Vatikán 23. októbra (TK KBS) Kardinál Timothy Radcliffe vystúpil na Medzinárodnom kongrese o pastorálnej starostlivosti na školách a univerzitách, ktorý sa koná vo Vatikáne, a zamyslel sa nad spôsobmi, ako v digitálnej ére podnietiť predstavivosť mladých ľudí.
V ére umelej inteligencie môžeme podnecovať predstavivosť mladých ľudí tým, že ich budeme vyzývať, aby kládli otázky, boli odvážni a venovali pozornosť životu a ostatným ľuďom, povedal kardinál Timothy Radcliffe v piatok 23. októbra vo svojom prejave na Medzinárodnom kongrese o pastorálnej starostlivosti na školách a univerzitách.
Podujatie sa koná vo Vatikáne 22. a 23. októbra a zorganizovalo ho Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie. Kardinál Radcliffe vystúpil v rámci sekcie s názvom „Human Digital“.
Vydajte sa na dobrodružstvá
Kardinál Radcliffe sa vo svojom prejave zameral na otázku, ako zapojiť predstavivosť mladých ľudí v digitálnej ére. Na úvod poznamenal, že napätie je základnou súčasťou života vrátane samotného srdca kresťanstva a možno ho prežívať plodne a radostne.
Vysvetlil, že mladí ľudia, hoci patria ku generácii, ktorá prežíva veľa úzkosti v dôsledku dospievania v digitálnej ére, túžia po bezpečí aj po dobrodružstve. Poznamenal, že „túžba po dobrodružstve“ a „riziko milovať“ sú prítomné v každom ľudskom srdci.
Kardinál Radcliffe opísal toto napätie na príklade dobrodružstva, na ktoré sa vydáva Bilbo Baggins v románe Hobit, keď opúšťa svoj bezpečný domov.
S odvolaním sa na List svätého Pavla Rimanom, v ktorom apoštol zdôrazňuje, že nás nič nemôže odlúčiť od Božej lásky, kardinál vyzdvihol, že mladých ľudí budeme inšpirovať vtedy, ak im dokážeme ponúknuť nielen bezpečný domov, ale aj výzvu, aby stratili svoj život.
Dôležitosť pozornosti
„Táto paradoxná láska – taká bezpečná a zároveň taká nebezpečná – je založená na hlbokej pozornosti voči druhému,“ zdôraznil kardinál Radcliffe. Poukázal pritom na to, že digitálny svet je, naopak, „plný rozptýlenia“.
V tomto kontexte sa pozornosť stáva vzácnou. Kardinál Radcliffe citoval Simone Weilovú, podľa ktorej je „najvzácnejšou a najčistejšou formou veľkorysosti“ vnímať druhých takých, akí sú, a nie iba vo vzťahu k sebe samému.
„To nás vyzýva, aby sme sa nebáli byť sami predmetom pozornosti. Odvážime sa byť videní?“ zdôraznil. Spomenul aj príbeh dvoch dominikánskych sestier, ktorých videoklip, v ktorom sa spolu smejú, sa pred niekoľkými mesiacmi stal virálnym.
Sestra Gemma Simmondsová vysvetlila ich veľkú príťažlivosť týmito slovami: „Zistenie, že si bola milovaná ešte skôr, než ťa niekto ‚swipol‘, skontroloval si tvoj profil alebo sa rozhodol, či stojíš za jeho čas, a vedomie tejto skutočnosti, ktorú človek ticho prijíma namiesto toho, aby si ju úzkostlivo zasluhoval, menia spôsob, akým prežíva slobodu.“
Klaďte otázky
Kardinál Radcliffe vysvetlil, že toto napätie je prítomné aj v oblasti cirkevného učenia. Poznamenal, že mnohých mladých ľudí „priťahuje katolicizmus, pretože vnímajú Cirkev ako vernú evanjeliu a tradícii“ a „túžia po istote“.
Zdôraznil však, že viera je aj „intelektuálnym dobrodružstvom“, keďže „prijímame učenie Cirkvi, ale vždy sme len na začiatku jeho pochopenia“.
„Istota bez hľadania je fundamentalizmus; kladenie otázok bez vernosti tradícii by ľahko skĺzlo do relativizmu. Ako teda oslovíme predstavivosť mladých krásou právd, ktoré sú dané teraz aj navždy, a predsa ich treba vždy hľadať?“ spýtal sa.
Zamyslel sa nad tým, že pravdy našej viery sú viac než len fakty – treba ich žiť. S odvolaním sa na dielo pápeža Leva Veľkého, Humanitas, na svätého Tomáša Akvinského a ďalších autorov kardinál Radcliffe zdôraznil, že kladenie otázok, premýšľanie a uvažovanie sú podstatnými aspektmi ľudského života a rozvíjania vlastného chápania, ktoré umelá inteligencia nemôže nahradiť.
„Oslovujeme predstavivosť mladých tým, že ich vedieme k premenlivej kráse porozumenia, ktorá vedie k úžasu, prekvapeniu a obdivu,“ povedal. Poznamenal tiež, že Božie rozhovory s ľudstvom v Biblii sa zvyčajne točia okolo otázok, ktoré „nás pozývajú, aby sme ožili hlbšie“.
Prítomnosť sa nedá napodobniť
Kardinál Radcliffe hovoril aj o vplyve umelej inteligencie na prácu a zamestnanosť. Zdôraznil, že naliehavo potrebujeme „novú víziu práce, ktorá nie je o prežití, ale o tom, že sme ľudia“.
„To si vyžaduje pozornosť voči druhým, ktorú žiadna umelá inteligencia nemôže poskytnúť,“ vysvetlil. Dodal, že „prítomnosť sa dá napodobniť“, ale nie replikovať. Uviedol príklady sociálnych pracovníkov, učiteľa, ktorý zostane po vyučovaní s dieťaťom, či kaplána pri lôžku pacienta.
„Táto pozornosť je otvorením našej bytosti voči tomu, čo je iné ako my sami. Je to múdrosť, ktorá mení to, kým sme. Oslobodzuje nás od odcudzenia internetu a vťahuje nás do zložitosti a krásy stvorenia.“
Kardinál Radcliffe na záver vyzval, aby sme inšpirovali predstavivosť mladých ľudí tým, že ich „oslobodíme od abstrakcií digitálneho kontinentu“. Pripomenul, že v akejkoľvek oblasti „potrebujeme láskyplnú pozornosť, trpezlivo nadobudnutú, ktorá nás vytrhne z narcizmu a vtiahne do úžasu nad stvorením a naším Stvoriteľom“.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené
