Argentína 11. novembra (VaticanNews) V utorok 10. novembra na sklonku dňa slávil Lev XIV. vigíliu s mladými ľuďmi pri Pamätníku Španielov v Buenos Aires.
Súčasťou večera boli otázky mladých s odpoveďami pápeža, zborový spev, ľudové tance vrátane tanga aj symbolické zapálenie sviečok. Svätý Otec vo svojom príhovore vychádzal z príbehu troch mladíkov z Knihy proroka Daniela, ktorí sa odmietli pokloniť zlatej soche. Varoval pred novodobými modlami úspechu, peňazí či vzhľadu a zdôraznil, že v Cirkvi je miesto pre každého. V duchu výzvy „všetci ku Kristovi, všetci s Kristom, všetci ako Kristus“ vyzval, aby žili podľa evanjelia: „Choďte a ohlasujte!“
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Vigília s mladými
Monumento de los Españoles, Buenos Aires
utorok 10. novembra 2026
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem vám všetkým.
Drahí mladí, drahí priatelia, vitajte všetci!
Aká je to radosť vrátiť sa na toto miesto, tentoraz na stretnutie s vami! Na Pamätníku Španielov sú sochy, ktoré predstavujú štyri veľké oblasti Argentíny: Andy, Chaco, Pampu a Río de la Plata. Aké krásne je, že dnes tieto kraje zastupuje toľko mladých ľudí! Všetkých vás pozdravujem.
Ďakujem vám za toto vrúcne privítanie, ako aj za vaše otázky a svedectvá. Ďakujem tiež arcibiskupovi tohto mesta Mons. Garcíovi Cuervovi za slová, ktorými sa mi prihovoril. Toto stretnutie sme chceli sláviť znamením: plameňom našich sviec. Počúvajme, čo nám hovorí Ježiš: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ (Lk 12, 49) Je to oheň jeho lásky, ktorý nám odovzdáva Duch Svätý, oheň, ktorý očisťuje naše srdce a robí nás schopnými milovať.
Teraz by som vám chcel hovoriť o inom ohni: o ohni pece v Babylone. Kniha proroka Daniela (porov. 1, 3 – 7. 17 – 20; 2, 49; 3, 1 – 93) nám rozpráva príbeh troch mladíkov: Ananiáša, Azariáša a Mízaela. Žili vo vyhnanstve v tej krajine, kde sa naučili iný jazyk, dostali nové mená a získali miesto v správe kráľovstva. Mali pred sebou budúcnosť. Až raz prišiel deň, keď sa museli rozhodnúť, komu dajú svoje srdce. Kráľ Nabuchodonozor dal postaviť obrovskú zlatú sochu a prikázal, aby sa jej všetci klaňali. Kto by to neurobil, mal byť hodený do rozpálenej pece. Predstavte si tú scénu: zástup ľudí sa skláňa pred kolosom a iba traja mladíci zostávajú stáť.
Kráľ im ponúkol poslednú možnosť. Stačilo by jediné gesto a mohli by pokojne pokračovať vo svojom živote. Odpovedali, že Boh ich môže vyslobodiť z ohňa, ale dodali: „A či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ (Dan 3, 18) Koľko slobody je v tejto odpovedi! Nevedeli, čo sa stane. Poznali trest, ktorý ich čakal, ale vedeli, že iba v Bohu nájdu šťastie.
Drahí priatelia, aj dnes sa týčia modly, ktoré si nárokujú naše uctievanie: úspech za každú cenu, peniaze, posadnutosť vonkajším vzhľadom, popularita či bezuzdné vyhľadávanie pôžitkov. Niekedy, aby sme získali uznanie druhých, dokážeme klamať, zrádzať alebo niekoho ponižovať na sociálnych sieťach. Závisť nám môže brániť tešiť sa z dobra druhých a sebectvo nás môže viesť k tomu, že s ľuďmi zaobchádzame ako s predmetmi. Sú aj takí, ktorí obchodujú s pôžitkami, ktoré nás napokon zotročujú, napríklad s pornografiou či rôznymi návykovými látkami. Agustín nám povedal: „Dnes stojím.“ Akú silu majú tieto slová, keď si spomenieme na troch mladíkov v Babylone! Aj vy ste povolaní stáť vzpriamene pred modlami našej doby. Nekľakajte si pred tým, čo vám nemôže dať život! A ak ste niekedy padli, vstaňte! Nedovoľte ničomu a nikomu, aby vás pripravil o slobodu, ktorú vám dal Boh.
Počas Svetových dní mládeže v Lisabone pápež František vyslovil slová, ktoré obleteli svet: „Všetci, všetci, všetci“ (Uvítací ceremoniál, 3. augusta 2023). Pápež ich vyslovil s dôrazom, ktorý bol preňho taký príznačný, akoby sa chcel uistiť, že ich počul naozaj každý. Chcel by som sa týmito slovami inšpirovať, aby som vám povedal, čo znamená žiť ako Ježišovi učeníci: všetci ku Kristovi, všetci s Kristom, všetci ako Kristus.
Najprv: všetci ku Kristovi. Medzi vami sú takí, ktorí vyrastali v Ježišovej blízkosti, aj takí, ktorí ho práve začínajú hľadať; takí, ktorí sa už dlho nemodlia, ktorí sa vzdialili od Cirkvi alebo ktorých zranili ľudia, čo ich mali sprevádzať. Každému z vás by som chcel povedať: v Cirkvi je miesto aj pre teba! S tvojimi otázkami, s tvojimi ranami, s tvojím životným príbehom. Je to aj tvoj domov. Nemusíš predstierať, že je všetko v poriadku, ani čakať, kým budeš mať svoj život usporiadaný, aby si sa mohol priblížiť. A tebe, ktorý si myslíš, že už je príliš neskoro začať odznova, by som chcel povedať: vitaj! Nezáleží na tom, kto si alebo čo si urobil: Ježiš Kristus ťa pozná, Ježiš Kristus ťa miluje a chce, aby si bol blízko neho.
Ako sme počuli, Guadalupe zmenila život jedna otázka: „Kto ti povedal, že už je príliš neskoro?“ Dnes večer by som ju chcel zopakovať tomu, kto si myslí, že sa vzdialil priveľmi, aj tomu, komu kedysi dali pocítiť, že v Cirkvi preňho niet miesta. Pán hľadá aj vás! Spomeňte si na Zacheja. Vyšiel na strom, aby uvidel Ježiša, a zistil, že aj on hľadá jeho. Oslovil ho menom a chcel zostať v jeho dome! Toto stretnutie ho priviedlo k tomu, aby napravil krivdy, ktorých sa dopustil (porov. Lk 19, 1 – 10). Nikto neklesol tak hlboko, aby ho Kristus nemohol pozdvihnúť. Nech majú naše spoločenstvá vždy otvorené dvere; nech vedia prijať tých, ktorí prichádzajú s otázkami, pomáhať trpiacim a trpezlivo sprevádzať tých, ktorí hľadajú Boha.
Teraz sa vráťme do Babylonu. Troch mladíkov zviazali a hodili do pece. Plamene šľahali tak prudko, že zasiahli aj tých, ktorí vykonávali rozsudok. Kráľ však uvidel niečo nepochopiteľné: dal hodiť do pece troch mužov, no teraz videl štyroch, ako sa slobodne prechádzajú uprostred plameňov. Pán poslal svojho anjela, aby ich chránil. Hodili ich tam zviazaných, no teraz kráčajú slobodní! Kráľ ich odsúdil na oheň, ale Boh ich neopustil. A tu je naše druhé „všetci“: všetci s Kristom.
My poznáme plnosť tohto skutku. Ľudstvo bolo pre hriech podrobené smrti, ale Boh nám vyšiel v ústrety. Boží Syn sa stal človekom, mal účasť na našom utrpení a vzal na seba naše hriechy. Z lásky k nám položil svoj život na kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych. Ježiš Kristus žije! Ježiš Kristus premohol smrť a oslobodil nás z jej moci! Drahí mladí, Kristus nás miluje a chce nám dať účasť na svojom vlastnom živote. Prisľúbil, že zostane so svojimi učeníkmi až do skončenia sveta (porov. Mt 28, 20). Kristus vám ponúka život, o ktorý vás nemôže pripraviť ani smrť!
V tomto rozprávaní je jeden detail, ktorý ma dojíma. Azariáš sa z pece modlil: „So skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie!“ (Dan 3, 39). Tento mladík sa postavil na odpor kráľovi, a predsa pred Bohom uznával, že potrebuje prosiť o milosrdenstvo. Aká obdivuhodná modlitba! Aj my ju potrebujeme. Všetci poznáme odstup, ktorý niekedy jestvuje medzi dobrom, po ktorom túžime, a našimi rozhodnutiami. A všetci potrebujeme obrátenie.
