Bratislava 23. októbra (TK KBS) V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätého Jána Kapistránskeho, kňaza, rehoľníka a misionára. Patrí medzi svätcov, ktorých život bol úzko spätý s dejinami a udalosťami svojej doby.
Narodil sa 24. júna 1386 v horskom mestečku Capestrano v strednom Taliansku. Po štúdiu rímskeho a cirkevného práva na univerzite v Perugii sa v roku 1413 stal mestským sudcom. Vynikal presadzovaním spravodlivosti, pre čo si získal obdiv, ale aj nepriateľov. Po obsadení Perugie revolucionárom Bracciom da Montonem v roku 1415 sa dostal do väzenia. Podľa tradície tam mal videnie svätého Františka z Assisi, ktorý ho pozýval do svojej rehole. Po prepustení vstúpil 4. októbra 1416 do františkánskej rehole a približne v roku 1420 bol vysvätený za kňaza.
Preslávil sa ako horlivý kazateľ a zmierovateľ. Na poverenie predstavených, pápežov a svetských panovníkov cestoval po Európe a pomáhal urovnávať spory medzi mestami, panstvami i jednotlivými rodinami. V talianskom meste L’Aquila dokonca z jeho podnetu vzniklo združenie zmierovateľov nazývané „Pacieri“. Jeho kázne priťahovali zástupy veriacich, ktorým často musel hovoriť na námestiach alebo v otvorenej krajine. Venoval sa aj literárnej činnosti a zanechal viacero teologických, morálnych a právnických traktátov, ako aj množstvo kázní a listov.
Úlohu zohral aj v boji proti osmanským Turkom. Po dobytí Carihradu v roku 1453 sa pápež usiloval zorganizovať kresťanské vojsko, ktoré by zastavilo ich ďalší postup. Ján Kapistránsky sa spolu s pápežským legátom kardinálom Juanom de Carvajalom a uhorským vojvodcom Jánom Hunyadim podieľal na tomto úsilí. V bitke pri Belehrade, ktorá sa odohrala od 14. do 22. júla 1456, kresťanské vojsko zvíťazilo a na niekoľko desaťročí zastavilo ďalší postup Osmanov. Na pamiatku víťazstva pápež Kalixt III. ustanovil sviatok Premenenia Pána, ktorý sa slávi 6. augusta. Po bitke Ján vážne ochorel a utiahol sa do kláštora v Iloku pri Dunaji, kde 23. októbra 1456 zomrel.
Úcta k Jánovi Kapistránskemu sa šírila už počas jeho života a pokračovala aj po smrti, k čomu prispeli aj správy o zázrakoch. Pápež Lev X. ho v roku 1514 vyhlásil za blahoslaveného a jeho úctu pôvodne povolil v sulmonskej diecéze. Pápež Gregor XV. ju v roku 1622 rozšíril na celú Cirkev a pápež Alexander VIII. ho v roku 1690 vyhlásil za svätého. Osobitnú úctu si získal aj v Uhorsku, kde bola podľa neho pomenovaná jedna z františkánskych provincií.
Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené
