[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 27. 02. 2024   Meniny má Alexander      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
26272829   

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V kostoloch viacerých diecéz čítajú kňazi pastierske listy biskupov Slovenska
P:3, 31. 03. 2018 16:01, DOM

Bratislava 1. apríla (TK KBS) V kostoloch viacerých diecéz čítajú kňazi pastierske listy biskupov na Veľkonočnú nedeľu. Prinášame ich v plnom znení.

-----------------------------------------------------------------

TRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA

Moji drahí bratia a sestry,

každé ráno, keď sa prebudíme, máme si uvedomiť, že nový deň je Boží dar,
za ktorý sa nám treba aj patrične poďakovať. To je aj zmyslom našej rannej modlitby spolu s prosbou o Božiu pomoc počas nového dňa. Každé ráno je novou príležitosťou k nádeji a radi by sme vopred vedeli, čo nám prinesie. Zároveň si robíme plány,
čo budeme robiť a ako ho prežijeme. Mnohí majú v kalendári presný hodinový rozpis svojho programu.

Žiadne ráno sa však nevyrovná veľkonočnému ránu. Uvedomujeme si, čo ono pre nás znamená a zo srdca nám prýštia slová žalmistu: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho“ (Ž 118,24). Pýtame sa, čo pre nás toto ráno zname­ná. Azda len sviatočnú atmosféru v kostole i v rodine, ktorá nás na pár dní vytrhla
zo všednosti života? Aj to je vzácne! Ale to  je len vonkajšia časť, liturgický, či svia­tostný symbol toho, čo je podstatou samotnej skutočnosti - nekonečnej lásky Pána Boha voči nám.

Pápež Benedikt XVI. vo svojej poslednej encyklike Spe Salvi hneď na začiatku hovorí: „Vykúpenie, spása, nie je podľa kresťanskej viery len nejaký prostý fakt. Vykúpenie nám bolo darované v tom zmysle, že nám bola daná a odôvodnená nádej. Jej sila nám umožňuje čeliť prítomnosti. Prítomnosti, ktorá je často neľahkou súčasťou nášho života a možno ju prijímať i žiť, ak smeruje k cieľu, a ak si týmto cieľom môžeme byť istí. Ak je tento cieľ taký veľký, že stojí za námahu kráčať cestou
k nemu“ (SpS 1).

Skúsme, bratia a sestry, rozjímať o týchto slovách, lebo sa priliehavo hodia na dnešný sviatok, ktorý označujeme ako najväčší a ako vyvrcholenie celého liturgického roka. Vykúpenie nie je len nejaký fakt. Nie je to vec, ktorá by stála vedľa nás, hoci by nám bola veľmi blízka. Vykúpenie zasahuje najhlbšie vnútro našej osobnosti, nášho „ja“,
a mení ho. Sv. Pavol apoštol to vyjadruje prirovnaním ku kvasu, ktorý premení celé cesto a dáva mu novú kvalitu. „Neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom“ (1 Kor 5,6). Krstom v nás zomrel starý človek, dieťa prírody, a povstali sme k novému životu. Stali sme sa Božími deťmi. Preto aj náš nový život musí zodpovedať tejto vnútornej premene. Benedikt XVI. hovorí: „Vykúpenie nám bolo darované v tom zmysle, že nám bola darovaná nádej, a to odôvodnená nádej!“ - Táto nádej je objektívna skutočnosť. Je ďaleko od osobného, subjektívneho pocitu, ako by to chceli vysvetľovať neveriaci. Na vysvetlenie uvádza pápež Benedikt slová sv. Pavla z listu Efezanom, kde hovorí, že pred prijatím kresťanstva boli Efezania  bez Krista, bez nádeje, bez Boha (porov. Ef 2,12). „Napriek svojim (pohanským) bohom boli bez pravého a jediného Boha, v dôsledku čoho
sa nachádzali v temnom svete a pred nejasnou budúcnosťou... Tu zaznieva
ako rozlišovací prvok kresťanov skutočnosť, že majú budúcnosť“ (SpS 2).

Sila tejto nádeje nám umožňuje „čeliť neblahej prítomnosti“, hovorí pápež Benedikt. Svoje poslanie Kristus sám vyjadruje slovami: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10). Každý z nás si praje hojnejší život. Niekto chce mať viac peňazí, niekto viac zdravia, iný úspech v životnej kariére. Ďalší chcú mať pokoj
v rodine, uznanie zo strany ľudí, alebo viac pozornosti od tých, s ktorými denne prežívajú aspoň určitý čas. Iste, všetci túžime po láske a porozumení v medziľudských vzťahoch. Nesmieme zabúdať, že toto všetko sú morálne požiadavky, ktoré sa síce týkajú nášho pozemského života, ale sami si ich nemôžeme vytvoriť. Sú ovocím vykúpenia a darom Vykupiteľa. Kristus spojil nebo so zemou. Povolanie k večnému životu v žiadnom prípade neznamená zanedbanie pozemského života. Naopak! Výrok pápeža Benedikta XVI. „čeliť prítomnosti“ znamená zasadiť sa, ako je len komu možné, za zlepšenie života jednotlivcov, rodín a celej spoločnosti. Naše myšlienky
sa často točia len okolo ekonomickej a sociálnej oblasti nášho života. Je to určite dôležité. Ale zabúdame, že tie môžu byť lepšie len vtedy, keď sa zlepší naša ľudská kultúra, medziľudské vzťahy a morálka. Demokracia otvára dvere slobode, ale denne, žiaľ, cez tie isté dvere prechádza aj sloboda zla. Sme svedkami čoraz väčších zločinov, ako sú vraždy, týranie v rodinách, násilnosti, zabíjanie nenarodených detí, sprenevery aj zo strany niektorých významných predstaviteľov štátnej, krajskej, či miestnej správy, ale aj rozličných politických strán a hnutí.

Neustále narastá korupcia a s ňou spojená likvidácia nepohodlných ľudí, ktorí hľadajú pravdu a spravodlivosť. Bohužiaľ, sme svedkami aj toho, že za chrbáty týchto smelých odvážlivcov sa často skrývajú aj tí ich kolegovia, ktorí sa neštítia za „judášskych tridsať strieborných“ psychicky vraždiť stovky nevinných, a často im úplne nezná­mych ľudí, slovami plnými urážok, klamstiev a osočovaní. Možno si to ani neuvedo­mujú, že týmto svojím konaním hrubým spôsobom poškvrňujú aj svetlú pamiatku Jána a jeho snúbenice.

Pozorujeme necitlivosť voči sociálne slabým, chudobným, chorým a starým. Nespráv­ne zákony a nezodpovedný prístup niektorých samospráv doslova likvidujú cirkevné školstvo, sociálnu prácu diecéznych charít často iba preto, že sú cirkevné. Všetky tieto zlá sú prejavom nedocenenia ľudského života. Každý človek má svoju hodnotu a dôstojnosť. Ježiš Kristus to potvrdil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Za každého človeka, ktorý kedy žil, žije a bude žiť na zemi už od jeho počatia, Ježiš zomrel
na kríži, aby ho vykúpil a umožnil mu právo na dôstojný život na zemi a na večnú spásu. Ak si vážime svoje vykúpenie, musíme vedieť, že tento dar je pre všetkých ľudí. Nikomu nesmieme odopierať jeho ľudskú i kresťanskú dôstoj­nosť, dôstojný život na zemi a večnú spásu.

Duchovní pastieri sa však často stretávajú s ľahostajnými kresťanmi, ktorí
sa domáhajú služieb Cirkvi, pritom však nežijú s Cirkvou, alebo len veľmi povrchne. Je známy slogan: „Boh áno, Cirkev nie!“. Keď im kňaz nechce vyhovieť podľa ich predstáv a žiada od nich život s Cirkvou, pohoršujú sa, akoby im odmietal prostriedky spásy. Tu si treba dobre uvedomiť, čo hovorí sv. Pavol o Eucharistii: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je
a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie“ (1 Kor 11,27-29).

Bratia a sestry, čo platí o Eucharistii, to platí aj o iných sviatostiach, a aj o samotnej Cirkvi, ktorá je mystickým telom Krista. Cirkev nikomu vopred neodmieta nič
z Božích darov, ale dar iba odkladá, čakajúc s jeho udelením  za predpokladu, že si to dotyčný rozmyslí a prehodnotí svoj postoj. V opačnom prípade by mala Cirkev účasť na jeho odsúdení. Kňazi tu potrebujú veľkú pastoračnú múdrosť, aby čo najlepšie dopomohli k spáse tým, ktorí sú im zverení. Veď, „ako dlho vydrží priateľstvo, posta­vené iba na vzájomnom oslavovaní jedného druhým! Úprimnosť je u skutočných priateľov nevyhnutná.“ (Pôstne zamyslenia s KBS). Musíme mať silu a odvahu obeto­vať aj svoju vlastnú popularitu, sympatiu iných, ba často aj osobné priateľstvá
vo vernej službe Kristovho evanjelia. Poznáme takých spolubratov, ktorí sa stali popu­lárnymi mediálnymi hviezdami len preto, že opustili cestu katolíckeho duchovného sprevádzania iných na ceste spásy, učenia pravej Kristovej náuky Katolíckej cirkvi. Stali sa poslušnými žiačikmi takých politikov, neoliberálnych demagógov a oligar­chov, ktorých cieľom je spochybňovať Božie zákony a legitímne autority Cirkvi. Nedajme sa pomýliť a buďme ostražití!

Bratia a sestry, spomenul som, že je potrebné čeliť ťažkej prítomnosti, a to dokážeme len vtedy, keď máme pred sebou pevný cieľ. Ten cieľ je taký veľký, že stojí
za námahu spojenú s cestou k nemu. Treba povedať, že na tejto ceste nie sme sami. Zmŕtvychvstalý Kristus nás sprevádza ako sprevádzal učeníkov do Emauz. Nevidíme ho, ale poznávame ho v jeho slove, ktoré treba vnímať s milujúcim srdcom. „Toto je deň Krista Pána“, ale je to aj náš deň. Deň, ktorý je pre nás, lebo on pre našu spásu zostúpil z nebies. Buďme mu za to vďační a vždy verní.

Pozdravujem Vás pozdravom Zmŕtvychvstalého: „Pokoj vám, nebojte sa!“ Požehnanú Veľkú noc Vám všetkým vyprosuje a s láskou Vás žehná

✠ Ján Orosch, trnavský arcibiskup

-----------------------------------------------------------------

SPIŠSKÁ DIECÉZA

Milí bratia a sestry,

veľkonočné trojdnie v našich chrámoch sprevádzajú hlboké symboly, ktoré ešte viac zvýrazňujú hĺbku a výnimočnosť liturgických obradov Veľkej Noci. Pre lepšie pochopenie ich významu vo viacerých farnostiach doprevádzajú obrady osobitné komentáre, ktoré nám napomáhajú lepšie preniknúť do tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, ktoré sa sprítomňuje. Keď sa vám, mojim diecézanom, prihováram na slávnosť zmŕtvychvstania Pána Ježiša, chcem z tejto bohatej symboliky veľkonočných obradov vyzdvihnúť dva symboly – svetlo a vodu.

Veľkonočná vigília na Bielu sobotu začína obradom svetla, keď kňaz z požehnaného ohňa zapaľuje veľkonočnú sviecu – paškál. Potom na čele sprievodu kráča chrámom, ktorý je ešte ponorený do tmy a spieva „Kristus, svetlo sveta“. Tieto slová vyriekol samotný Pán Ježiš, ktorý sa nazval „svetlom sveta“ (Jn 8,12). Jeho slová nás odkazujú na prvé stránky Svätého písma, keď pri stvorení ako prvé slovo z Božích úst zaznieva to známe: „Buď svetlo“ (porov Gn 1,3). Ježišovo zmŕtvychvstanie nás celých prežaruje a stávame sa novým stvorením. Je to naše vyznačenie a naše poslanie – žiť v tomto svete ako noví ľudia, ako deti svetla, ktoré zanechali tmu hriechu. Verím, že toto je bezprostredná skúsenosť veľkého množstva z nás, ktorí sme aj pred týmito sviatkami pristúpili k svätej spovedi a prijatým rozhrešením nám Boh zmyl vinu a navrátil nevinnosť, ako sa to spieva vo veľkonočnom chválospeve. Prosím a povzbudzujem vás, aby ste si posväcujúcu milosť chránili a obnovovali ako ten najúčinnejší liek proti všetkým druhom zla, ktoré nás obklopujú. Symbol svetla je odkazom aj na vyslobodenie z Egypta, keď Pán Boh uprostred tmavej noci previedol izraelský národ suchou nohou cez Červené more a vyviedol ich z otroctva do slobody. Keď bol Pán Ježiš ukrižovaný, evanjelista poznamenáva, že nastala tma po celej krajine (porov. Mt 27,45). Po svojej smrti bol uložený do tmavého hrobu. Veľkonočné ráno je víťazstvom Krista – Svetla, ktorý láme okovy otroctva hriechu.

Milí bratia a sestry, aké je dôležité, aby sme sa ani my v dnešnej dobe nedali poviazať novodobými otroctvami a závislosťami. Nášmu slovenskému národu nech to pripomína aj výročie sviečkovej manifestácie v Bratislave, ktorá sa konala pred 30-timi rokmi a ktorú sme si pred pár dňami pripomenuli. Symbol sviečky bol odkazom na Krista a volaním po skutočnej a pravej slobode. Nedovoľme, aby našu spoločnosť ovládla tma nespravodlivosti, lži a korupcie. Je našou úlohou byť svetlom a napĺňať výzvu Pána Ježiša: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,16).

Bratia a sestry, ak máme byť svetlom pre tento svet, naše skutky musí byť vidieť a musia byť dobré! Symbolika svetla sa počas veľkonočnej vigílie spája so symbolom vody pri požehnaní svätenej/krstnej vody.

Milí bratia a sestry, naše slová „zriekam“ a „verím“ pri obnovení krstných sľubov nie sú sentimentálnou spomienkou na zabudnutý deň nášho krstu. Sú obnovením nášho záväzku a pevného odhodlania, že chceme v tomto svete žiť ako kresťania a nie ako „pokrstení“ ateisti. Voda v textoch Svätého písma je obrazom života a symbolom očistenia a posvätenia. Pán Ježiš o sebe vyhlásil: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije.“ (Jn 7,37) On jediný je čistým prameňom, ktorý dokáže uhasiť smäd človeka, ako to hovorí v rozhovore so Samaritánkou pri studni (porov. Jn 4). Nepodľahnime falošným ponukám tých, ktorí nás chcú v skutočnosti iba otráviť. Pamätajme, že čistou vodou je pravda evanjelia, ako nám ju podáva Cirkev. Keď spomínam symboliku vody, chcem sa osobitne obrátiť na vás, mladí ľudia našej Spišskej diecézy. V týchto mesiacoch prebieha príprava na celoslovenské stretnutie mladých „P18“, ktoré sa uskutoční toto leto v Prešove. Táto príprava, ktorá má názov „odvážny rok“, si za svoj symbol vybrala práve vodu.

Milí mladí priatelia, nebojte sa, majte odvahu žiť kresťanskú vieru vo svojom okolí. Povzbudzujem vás, aby ste sa prihlásili a prišli do Prešova. Predtým vás ešte pozývam na diecézne stretnutie mládeže, dňa 7. apríla do Spišskej Novej Vsi. Považujte to za vaše vonkajšie svedectvo viery, ktoré tak veľmi potrebuje naša spoločnosť. Vy ste budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti a dôverujeme vám, že ju budete pretvárať lepšie, ako sme to robili my.

Milí bratia a sestry, jedným z najkrajších biblických textov, ktoré opisujú zmŕtvychvstanie, je stretnutie Pána Ježiša s Máriou Magdalénou v nedeľné ráno pri prázdnom hrobe. Ona ho najskôr nepoznala a myslela si, že je záhradníkom, ktorý odniesol Ježišovo mŕtve telo. Spoznala ho až vtedy, keď ju vzkriesený Pán oslovil po mene. Evanjelista Ján v tomto okamihu uvádza dôležitý detail, že po oslovení sa Mária Magdaléna obrátila k Ježišovi. Dovtedy pozerala do tmavého hrobu, preto ho nemohla spoznať. Teraz sa obracia k svetlu, ktorým je Kristus a spoznáva ho ako svojho Učiteľa. Práve tento detail evanjelistu Jána je mojím veľkonočným želaním pre vás všetkých v závere tohto listu. Prví kresťania sa modlievali obrátení smerom na východ, kde vychádza slnko, lebo pre nich tým pravým Slnkom a Svetlom bol Pán Ježiš. Nech je aj pre nás vzkriesený Pán a jeho slovo svetlom pre naše životy a pre naše rozhodnutia. Nech je vodou života, z ktorej budeme vždy s radosťou čerpať. Vyprosujem vám požehnané veľkonočné sviatky!

Váš otec biskup + Štefan

-----------------------------------------------------------------

ROŽŇAVSKÁ DIECÉZA

Drahí bratia a sestry!

Výkriky ľudskej zloby, ponižovanie a pľuvance smerom k Ježišovi vrcholia na Golgote slovami: „Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ (Mt 27, 40). To nie je len volanie z minulosti, to je často výkrik i dnešného človeka adresovaný Kristovi. Opis udalosti Kristovej smrti hovorí ďalej o pukaní skál a tiež o otváraní hrobov. Bolo to niečo tak silné, že rímsky vojak – pohan, zvolal: „On bol naozaj Boží Syn!“ (Mt 27, 54). Ale napriek tomuto vyznaniu, Ježiš ostal naďalej pribitý na kríži a zložili ho z kríža až mŕtveho, aby ho uložili do hrobu. Ježiš teda podľa prítomných svedkov nevyhovel výzve kričiaceho zástupu a z kríža nezostúpil. Tým u nich prehral, aj napriek postrehu a svedectvu rímskeho stotníka, ktorý uznal božstvo Ježiša Krista. Po rane „istoty“, ktorou vojak prebodol Ježišovi bok (Jn 19, 34), už nikto z prítomných nepochyboval, že s týmto človekom, ktorý sa vydával za Boha, je koniec. Očakávaná atrakcia sa nekonala, a tak rozvášnené zástupy boli sklamané.

Sklamaní však neboli tí, ktorí prišli so sv. Jánom k hrobu a uverili (porov. Jn 20,8). Ježiš nesklamal, zostúpil svojou silou do ľudských životov. Z prebodnutého Ježišovho Srdca, z ktorého vyšla krv a voda, zároveň vytryskol svetu prameň veľkých milostí – dar 12 prisľúbení Božského Srdca, odovzdaný nám skrze posolstvo, cez sv. Margitu Máriu Alacoque.


Prebodnuté Ježišovo Srdce sľubuje tým, ktorí ho budú uctievať : 1/ Všetky milosti, potrebné ich stavu; 2/ pokoj v rodinách; 3/potechu vo všetkých protivenstvách; 4/ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti; 5/ požehnanie na všetky podujatia; 6/ žriedlo a nekonečné more milosrdenstva vBožskom Srdci pre hriešnikov; 7/horlivosť vlažným dušiam; 8/horlivým dušiam pokrok v dokonalosti; 9/požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca; 10/kňazom milosť pri práci na spáse duší; 11/tým, ktorí rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom; 12/Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v hodine smrti.

Generácie ľudských pokolení v živote Cirkvi potvrdili, aké nesmierne zástupy ľudí prijali prisľúbenia Božského Srdca. Ďakujem všetkým kňazom i všetkým otcom a mamám, ktorí pomáhajú k získavaniu milostí, daných v prisľúbeniach Božského Srdca, majú vo svojich príbytkoch vedľa obrazu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie aj obraz Božského Ježišovho Srdca, a k úcte k obom Srdciam vedú i svoje deti. Nech ovocie Veľkého Piatku, potvrdené Kristovým zmŕtvychvstaním na Veľkonočnú nedeľu, ktoré je ponúknuté v prisľúbeniach Božského Srdca, využívame naďalej v plnej miere, lebo Ježiš neostal na kríži, a aj dnes chce zostúpiť do každého ľudského srdca a posilniť ho v nádeji. Nádherne to vyjadrila sv. Terézia Benedikta z Kríža (Edita Steinová), spolupatrónka Európy: „Pri stretnutí s krížom, mnohí strácajú svoju vieru. Pri mojom stretnutí s krížom, padla moja nevera!“

Taliansky spisovateľ Felice Moscone v krátkej poviedke Ty nič nerozumieš, hovorí o jednej rodine. Manžel takmer pri každej príležitosti hovoril svojej žene, ktorá mala len základné vzdelanie a nezaujímala sa o politiku, šport a noviny, ale sa venovala deťom, domácnosti, kuchyni i práci v továrni na výrobu obuvi: Ty nič nerozumieš. Keď sa v domácnosti otvárala diskusia na akúkoľvek tému, vždy odpovedal: Ty naozaj ničomu nerozumieš. On, ako hlava rodiny, neustále pozeral televíziu, nestaral sa o výchovu detí.