Kristus nás miluje takých, akí sme, ale jeho láska je príliš veľká na to, aby nás nechala vo väzení hriechu, v zajatí toho, čo nás ničí. Oheň, ktorý on prišiel priniesť, má moc rozlámať naše putá a vrátiť nám slobodu milovať. Sú rany, ktoré treba uzdraviť, previnenia, ktoré treba uznať, a zlo, ktoré treba, keď je to možné, napraviť. Dovoľte Kristovi, aby vás premenil! Nebojte sa pristúpiť k sviatosti zmierenia. Aké dobré je vedieť, že naše hriechy môžu byť odpustené! Modlite sa, modlite sa, čítajte evanjelium, pristupujte k Eucharistii. Tam nás čaká ten, ktorý za nás položil svoj život.
Uprostred pece začali traja mladíci spievať. Vyzývali nebesia a hviezdy, vrchy, rieky a všetky živé tvory, aby dobrorečili Pánovi. Dokonca hovorili: „Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť“ (Dan 3, 66). Vyzývali aj samotný oheň, ktorý ich obklopoval, aby sa pridal k ich chvále! Ich spev sa rozširoval, až zahrnul celé stvorenie. Rád si predstavujem, že tento spev pokračuje a že každé pokolenie k nemu môže pripojiť svoj hlas. Aké krásne by bolo, keby sa všetko, čo robíme, mohlo stať chválou! Možno by sme dnes mohli spievať: Umenie a kultúra, dobrorečte Pánovi. Hry a šport, dobrorečte Pánovi. Veda a technika, dobrorečte Pánovi. Siete a obrazovky, dobrorečte Pánovi. Hudba a futbal, dobrorečte Pánovi. Nech všetko, čo jestvuje, dobrorečí Pánovi, ospevuje ho a vyvyšuje naveky!
Na začiatku príbehu kráľ prikázal, aby sa všetci klaňali jeho soche. Na konci títo mladíci vyzývali všetkých, aby dobrorečili Pánovi. Kráľ musel hroziť, aby ľudí prinútil pokloniť sa; mladíci, ktorí nemali inú moc než svoju vieru, pozývali celý vesmír, aby sa podieľal na ich radosti. Tak sa dostávame k tretiemu „všetci“: všetci ako Kristus.
Drahí mladí, kto našiel Krista, je povolaný žiť tak ako on (porov. 1 Jn 2, 6). A práve k tomu by som vás dnes večer chcel pozvať: pozvať vás, aby ste boli svätí! Aj svätí poznali svoje slabosti, ale Božia milosť premenila ich životy a naučila ich milovať. Ježiš nám ukázal cestu: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). V tomto „ako“ sa skrýva obraz, na ktorý by sme nikdy nemali zabudnúť: Ježiš kľačí pri nohách svojich učeníkov, aby im ich umyl. Pán všetkých sa stal služobníkom všetkých!
Aj vy môžete umývať nohy svojim bratom. Podeľte sa o chlieb s hladnými, otvorte svoje dvere tým, ktorí nemajú domov, navštevujte chorých i tých, ktorých nikto nechce navštíviť. Jestvujú aj utrpenia, ktoré nevidno: niekto potrebuje radu alebo napomenutie, iný čaká na slová útechy a ďalší potrebuje cítiť, že je milovaný. Koľko príležitostí nám Pán dáva, aby sme boli ako on! Nech sú vaše životy ako stránky evanjelia, napísané atramentom milosrdenstva, aby tí, ktorí sa s vami stretnú, mohli vo vás spoznať stopu Ježišovej lásky a radosti.
Táto radosť sa rodí z priateľstva s ním a podnecuje nás prinášať ho druhým. Spomeňte si na emauzských učeníkov. Keď spoznali Zmŕtvychvstalého pri lámaní chleba, povedali si: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával?“ (Lk 24, 32). Ešte v ten večer sa vrátili do Jeruzalema. Nemohli si nechať pre seba radosť z poznania, že Kristus žije! Na začiatku som vám povedal: „Vitajte všetci!“ Teraz vám ako Petrov nástupca zverujem druhú časť nášho hesla: „Choďte a ohlasujte!“ Choďte do svojich miest, do svojich dedín, do každého kúta a na každú perifériu. Nech tí, ktorí sa cítia ďaleko od Boha, prostredníctvom vás objavia, že Kristus ich hľadá.
O chvíľu požehnám kríž, ktorý bude putovať po vašich spoločenstvách. Nech tento kríž, ktorý bude prechádzať z rúk do rúk, odovzdáva aj z jedného srdca do druhého oheň Kristovej lásky. Nech vás Panna Mária Lujánska vždy sprevádza a vedie na tejto ceste: všetci ku Kristovi, všetci s Kristom, všetci ako Kristus! Choďte a ohlasujte!
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
