proste Pannu Máriu, Matku kňazov, nech nás prijme do prečistého Srdca a vyprosí nám radosť z povolania, aby nás nikdy neovládla chuť rezignovať, ale naopak, stále napredovať. AMEN

TK KBS informovala Košická arcidiecéza

ROŽŇAVA

V Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave bola dnes missa chrismatis - svätá omša spojená so svätením olejov. Počas tohto slávenia si zároveň kňazi Rožňavskej diecézi obnovili kňazské sľuby. Slávnostnú liturgiu celebroval košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Na úvod všetkých zhromaždených privítal rožňavský farár a veľprepošt Jozef Markotán. V príhovore pripomenul jednotu, ktorá by mala byť v prvom rade medzi nami a Bohom a potom i medzi kňazmi navzájom. Zároveň sa kňazi a veriaci zjednotili a duchovne spojili aj s otcom biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom, v mene ktorého sa kňazom, ale i zasväteným a všetkým veriacim prihovoril biskup Forgáč.

Jeho povzbudivé slová mierili predovšetkým na kňazov a na službu ktorá je s ich povolaním spojená. Vo svojom príhovore zdôraznil, že on sám sa vždy veľmi tešil na svätú omšu svätenia olejov, ktorá mu pripomína svoje rozhodnutie žiť s Bohom a pre službu druhým. Je to ozajstný deň oslavy kňazského povolania. V homílii vysvetlil význam a dôvod svätenia olejov, ktorých hlavnou symbolikou je prinášanie radosti, života a zdravia. Tak isto v homílii vyzdvihol podstatu kňazskej identity a poslania, ktorou je v prvom rade radosť. No nie však taká radosť akú máme z kúpi nového mobilu, či nového auta... ale je to úplne iná radosť, radosť z toho, že môžeme slúžiť, obetovať sa pre druhých a prinášať vlastné telá na obetu pre službu Božiemu ľudu a Božiemu slovu. Je to radosť z dávania seba samého; z toho, že sa môžeme lámať pre druhých. Biskup Marek uznal ozajstnú náročnosť kňazskej služby, obzvlášť na území Rožňavskej diecézy, ktorú by sme mohli prirovnať aj k misijnému územiu, ba dokonca je služba v nej ešte často náročnejšia. Otec Biskup hovorí, že z vlastnej skúsenosti pastorácie študentov a mládeže vie, že je ešte ťažšie obrátiť takého veriaceho, ktorý o svoju vieru prišiel, alebo ju prestal žiť, ako takého, ktorý nikdy neveril. V závere homílie pripomenul potrebu stále nanovo si obnovovať radosť a lásku Kristovho kňazstva, ako nás k tomu vyzýva apoštol Ján v knihe Zjavenia: ,,Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku.“(Zjv 2, 4) Napriek mnohým ťažkostiam a problémom ktoré služba kňaza so sebou prináša kňazi si stále nanovo majú uvedomovať túto radosť, ktorá vyplýva z Božej milosti a z jeho veľkého daru, daru služby a lásky.

TK KBS informoval Ján Horvát

-----------------------------------------------------------------

K správe bolo vydané FOTO

Poznámka: Aktualizované

( TK KBS, tk; ml ) 20180329021   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]