A keď aj žena chcela hovoriť napr. o prázdninách, i rodinnom rozpočte, vždy ju odbil rovnako: Ty nič nerozumieš. Tieto slová ju zvlášť boleli, keď ich hovoril pred návštevou.

Jedného dňa vypadol v domácnosti prúd, a to vo chvíli, keď práve v televízii išiel dôležitý futbalový zápas. Muž sa vybral po tme do pivnice, aby opravil poistky. Keď mu žena pripomenula, aby si vzal so sebou sviečku, znova odpovedal: Nič nerozumieš, predsa poznám našu pivnicu naspamäť. Ale stalo sa, čo on nepredvídal, zasiahol ho prúd. Žena hneď zavolala záchranku a sprevádzala ho do nemocnice. Lekárom sa podarilo zachrániť mu život, ale poškodené hlasivky mu nedovoľovali hovoriť. Bez slova sa díval na svoju ustarostenú manželku, ktorá bola so slzami v očiach dlhé hodiny neustále pri ňom a zvlhčovala jeho popraskané pery. Po 2 týždňoch mohol konečne vyšepkať niekoľko slov. Povedal svoje žene: Nikdy som si nemyslel, že ma máš tak rada. Vtedy mu manželka odpovedala s láskyplným úsmevom: Ty naozaj nič nerozumieš!

Kto dnes počúva posolstvo o Kristovom zmŕtvychvstaní a nevníma zároveň i lásku Ježišovej obety za nás, naozaj nič nerozumie. Napriek tomu, Ježiš každého z nás obdarúva svojou milosťou, aby nám pomohol vyliečiť našu nechápavosť. Ježiša hlúpo pokúšali: „Zostúp z kríža“, lebo neporozumeli, že Ježiš chcel ukázať oveľa viac zo svojej Božskej sily. My, ohraničení ľudia, často maloverní, ťažko rozumieme, že Ježiš keď od nás žiada nejakú obetu, teda niečo nám „berie“, robí tak preto, lebo nám chce dať viac.

Svet nám stále, aj cez priateľov a rodinných príslušníkov nahovára, čomu všeličomu my veriaci nerozumieme. Niektorých i presvedčia. Na Veľkú noc sa ukazuje, kto porozumel. On, popravený hrozným spôsobom, ešte i prebodnutý „ranou istoty“, s kopijou vo svojom boku a riadne pochovaný – vstal z mŕtvych!

Už tento týždeň – v sobotu 7. apríla – pozývam všetkých mladých na diecézne stretnutie do horehronskej Heľpy. Príďte, budeme sa spoločne modliť podľa stanoveného úmyslu na deväť mesiacov v tomto roku, aby aj skrze vás – milí mladí priatelia, sa obnovil náboženský život v našej diecéze. Na tento úmysel sa budeme zvlášť modliť i Deviatnik k sv. Jánovi Nepomuckému vo všetkých farnostiach diecézy od 7. mája. V tomto čase ďakujeme Svätému Otcovi Františkovi za dar, ktorý dáva Slovensku a celej Cirkvi tým, že schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, mladej dievčiny z nášho Slovenska, ktorá podobne ako sv. Mária Goretti radšej volila smrť ako hriech. Dostávame v nej všetci, ale osobitne naša mládež veľký vzor, orodovníčku, pomocníčku na ceste životom prežívaným v čistote. Prosme za našu mládež počas celého mesiaca máj pri loretánskych litániách a v júni v litániách k Božskému Srdcu Ježišovmu, aby dokázala chápať všetky pravé hodnoty života; aby sa mladí ľudia odhodlali žiť čisto, aj keď ich to bude stáť možno „mučeníctvo“ posmechu okolia, ale zároveň aj nevysloveného obdivu, že to dokážu. Verte, u zmŕtvychvstalého Krista si silou spoločnej modlitby môžeme vyprosiť i znovu oživenie života viery nás všetkých. Kto nerozumie, čo ponúka takéto stretnutie plné mladosti a vitality, nech príde, a verím, že porozumie sile viery, ktorú dáva zmŕtvychvstalý Kristus.

Ešte sme stále nepochopili? Možno to ani nepôjde celkom odrazu. Ale začnime, alebo pokračujme v odporúčaných pobožnostiach prvých piatkov a prvých sobôt a budeme stále viac rozumieť. Kráčajme po „Máriinej ceste“ v rámci prípravy na Prešov-18, aj v rámci farských a dekanátnych stretnutí mládeže, a porozumieme ešte viac. Investujme stále viac do svojej viery, stojí to za to. Dobre využívajme to, čo nám Ježiš získal svojou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním.

Milí bratia a sestry, milí mladí priatelia!

Ježiš, ktorý sa z nesmiernej lásky k nám obetoval na kríži a slávne vstal z mŕtvych, nech vnesie do našich sŕdc stále viac pochopenia tohto veľkého daru. Lebo Ten, pod ktorého krížom stojíme, ateraz pri Jeho prázdnom hrobe, a ktorého slávne zmŕtvychvstanie dnes svierou a radosťou oslavujeme, je opravdivý Boží Syn.

Všetkým vám želám požehnané veľkonočné sviatky, teším sa na stretnutie s mládežou v Heľpe, a s vami všetkými aj pri iných príležitostiach. S radosťou vám udeľujem svoje arcipastierske požehnanie: V meneOtca iSyna iDucha Svätého

Mons. Stanislav Stolárik rožňavský biskup

-----------------------------------------------------------------

NITRIANSKA DIECÉZA

Drahí bratia a sestry!

Určite ste si všimli, tieto dni, najmä na svitaní, sú dni plné života a novej krásy. Každoročne zažívame veľký zázrak jari, nového života. Vnímajúc tento zázrak ľahšie chápeme tajomstvo Kristovho veľkonočného víťazstva nad hriechom a smrťou. Spojitosť tajomstva stvorenia a vykúpenia potvrdil ako mladý konvertita, lekár Pavol Strauss: „Vidíme ako jarné, veľkonočné slniečko vždy oživuje svojím teplom prírodu a ako z tmy a mŕtvoty vytvára vždy odznova plnosť a dokonalosť života. Či by teda najmocnejšie Slnko - Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, nevzkriesil k životu i tento svet, ktorý je už v takom rozklade ako telo Lazárovo?“

Dnes sa naozaj naplnili slová žalmistu, ktorý predpovedal, že „noc sa rozjasní ako deň“ (Ž 139, 12). Dnes Ježiš vstupuje do noci, aby ju premohol a aby nastolil nový deň Boha a ponúka nám účasť na svojom novom živote.

Cítime, že nový život je viac ako len byť len o niečo lepším človekom. Ježiš v prvom rade prišiel, aby nám dal plnosť života, ktorý presahuje tento náš pozemský: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10).

Keďže jar a predovšetkým Veľká noc je plná celkom nového života, chcel by som sa obrátiť v tomto liste predovšetkým na mladých ľudí  v našej diecéze.

„Som s Vami spojený putom, ktoré stojí hneď na druhom mieste po vašom vzťahu k rodičom. Preto na Vás myslím nie menej ako Vaši otcovia...“. – píše biskup sv. Bazil v 4. storočí mladým. Aj mňa vedie starosť o  Vašu budúcnosť a predovšetkým o Vašu spásu. Dovoľte mi preto pár konkrétnych myšlienok na povzbudenie.

Krásne obdobie mladosti, ktoré je plné snov, vitality, túžob, ambícií, nádejí, je zároveň časom prechodu od logiky prijímania do logiky darovania sa. Ste bohatí svojou mladosťou. Veď ste povolaní k zodpovednosti za seba, za kultúru, za duchovné dedičstvo minulých čias, za vybudovanie sveta pokoja, lásky a pochopenia v budúcnosti. Nedajú sa prehliadnuť mnohé povzbudivé príklady z Vašich radov. Sú známe viaceré Vaše aktivity a úsilia, chlapci a dievčatá, v ktorých sa usilujete šíriť dobro, a svedčiť o Kristovi svojim životom. Za všetky spomeniem: Dobrú novinu, e-Rko, skautov, miništrantské stretká, mariánske družiny; pôsobíte ako animátori, speváci a hudobníci v cirkevných spevokoloch; angažujete sa v mnohých sociálnych projektoch... Patrí Vám za to obdiv a vďaka!

