Svätá zem 19. novembra (TK KBS) Prefekt Dikastéria pre východné cirkvi kardinál Claudio Gugerotti absolvuje v dňoch 16. až 21. novembra návštevu Izraela a Palestíny. Jej cieľom je sprostredkovať kresťanským komunitám blízkosť a požehnanie pápeža Leva XIV. Zdôrazňuje naliehavú potrebu mieru, ktorý by pomohol zabrániť vyľudňovaniu týchto území. Poukazuje tiež na význam obnovenia pútnických ciest.
Návšteva kardinála Gugerottiho je pre kresťanské komunity vo Svätej zemi povzbudením. Je príležitosťou dodať im odvahu, aby neopúšťali miesta, v ktorých sú zakorenené ich kresťanská viera a tradícia. Kardinál im zároveň prináša uistenie o blízkosti pápeža Leva XIV. V programe návštevy prefekta sú Jeruzalem, Betlehem a Galilea „Predovšetkým veľmi silno pociťujeme potrebu navštíviť týchto ľudí, ktorí najviac potrebujú útechu prameniacu z prítomnosti spolupracovníka pápeža, ktorý im prináša pozdrav a požehnanie Leva XIV.,“ vysvetľuje kardinál v rozhovore pre Vatican News.
Blízkosť pápeža trpiacim komunitám
Kardinála sprevádza jeho osobný sekretár Emanuel Sabadakh a pracovník dikastéria kňaz Nicola Agnoli. Stretne sa s biskupmi, kňazmi, zasvätenými osobami a veriacimi, ktorí zastupujú rôzne katolícke tradície prítomné v tomto regióne. Táto misia je súčasťou angažovanosti Svätej stolice v prospech východných cirkví, najmä v oblastiach postihnutých vojnami a nestabilitou. „Pri návštevách prefekta sa dikastérium riadi zásadou, že v súčasnosti treba uprednostňovať miesta, ktoré najviac zakúsili utrpenie,“ zdôrazňuje kardinál Gugerotti a pripomína predchádzajúce misie na Blízkom východe a v Etiópii. Cesta však bude mať aj hlboký duchovný rozmer, spojený s modlitbou na miestach Kristovho narodenia, života, smrti a zmŕtvychvstania. „Základným cieľom je stretnutie s katolíckymi komunitami a následne – aspoň v symbolickej rovine – aj s ostatnými kresťanskými komunitami, aby sme im povedali, že sme im blízki v tomto náročnom období, ktoré trvá už veľmi dlho.“
Návšteva sa uskutočňuje v čase postupného poklesu počtu kresťanského obyvateľstva v tomto regióne. Podľa údajov zverejnených dikastériom žije v Izraeli približne 185-tisíc kresťanov s izraelským občianstvom, čo predstavuje 1,9 percenta obyvateľstva. Na Západnom brehu Jordánu žije približne 45-tisíc katolíkov, zatiaľ čo v Pásme Gazy sa kresťanská komunita zmenšila na približne 500 veriacich, z ktorých iba časť tvoria katolíci. Tieto čísla svedčia o krehkosti kresťanskej prítomnosti, ktorú ešte viac oslabuje izraelsko-palestínsky konflikt, ako aj hospodárske a sociálne ťažkosti. Kardinál však zdôrazňuje, že kresťanské komunity naďalej zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu. Prevádzkujú školy, zdravotnícke zariadenia a charitatívne diela, ktoré slúžia celému obyvateľstvu bez ohľadu na jeho náboženskú príslušnosť. Kardinál sa prostredníctvom videohovoru rozprával s kresťanmi v Gaze.
Vďačnosť kresťanských komunít
Púť kardinála Gugerottiho prijali katolícki biskupi Svätej zeme s hlbokou vďačnosťou a radosťou. Vo vyhlásení, ktoré podpísal latinský patriarcha Jeruzalema kardinál Pierbattista Pizzaballa, v nej vidia konkrétny prejav pápežovej blízkosti v mimoriadne náročnom období pre prítomnosť kresťanov na miestach spojených s ich vierou. Vyjadrujú nádej, že stretnutia posilnia nádej kňazov, zasvätených osôb a predovšetkým rodín, ktoré sa každý deň rozhodujú zostať v tejto krajine. Zároveň majú dodať odvahu mladým ľuďom, aby svoju budúcnosť budovali vo vlasti. Biskupi vo vyhlásení pripomínajú výzvu Leva XIV., aby kresťanom na Blízkom východe zaručili – nielen slovami – možnosť zostať vo vlastnej krajine a zabezpečili im všetky práva potrebné na bezpečný život.
Podľa kardinála Claudia Gugerottiho je nevyhnutnou podmienkou zastavenia emigrácie kresťanov to, aby mali nádej na lepšiu budúcnosť. Finančná pomoc, hoci je potrebná, nedokáže nahradiť perspektívu stabilizácie. „Predovšetkým je potrebný mier. Možnosť finančne podporovať konkrétne projekty, napríklad vzdelávacie iniciatívy alebo pomoc pri zabezpečovaní každodenných potrieb, je účinná len do určitej miery,“ hovorí kardinál. „Ide o to, že keď chýbajú podmienky na budovanie budúcnosti, prítomnosť stráca svoje farby. V tom spočíva podstata problému.“ Prefekt upozorňuje aj na konkrétne ťažkosti, ktoré najmä mladých ľudí nútia hľadať pracovné príležitosti v zahraničí. „Ak diplomy a doklady o vzdelaní v tejto oblasti strácajú právnu platnosť, je zrejmé, že ľudia musia odchádzať pracovať inam,“ konštatuje. Práve v tom spočíva zásadný význam tejto pastoračnej návštevy, ktorá je pre kardinála zároveň osobnou púťou na miesta vykúpenia. „Ide o to, aby sme priložili malú tehličku, možno aj drobný kamienok, k budovaniu nádeje, ktorá by mohla otvoriť cestu k mieru, hoci by sa dosahoval postupne. Inak zostáva perspektíva zabezpečenia stabilnej budúcnosti pre kresťanov podľa nášho presvedčenia veľmi neistá.“
Púte – hospodárska pomoc a prejav solidarity
Ďalším dôležitým faktorom, od ktorého závisí prežitie miestnych komunít, je obnovenie pútnických ciest, ktoré boli pre nedostatočnú bezpečnosť výrazne obmedzené. Mnohé kresťanské rodiny sú totiž existenčne závislé od hospodárskej činnosti spojenej s prijímaním pútnikov prichádzajúcich z celého sveta. „Mnohé z týchto komunít žijú z príjmov z pútí alebo z podpory, ktorú im prinášajú,“ pripomína kardinál Gugerotti a zároveň zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané bezpečnostné podmienky. Ako uvádza, dôležitými partnermi pri organizovaní pútnických návštev sú latinský patriarcha Jeruzalema a františkáni z Kustódie Svätej zeme. „Ak sa objaví čo i len malá možnosť, treba púte obnoviť – nielen z ekonomických dôvodov, ale aj preto, že prinášajú solidaritu medzi národmi.“
Jeruzalem, Betlehem, Nazaret – stretnutia s cirkvami
Bohatý program cesty zahŕňa návštevy katolíckych komunít rôznych obradov, stretnutia s veriacimi v Ajn Aríku na Západnom brehu Jordánu, ako aj spojenie na diaľku s farárom farnosti Svätej rodiny v Gaze. Kardinál Gugerotti navštívi aj vzdelávacie inštitúcie vrátane Betlehemskej univerzity, Pápežského inštitútu Effatà a niekoľkých kresťanských škôl. Naplánované sú tiež stretnutia s gréckopravoslávnym patriarchom Jeruzalema Teofilom III. a arménskym patriarchom Nourhanom Manougianom, ktoré budú prejavom úsilia o jednotu kresťanov. Súčasťou púte budú aj slávnostné liturgické slávenia a návštevy Baziliky Božieho hrobu, Baziliky Narodenia Pána a Baziliky Zvestovania.
„Svätá stolica nikdy nezabúda na svoje deti“
Misia má byť konkrétnym prejavom starostlivosti Leva XIV., ktorý opakovane upozorňoval na utrpenie obyvateľov Svätej zeme a na potrebu zaručiť kresťanom právo zostať vo vlastnej krajine v podmienkach, ktoré im zabezpečia bezpečnosť. Okrem oficiálneho programu zveruje kardinál Gugerotti najhlbší zmysel tejto cesty ľudskému rozmeru stretnutí: „Očakávania sú také, aké nás sprevádzajú pri návštevách podobných miest a v podobných situáciách: môcť sa ľuďom pozrieť do očí, vymeniť si srdečné objatie, spoločne sa s nimi pomodliť, poďakovať tým, ktorí zasväcujú svoj život pomoci a podpore našich komunít, a tiež ukázať svetu, že Svätá stolica nikdy nezabúda na svoje deti.“ Ako uzatvára kardinál, toto gesto nadväzuje na výzvy Leva XIV.: „Pápež neustále pripomína potrebu venovať pozornosť Svätej zemi a toto gesto nie je ničím iným než zavŕšením učenia Svätého Otca.“
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia, redakčne upravené