[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 17. 11. 2026   Meniny má Klaudia, Deň študentov      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Rozhovory
Programové tipy
Podcast:
Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Logo

  Pápež Lev XIV.
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity

Pohľad na cestu Leva XIV. a jeho posolstvá. Píše Andrea Tornielli
P:3, 17. 11. 2026 15:20, ZAH



Foto: Vatican Media


Vatikán 17. novembra (VaticanNews) Končí sa dlhá cesta, ktorá viedla nástupcu svätého Petra do Uruguaja, Argentíny a Peru. Cesta poznačená náklonnosťou a vrelým prijatím navštívených národov: milióny ľudí zaplavili ulice a zaplnili námestia – dejiská podujatí a slávení. Druhá polovica púte, ktorá viedla na územia, kde pôsobil Robert Prevost najskôr ako misionár a neskôr ako biskup, bola charakterizovaná dojímavým vyvrcholením. Lev navštívil nielen hlavné mesto a milované Chiclayo, ale aj Cusco a Pucallpu, čím prešiel rôzne regióny krajiny a v priebehu jedného dňa sa dostal z nadmorskej výšky takmer štyritisíc metrov v Andách do dusných a vlhkých horúčav Amazónie. Cesta, ktorá sa práve skončila, nebola pre pápeža cestou ako každá iná, lebo mala príchuť návratu domov. A ľudia jasne ukázali, aké silné bolo a stále je toto puto.

Avšak pochopiteľná a oprávnená pozornosť venovaná tomuto aspektu nesmie zatieniť posolstvá, ktoré chcel Lev XIV. adresovať Latinskej Amerike a svetu. V prvom rade – a to je ústredným prvkom každej cesty – pápež prišiel upevniť vieru týchto národov. Zdôraznil jej životaschopnosť a vyzdvihol veľkú schopnosť inkulturácie, ku ktorej došlo vďaka oddanosti veľkých svätých a blahoslavených a každodennej službe mnohých misionárov, ktorí neprišli priniesť nové vierovyznanie s európskymi a koloniálnymi črtami, ale zvestovať Ježišovo evanjelium a stelesniť ho v rôznych kultúrach. V tejto súvislosti sú významné slová, ktoré Lev venoval ľudovej zbožnosti v Národnom archeologickom parku Saqsaywaman v Cuscu. Vysvetlil, že Boh hľadá najvhodnejšie spôsoby a okamihy, aby sa nám priblížil, aby ho všetci mohli stretnúť, a zdôraznil dôležitosť komunitného kontextu miestnych náboženských tradícií. A tak náboženský sviatok, púť či sprievod „nie sú len kultúrnym prejavom“: za každým obrazom, každou piesňou, každým sľubom a každým znakom „stojí spoločenstvo sŕdc, ktoré hľadajú Boha, a priateľský hlas, ktorý z neba odpovedá a približuje sa“. Pápež nadviazal na tradíciu veľkých dokumentov latinskoamerických biskupov a prevzal veľké oceňovanie ľudovej zbožnosti, na ktorom tak veľmi trval jeho predchodca. Ohlasovanie evanjeliovej radosti a misijné poslanie boli teda červenou niťou, ktorá sa tiahla cez mnohé prejavy a homílie počas tejto dlhej pápežskej cesty.

Zároveň bola apoštolská cesta Leva charakterizovaná silnými sociálnymi posolstvami. Slová adresované predstaviteľom rôznych navštívených krajín, ktoré sú všetky, hoci každá iným spôsobom, poznačené vylúčením, chudobou a nespravodlivosťou. Slová adresované tým, ktorí trpia, s cieľom vyjadriť blízkosť Cirkvi, ktorá je niekedy jedinou inštitúciou brániacou práva tých, ktorí sú odsunutí na okraj spoločnosti. Slová adresované kresťanom, aby ich opäť pozval stelesňovať evanjelium za každých okolností, angažovať sa za spravodlivosť, za ľudskú dôstojnosť, za ochranu života v každej fáze existencie a za vytváranie spravodlivejších ekonomických systémov. Zdôrazniť, ako to urobil Lev citovaním slov pápeža Františka, že Cirkev nie je mimovládna organizácia, neznamená, že by sa mala zdržať milosrdenstva a angažovanosti za spravodlivosť. Znamená to skôr zdôrazniť, že bez odrazu svetla evanjelia, bez ohlasovania Krista, dosvedčovanom každým gestom a každou činnosťou, sa Cirkev nakoniec zredukuje iba na inštitúciu, ktorá poskytuje služby, a tým zlyhá vo svojej misii.

V prejave k zástupcom amazonských národov nástupca svätého Petra povedal: „Roky, ktoré som prežil na tejto milovanej peruánskej zemi ako misionár a biskup, ma naučili, čo znamená, že Cirkev musí kráčať spolu s ľudstvom, aby verne slúžila Pánovi.“ A krátko nato dodal: „Volanie zeme a volanie chudobných sa zlievajú do jedného, odhaľujúc logiku trhu a vykorisťovania, ktoré ohrozujú samotnú rovnováhu stvorenstva… Integrálna ekológia, sociálna spravodlivosť a duchovný život idú ruka v ruke“. Je to návrh pre živú Cirkev, ktorá žije zo svetla svojho Pána a svedčí o evanjeliu za každých okolností prostredníctvom blízkosti ku všetkým, a osobitne k tým, ktorí sú v núdzi, a zdvíha svoj hlas na obranu dôstojnosti každej ľudskej bytosti.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia



( TK KBS, VaticanNews, sk, zk, ml; pz ) 20261117035   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]