Zároveň so smútkom možno pozorovať, že mnohí spomedzi Vás, najmä po prijatí sviatosti birmovania, odkladajú svoju vieru a náboženskú formáciu ako sviatočné „birmovné“ šaty. Niekedy je to preto, lebo vzory živej viery nenachádzajú ani u svojich rodičov, či vo svojom bezprostrednom okolí. Inokedy, a musím povedať, že nepochopiteľne, sa to deje aj v lone veriacich katolíckych rodín. Stávajú sa takpovediac polovičatými „kováčmi“ svojho šťastia. Nech Vás postoj týchto Vašich rovesníkov nenechá ľahostajnými. Celkom určite môžete Vašou modlitbou príhovoru a obetou urýchliť príchod chvíle, keď si aj oni uvedomia hodnotu viery pre svoj život. K tomu je potrebné aj Vaše svedectvo, preto im bez ostychu spolu s Máriou Magdalénou povedzte, že Ježiš žije a že oľutovaný hriech „nebude na zahanbenie človeka, ale na jeho oslavu“ (sv. Juliana z Norwicha).

Nemáte to naozaj ľahké. Žijete v mnohofarebnom svete. Valí sa na Vás ponuka zo všetkých strán, preto Vás povzbudzujem, aby ste objavili rodinné striebro Matky Cirkvi aj v duchu posolstva pápeža Františka na pôst 2018 a odmietnite „falošných prorokov“, či „zaklínačov hadov“, alebo „šarlatánov“. Rozlišujte, čo je pravá hodnota a čo je len „fejk“.

Skutočné budovanie Cirkvi si vyžaduje ľudskú a duchovnú zrelosť schopnú integrovať kríž, ako i trvalý záväzok v manželstve, kňazstve, v zasvätení. Každá farnosť potrebuje mladých otcov a matky, spôsobilých učiť vlastné deti; potrebuje živé spoločenstvo, ktoré je živým a zdravým len vtedy, keď ho tvoria všetky skupiny spoločnosti: rodičia, deti, mládež, starí i chorí... Z takého spoločenstva sa rodí zdravá generácia, ktorej ide naozaj a celistvo o Božie kráľovstvo; generácia, ktorá má pravú a nefalšovanú katolícku DNA. Buďte zdravo hrdí na to, že ste kresťania-katolíci. Zachovajte si preto túto identitu.

Za svoje hlavné formačné spoločenstvo preto považujte rodinu a za spoločenstvo rodinných spoločenstiev farnosť s Vašim duchovným  pastierom - farárom. Buďte živými členmi miestneho cirkevného spoločenstva a nenahrádzajte ho iným.

Pri Eucharistickom Kristovi sa spolu so sv.  Jánom Pavlom II. naučíme hlavným eucharistickým postojom, ktoré tento svet potrebuje: vďakyvzdaniu, solidarite, službe ľuďom. Majme na pamäti slová záverečného posolstva synody o novej evanjelizácii: Duch – Ježiš – Eucharistia – Cirkev – Panna Mária tvoria nerozdielnu jednotu (porov. čl. 14).

Zapojte, preto všetko to, čo je príznačné pre Váš mladý a zároveň krásny vek: Vaše sily, túžby, elán, horlivosť, nadšenie, kreativitu do Vašej ľudskej, duchovnej i profesionálnej formácie. Všetci túžime, aby z Vás vyrástli ľudia, na ktorých by boli hrdí Vaši rodičia, učitelia, spoločnosť, Cirkev i sám Boh.

Milí mladí priatelia, teším sa na stretnutie s Vami pri rôznych príležitostiach najmä vo Vašich farnostiach. Touto cestou Vás  pozývam aj na stretnutie mládeže do Prešova na P18 26.-29. júla t.r.

Vás všetkých, drahí bratia a sestry, v tomto duchu prosím, aby ste napomáhali toto úsilie modlitbami za mladých, tiež príkladom dobrého katolíckeho a občianskeho života, a aj aktívnym začleňovaním mladých do spoločenstva zrelých mužov a žien. Duchovných otcov prosím, aby mladých prijímali s láskou a porozumením, aby im ukazovali možnosti ich zaangažovania sa vo farnosti a najmä, aby boli pre mladých mystagógmi do tajomstiev katolíckej viery a štýlu života v tomto duchu.

Vzkriesený Pán nech je s Vami až do skončenia sveta a nech Vás naplní hojnosťou veľkonočných milostí. Všetkých Vás uisťujem o svojej modlitbe, o ktorú prosím aj ja.

Váš biskup

-----------------------------------------------------------------

Zdroj: Diecézy Slovenska

( TK KBS, dsl; ml ) 20180331007   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]