Ukrajina 16. októbra (VaticanNews) Arcibiskup Visvaldas Kulbokas hovoril na online konferencii o úlohe miestnej katolíckej komunity v prebiehajúcej vojne a o humanitárnej pomoci, ktorá vďaka spolupráci s univerzálnou Cirkvou presiahla miliardu eur. „Zostávame verní učeniu Leva XIV., že nikdy nemáme strácať dôveru v ľudské úsilie o mier.“
„Byť prítomní, pretože geografická vzdialenosť vždy znamená aj citovú vzdialenosť. A potom prinášať nádej, pretože prvým poslaním Cirkvi je vždy sprítomňovať večný život v existencii ľudí. Bez neho by boli psychické dôsledky vojny oveľa horšie.“ Takto opísal apoštolský nuncius na Ukrajine, arcibiskup Visvaldas Kulbokas, dve úlohy, ktoré má Katolícka cirkev dnes plniť vo vojnovom pásme. Vystúpil 15. októbra popoludní na online konferencii Univerzity Niccolò Cusano s názvom „Cirkev na Ukrajine dnes. Geopolitika, diplomacia a spolupráca“.
Pôsobenie približne stovky vojenských kaplánov
Podobné dvojaké poslanie má aj asi sto vojenských kaplánov pôsobiacich na fronte, „kde je nasadený asi milión ľudí“, zdôraznil arcibiskup litovského pôvodu. Aj oni podľa neho „musia byť prítomní“ tam, kde ľudia trpia, a predovšetkým prinášať nádej, „aby nepodľahli zúfalstvu“.
Byť pri ľuďoch možno nie je veľa, no často je to všetko, čo sa dá urobiť. „Uveďme príklad. Pred niekoľkými týždňami bol v Moskve arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami. Pochopiteľne, išiel tam riešiť diplomatické otázky. Čo môže Svätá stolica urobiť z diplomatického hľadiska?“ opýtal sa arcibiskup. Je to akoby nevyslovené vyhlásenie pripravenosti: „Sme tu. Ak nás budete potrebovať, možno o rok či o dva, sme k dispozícii. Sme otvorení akémukoľvek kontaktu so všetkými stranami, aj s agresorom. Sme otvorení kontaktu so všetkými.“
Malá, ale zakorenená Cirkev
Nuncius, ktorého pápež František vymenoval 15. júna 2021, najskôr opísal rozmanité cirkevné prostredie na Ukrajine. „Katolícka cirkev tu nie je väčšinová, no má pomerne pevné korene. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev predstavuje približne 12 percent obyvateľstva. Potom sú tu katolíci latinského obradu. Ich presný počet sa zisťuje ťažko, pretože časť obyvateľstva emigrovala, no mali by tvoriť okolo jedného percenta.“
Na západe krajiny pôsobí aj Mukačevská eparchia byzantského obradu, ktorej veriaci tvoria tiež zhruba jedno percento obyvateľstva. Z 27 až 28 miliónov ľudí, ktorí zostali v neokupovanej časti Ukrajiny, je asi štyri milióny katolíkov, teda 14 percent. „Nie je to závratné číslo, no cirkvi a náboženské spoločenstvá na Ukrajine sú veľmi aktívne: katolíci, protestanti i pravoslávne cirkvi.“
Humanitárna pomoc presiahla miliardu eur
Vďaka kontaktom s univerzálnou Cirkvou vrátane Cirkvi v Taliansku môže podľa nuncia „Katolícka cirkev na Ukrajine poskytovať ľuďom zasiahnutým konfliktom humanitárnu pomoc, napríklad potraviny, vodu, prístrešie, podporu vysídleným osobám či rehabilitáciu vrátane psychologickej“.
Práve túto sieť blízkosti a lásky označuje arcibiskup Kulbokas za „veľkosť Cirkvi“: „Vďaka pomoci sa katolíci na Ukrajine necítia sami. A vďaka prítomnosti mnohých medzinárodných cirkevných organizácií sa im darí prinášať veľmi významnú pomoc. Ak ju máme vyčísliť, môžeme povedať, že jej hodnota určite výrazne presiahla jednu miliardu eur.“
Mier „zdola“
Apoštolský nuncius napokon analyzoval dôsledky toho, čo nazýva „sporadickou diplomaciou“. Napriek formálnym vyhláseniam totiž „v medzinárodnom spoločenstve sa o mier zrejme nikto skutočne nezaujíma“. Ako vysvetlil s odvolaním sa na Leva XIV., mier musí vychádzať z „ľudského úsilia“, ktoré „nikdy nestráca dôveru“.
„Ak tých hore, prezidentov a hlavy štátov, otázka mieru nezaujíma, musíme začať zdola, cez ľudskú spoluprácu medzi nami. Ak riešenie neprichádza od politikov, zostávajú dve ďalšie možnosti. Buď všetko necháme v rukách armády a svet potom budú ovládať tí najsilnejší, tí, ktorí majú najviac rakiet a tankov. Alebo,“ uzavrel, „prevezmeme zodpovednosť my všetci.“
„Globálny neporiadok“ ako dôsledok „studenej vojny“
Profesor Alberto Clerici, ktorý na Univerzite Niccolò Cusano prednáša dejiny politických doktrín, vyslovil nádej, „že sa v tejto kríze medzinárodného práva vrátime k rozumu a prijmeme posolstvo pápeža Leva XIV.“
Profesor Giuliano Caroli, ktorý na tej istej univerzite prednáša dejiny medzinárodných vzťahov, v závere zdôraznil, že súčasná geopolitická situácia nie je ničím iným než dôsledkom „studenej vojny“, ktorá nebola celkom doriešená. „Spôsobila globálny neporiadok, ktorý pretrváva dodnes a v ktorom sa vybíjajú nevyriešené nároky z minulosti.“
Príkladom sú vojny v Juhoslávii, séria konfliktov z 90. rokov spojených s rozpadom Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia a s etnickým i nacionalistickým napätím medzi jednotlivými národmi. „V tejto tragédii sme museli opäť zažiť koncentračné tábory a masové znásilňovanie,“ uviedol profesor Caroli. „Na Ukrajine sa zasa stretávame so všetkými hrôzami prvej svetovej vojny. Akoby sme to všetko už raz videli. Potrebujeme duchovnú obrodu s prispením Cirkvi a schopnosť nachádzať chvíle jednoty a spolupráce, aby sme mohli dospieť k novej etape diplomacie.“
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
