Nórsko 20. februára (TK KBS) Počas návštevy Francúzska sa pápež Lev XIV. vracal k veľkým osobnostiam minulosti nie preto, aby v ľuďoch vzbudzoval nostalgiu či upriamoval pozornosť na minulosť, ale aby podnietil nové nadšenie a pripomenul, že zodpovednosť za budúcnosť je teraz na nás. Máme sa stať svätými zajtrajška. Myslí si to biskup Erik Varden, predseda Škandinávskej biskupskej konferencie. Bývalý trapistický opát pripomína význam mníšskej tradície, ktorá v minulosti formovala Európu a aj dnes môže prispieť k jej obnove.
Benedikt našiel riešenie v čase veľkej krízy
Biskup a trapista pripomína, že „benediktínsky projekt vznikol v kontexte poznačenom veľkými, často násilnými migráciami, pádom inštitúcií formujúcich spoločnosť, redefiníciou hraníc a atmosférou neistoty a nepokoja“. Tvárou v tvár prázdnote, ktorú tieto otrasy zanechali, svätý Benedikt ponúkol cestu nového života: vytváranie stabilných a dobre organizovaných spoločenstiev, v ktorých možno konkrétne žiť podľa evanjelia prostredníctvom trpezlivého učenia sa bratskému životu. Biskup Varden to uviedol v rozhovore pre denník La Croix.
Práve v tom podľa biskupa spočíva historická plodnosť mníšstva. Mnísi pristupujú ku krásnym slovám s rezervou, pretože kritériom kresťanskej autenticity je kvalita vzťahov. „Som schopný zvládnuť svoj hnev? Dokážem sa usilovať o zmierenie? Dokážem utešovať trpiacich alebo navštevovať chorých? Práve táto múdrosť vzťahov hlboko formovala európsku civilizáciu,“ povedal biskup Varden pre denník La Croix. Pripomenul tiež, že Regula svätého Benedikta spája radikálne hľadanie Boha s objavovaním ľudskosti v druhom človeku. „Mníšsky projekt bral vážne základnú ľudskú potrebu: potrebu patriť do skutočného spoločenstva. Kláštory, ktoré sa stiahli zo sveta, zostávajú otvorené svetu,“ zdôraznil.
Mladí už majú dosť povrchnosti, hľadajú hĺbku
Biskup Varden poznamenáva, že rehoľné pravidlo svätého Benedikta učí žiť skrytým životom. Aj Ježiš v evanjeliu často hovorí o skrytých skutočnostiach – o poklade, perle či zrnku, ktoré prináša ovocie, hoci ho nikto nevidí. „Povzbudzuje nás, aby sme sa za každú cenu nesnažili byť viditeľní,“ vysvetľuje biskup. Podľa neho ide o výzvu znovu objaviť tento rozmer života v kultúre, v ktorej sa potreba zviditeľňovať stala takmer inštinktívnou. „Robenie selfie, počítanie sledovateľov – to všetko spôsobuje, že strácame pocit hĺbky. Vnímam však aj pohyb v opačnom smere, čo je pre mňa znamením veľkej nádeje: čoraz viac mladých ľudí toho už má dosť. Hľadajú hĺbku, korene,“ povedal.
Lev XIV. je iný, nehľadá efekt
Tento kontext podľa biskupa Vardena pomáha vysvetliť aj pozitívne vnímanie pápežovej návštevy vo Francúzsku. „Lev XIV. hovoril o skutočných veciach. Nehľadal efekt ani hotové frázy,“ pripomenul biskup v rozhovore pre La Croix. „V časoch preplnených prejavmi odtrhnutými od reality bolo počuť skutočné slovo, zakorenené v realite, veľmi osviežujúce.“ Podľa biskupa Vardena môže práve návrat k duchovným koreňom, autentickým vzťahom a životu zakorenenému v evanjeliu ponúknuť Európe cestu obnovy. Odkaz svätého Benedikta tak zostáva aktuálny aj dnes – ako pozvanie budovať spoločenstvá, v ktorých sa viera prejavuje konkrétnou láskou k Bohu a blížnemu.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
