Peru 16. novembra (VaticanNews) V nedeľu 15. novembra popoludní odletel pápež Lev XIV. z Cuzca do mesta Pucallpa v strednom Peru. Toto mesto leží na brehoch rieky Ucayali v rovnomennej oblasti a je obklopené amazonským pralesom.
Pápeža privítal apoštolský vikár Augusto Martín Quijano Rodrígo. Na nábreží Malecón Puerto Callao sa stretol s misionármi a zástupcami pôvodného obyvateľstva Amazónie. Vypočul si dve svedectvá a oslovil prítomných. Kľúčovou témou jeho slov bola integrálna ekológia a jej neoddeliteľnosť od ľudskej dôstojnosti.
„Ochranu amazonského pralesa nemožno oddeliť od starostlivosti o obyvateľov, ktorí v ňom žijú,“ zdôraznil. Upozornil na násilie voči pôvodným obyvateľom, nedostupnosť zdravotnej starostlivosti a vzdelania, ničenie prírody aj obchod s drogami. Vyzval na spravodlivosť, integrálnu ekológiu a podporu miestnych spoločenstiev.
Svedectvá, ktoré predchádzali slovám Svätého Otca, poskytli realistický obraz tragickej situácie pôvodných obyvateľov Amazónie. Oficiálne štatistiky uvádzajú, že v rokoch 2020 – 2026 bolo v peruánskej Amazónii zavraždených najmenej 35 domorodých obhajcov ľudských práv.
V drvivej väčšine prípadov zostali tieto zločiny nepotrestané a rodiny obetí sa nedočkali spravodlivosti. Násilie drasticky vzrástlo počas pandémie aj po nej. Podľa OSN tvorí násilie páchané na pôvodných obyvateľoch Latinskej Ameriky 82 % násilných úmrtí pri obrane vlastných práv v celosvetovom meradle.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Stretnutie s misionármi, misionárkami a zástupcami amazonských národov
Malecón Puerto Callao, Pucallpa
Nedeľa 15. novembra 2026
Drahí bratia a sestry!
S vďačnosťou a dojatím som dnes medzi vami v Pucallpe, v tejto „červenej zemi“ v srdci peruánskej Amazónie. Ďakujem Bohu a vám všetkým, pretože cítim objatie rozmanitého spoločenstva. Bohatstvo vašich tvárí a miest, odkiaľ pochádzate, vytvára živý priestor stretnutia plný výrazných farieb. Ďakujem vám aj za vaše slová, spevy a za to, že ste sa aj dnes podelili o bolesti a nádeje, ktoré nosíte v srdci. Po stopách pápeža Františka a jeho nezabudnuteľnej návštevy v Puerto Maldonado som prišiel ako pastier, aby som počúval vaše príbehy a kráčal po vašom boku. Túžim vás posilniť vo viere a nádeji a podporiť vás v hľadaní spravodlivosti a pokoja, ktoré tieto kraje tak veľmi potrebujú. Rozpory, ktoré zraňujú ľudstvo a znetvorujú stvorenstvo, dramaticky doliehajú na vaše spoločenstvá. Roky, ktoré som v tejto milovanej peruánskej krajine prežil ako misionár a biskup, ma naučili, čo znamená, že Cirkev musí kráčať spolu s ľudstvom, aby verne slúžila Pánovi: je to podmienka, aby sme sa podobali Ježišovi Kristovi a nasledovali ho tu a teraz, kým očakávame jeho návrat.
Keď hľadíme na krásu tohto zhromaždenia, s novou naliehavosťou v nás zaznievajú slová apoštolskej exhortácie Querida Amazonia: „Snívam o Amazónii, ktorá bojuje za práva tých najchudobnejších pôvodných národov, tých najposlednejších – aby sa pozdvihla ich dôstojnosť a vypočul ich nárek“ (č. 7). Žiaľ, hlas, ktorý sa dnes ozýva z týchto miest, hovorí o ranách, ktoré sa nielenže nezahojili, ale ešte sa prehĺbili. Krik zeme a krik chudobných sa ozývajú spoločne a odhaľujú logiku trhu a vykorisťovania, ktorá ohrozuje samotnú rovnováhu stvorenstva. Ochranu amazonského pralesa nemožno oddeliť od starostlivosti o obyvateľov, ktorí v ňom žijú; integrálna ekológia, sociálna spravodlivosť a duchovný život kráčajú ruka v ruke (porov. František, encyklika Laudato si’, 10).
Prvé svedectvo, ktoré sme si vypočuli, nám pripomenulo, že aj obrana vlastného domova môže stáť život. V posledných rokoch bolo zavraždených mnoho predstaviteľov pôvodných národov, pretože chránili svoje územia. Krv týchto bratov volá k Bohu a od ľudí sa dožaduje spravodlivosti. Druhé svedectvo nás postavilo pred dramatickú situáciu: je neprijateľné, aby v mnohých spoločenstvách bolo pre veľké vzdialenosti a zanedbávanie zo strany inštitúcií odopierané právo na prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. V duši i v srdci sa nás dotýka zraniteľnosť, v ktorej žije toľko žien, dievčat a dospievajúcich, ako aj trýznivá bolesť tých, ktoré sú vystavené násiliu a sexuálnemu zneužívaniu, čo zanecháva hlboké rany, často za mlčania spoluviny a beztrestnosti. V každom prostredí korupcia a svojvôľa podkopávajú základnú dôveru v dobrotu človeka. Práve preto však evanjelium zaznieva ako ešte silnejšia výzva na osobné i komunitné obrátenie a ponúka novú nádej na uzdravenie, útechu a nápravu.
Drahí priatelia, Pucallpa je mladé mesto plné energie a nádeje, poznačené naliehavou potrebou mravnej a výchovnej obnovy. Neúnavne pracujme na kvalitnom vzdelávaní, ktoré hovorí vašimi jazykmi a vie oceniť vedomosti vašich predkov, no zároveň neprestáva pripravovať nové generácie na veľké globálne výzvy.
Tvárou v tvár tendencii považovať tento obrovský región za zásobáreň zdrojov určených na ťažbu sme povolaní rozvíjať inú paradigmu, ktorá sa rodí z počúvania Ježiša Krista a jeho evanjelia. Pápež František v encyklike Laudato si’ odsúdil škodlivé dôsledky prevládajúcej technokratickej paradigmy, ktorá má sklon vykorisťovať prírodu a kultúry s vyhliadkou na okamžitý hospodársky zisk v prospech niekoľkých (porov. č. 106 – 114). Proti tomuto modelu musíme s vytrvalosťou a prezieravosťou postaviť integrálnu ekológiu, ktorá je vyjadrením civilizácie lásky. Je to alternatívny pohľad, zakorenený v evanjeliu a rešpektujúci múdrosť národov, ktoré rozličnými jazykmi uznávajú, že všetko na svete je vnútorne prepojené. Dobre poznáte rany spôsobené bezohľadným odlesňovaním, znečistením vôd v dôsledku nelegálnej ťažby nerastov a únikmi ropy. Nie sú to náhodné nehody, ale trpké plody svojvoľného využívania prírodných zdrojov, ktoré podkopáva existenciu obyvateľstva. K tomu sa pridáva zákerný tieň obchodu s drogami, ktorý zneužíva chudobu mladých ľudí, láka ich na klamlivé vidiny zárobku a vytrháva ich z vlastnej kultúry.
Sociálna náuka Cirkvi je nástrojom, ktorý sa neustále rozvíja a pomáha nám pod vedením Ducha Svätého čítať znamenia čias. V nej sa vedomosti zdedené po vašich predkoch môžu stretnúť s bohatstvom múdrosti Cirkvi s cieľom chrániť vaše práva nadobudnuté v priebehu generácií.
Cirkev obdivuje schopnosť amazonských národov odolávať a začínať odznova. Ste svedkami tváre nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nezostupuje z kríža, ale dáva život za svoj ľud. Kristus nás nikdy neopúšťa! Kristus je s vami! Cirkev je s vami a vy ste jej členmi! My sme Kristovo telo! Úsilie Cirkevnej konferencie Amazónie a Panamazonskej cirkevnej siete smeruje k tomu, aby sa čoraz zreteľnejšie formovala Cirkev s amazonskou tvárou. Je pravda, že robotníkov sa zdá byť málo: váš vikariát, rozlohou porovnateľný s celými krajinami, má len dvadsaťpäť kňazov. Vyjadrujem úprimnú vďačnosť rehoľným sestrám, rehoľníkom a pastoračným animátorom spoločenstiev, laikom a laičkám, ktorí s hrdinskou vernosťou uchovávajú vieru v najodľahlejších končinách. Musíme podporovať a uznávať ich službu.
Drahí bratia a sestry, na svojej ceste nie ste sami. Nech nad vami, vašimi rodinami a spoločenstvami vždy bdie Preblahoslavená Panna Mária, Matka Amazónie, a nech požehnáva vaše sny.
Kráčajte ďalej s odvahou a nádejou! Nech Boh žehná Amazóniu!
Zdroj: VaticanNews, slovenská a česká redakcia, redakčne upravené