Vatikán/Londýn 19. októbra (TK KBS) Náboženské rozdiely sa nikdy nesmú stať zámienkou pre nenávisť, diskrimináciu či násilie. Zdôraznil to prefekt Dikastéria pre medzináboženský dialóg kardinál George Jacob Koovakad počas nedeľnej omše vo Westminsterskej katedrále v Londýne. V čase rastúcej náboženskej rozmanitosti je dialóg potrebnejší ako kedykoľvek predtým a môže prispieť aj k mierovému riešeniu konfliktov.

Kardinál Koovakad je v britskej metropole od 13. do 22. októbra a zúčastňuje sa tu na sérii ekumenických podujatí. Počas omše, ktorú celebroval v nedeľu 18. októbra vo Westminsterskej katedrále, pripomenul, že v dnešnom čoraz viac nábožensky pluralitnom svete je budovanie dobrých vzťahov medzi príslušníkmi rôznych náboženstiev „potrebnejšie ako kedykoľvek predtým“.

Vo svojej homílii vychádzal z biblického príbehu o perzskom kráľovi Kýrovi. Hoci nepatril k izraelskému národu, Boh si ho vyvolil za nástroj oslobodenia svojho ľudu. Tento príklad podľa kardinála ukazuje, že Božie pôsobenie nie je obmedzené „geografickými hranicami, etnickou príslušnosťou, kultúrou ani náboženskou príslušnosťou“.

To však neznamená, že by náboženské rozdiely neboli dôležité alebo že by všetky náboženstvá boli rovnaké. Kresťania sú naopak povolaní zostať pevne zakotvení vo svojej viere. Kardinál pripomenul aj deklaráciu Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate, ktorá vyzýva k uznaniu toho, čo je v iných náboženstvách „pravdivé a sväté“.

„Naša viera nás učí rozpoznať, že Božie konanie presahuje našu schopnosť ho pochopiť,“ uviedol kardinál. Pevná kresťanská identita pritom umožňuje stretávať sa s druhými „bez strachu a zmätku“.

Každý človek nesie Boží obraz

Významnú časť homílie venoval kardinál Koovakad evanjeliovému výroku: „Odovzdajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ „Mince nesú obraz cisára, ale každý človek nesie v sebe Boží obraz,“ zdôraznil.

Práve z tejto skutočnosti vyplýva zásadný postoj k ľuďom iného vierovyznania. „Ak každý človek nesie v sebe Boží obraz, s nikým nemožno zaobchádzať ako s nepriateľom a náboženské rozdiely sa v žiadnom prípade nesmú stať zámienkou pre nenávisť, diskrimináciu alebo násilie.“

Medzináboženský dialóg preto podľa prefekta vatikánskeho dikastéria nie je len diplomaciou alebo spoločenskou zdvorilosťou. Stretávanie sa ľudí rôznych náboženstiev môže pomáhať prekonávať nevedomosť a predsudky, napravovať nedorozumenia a hľadať oblasti spoločného záujmu. Veriaci môžu tiež spolupracovať na mierovom riešení konfliktov a ukončovaní vojen a násilia.

„Blížny nie je len ten, kto patrí do nášho spoločenstva alebo zdieľa naše náboženské presvedčenie. Blížny je človek, ktorého nám Boh kladie pred oči, aby sme ho milovali a uznávali, rešpektovali a oceňovali jeho dôstojnosť,“ povedal kardinál.

Rozmanitosť môže byť požehnaním

Kardinál Koovakad na záver poukázal na náboženskú rozmanitosť Veľkej Británie a najmä Londýna. Táto rozmanitosť môže byť veľkým požehnaním, ak ju sprevádza vzájomná úcta a úsilie o spoločné dobro. Môže sa však stať aj zdrojom napätia, ak sa rozdiely zneužívajú na vyvolávanie strachu a rozdelenia.

Kresťania sú preto podľa kardinála povolaní zostať verní Kristovi a zároveň pristupovať k ľuďom iných náboženstiev s pokorou a rešpektom a v každom človeku rozpoznávať Boží obraz.

Kardinál Koovakad sa v nedeľu popoludní vo Westminsterskej katedrále zúčastnil aj ekumenického stretnutia so zástupcami židovskej komunity s názvom „V modlitbe za mier“.

Zdroj: Cirkev.cz/Vatican News, talianska redakcia, redakčne upravené