V stredu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme otvoril medzinárodnú konferenciu venovanú vzťahom Svätej stolice s totalitnými systémami v 20. storočí.

Pokušenie „byť ako Boh“

Kardinál Parolin upozornil, že stále existujú ľudia, ktorí chcú „kontrolovať spôsob života a myslenia ľudstva“ a vnucovať mu svoje ideologické presvedčenia. Ako zdôraznil, zdrojom tohto javu je ľudské pokušenie „byť ako Boh“.

S odvolaním sa na encykliku Leva XIV. „Magnifica humanitas“ najbližší spolupracovník Svätého Otca pripomenul, že sloboda a demokracia si vyžadujú nielen primerané zásady a postupy, ale aj úctu k pravde a starostlivosť o dobro ľudí a spoločenstiev.

Konferencia s názvom „Apoštolská stolica tvárou v tvár totalitným systémom v 20. storočí. Nové pohľady a výskumné perspektívy“ bola zorganizovaná Pápežskou Gregorovou univerzitou a Pápežským výborom pre historické vedy. Zasadnutie sa skončí 29. októbra.

Od dohody k odporu

Štátny sekretár predstavil politiku Apoštolskej stolice voči totalitným režimom počnúc pontifikátom Pia XI. Tento pápež sa spočiatku snažil chrániť katolíkov prostredníctvom dohôd s vládami Sovietskeho zväzu, fašistického Talianska a nacistického Nemecka. Vzhľadom na narastajúce prenasledovanie v marci 1937 vydal encykliky odsudzujúce národný socializmus a komunizmus, ako aj protikatolícku politiku mexických orgánov.

Pius XII. pokračoval v tejto línii a zdôrazňoval význam prirodzeného práva, univerzálnych morálnych noriem a kresťanských základov mieru. Počas druhej svetovej vojny Svätá stolica viedla rozsiahlu humanitárnu činnosť na pomoc prenasledovaným a núdznym a zároveň predstavovala víziu povojnového poriadku založeného na medzinárodnej solidarite, ľudskej dôstojnosti a právach národov.

Po vojne sa Pius XII. pokúšal o dohodu s komunistickými štátmi s cieľom zlepšiť situáciu katolíkov. Rokovania nepriniesli očakávané výsledky a represie voči Cirkvi viedli k prerušeniu dialógu. Svätá stolica vtedy vyjadrovala solidaritu s prenasledovanými spoločenstvami, označovanými ako „Cirkev mlčania“.

Ostpolitik a pád komunizmu

Počas pontifikátov Jána XXIII. a Pavla VI. rozvinula Svätá stolica politiku dialógu s krajinami východnej Európy, známu ako Ostpolitik. Jej hlavným cieľom bolo zabezpečiť katolíckej cirkvi väčšiu slobodu pôsobenia napriek pretrvávajúcim komunistickým režimom. Dôležitú úlohu v tejto stratégii zohral kardinál Agostino Casaroli.

Kardinál Parolin zdôraznil, že táto politika si vyžadovala ťažké rozhodnutia, vrátane obmedzenia verejných protestov proti prenasledovaniu, aby sa nezhoršila situácia veriacich. Podľa neho však prispela k zmierneniu medzinárodného napätia.

Ján Pavol II., presvedčený o slabosti komunistických systémov, podporoval mobilizáciu kresťanského svedomia a posilňovanie identity európskych národov zakorenených v kresťanstve. Usiloval sa nielen o pád komunizmu, ale aj o obnovenie duchovnej jednoty kontinentu. Ako poznamenal kardinál Parolin, nádej pápeža na opätovnú christianizáciu Európy sa však v plnej miere nenaplnila.

Zdroj: VaticanNews/eKai, redakčne upravené