Vatikán 14. októbra (TK KBS) Utorok 13. októbra bol posledným plne pracovným dňom stretnutia k 10. výročiu exhortácie Amoris laetitia. V dopoludňajšej časti programu s príspevkami vystúpili kardinál Protasa Rugambwa a Véronique Martin Lonchamp. Témou bol misijný a misionársky charakter manželstva a rodiny.
Zhromaždenie vyjadrilo svoju blízkosť pápežovi Levovi XIV., ktorý začal svoju hospitalizáciu, a uistilo ho o svojich modlitbách. „Sme Vám vďační, že ste sa rozhodli zvolať toto stretnutie a že ste nás povzbudili k načúvaniu rodinám a cestám, ktorými putujú naše cirkevné spoločenstvá. Chceme pokračovať v diele s vedomím, že ste nám nablízku a že Vám ležia na srdci rodiny celého sveta,“ uviedli.
Do posledného pracovného dňa uviedol účastníkov stretnutia kardinál Kevin Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Zdôraznil misionárske rysy lásky v manželstve a rodine, ktoré vyplývajú nielen zo všeobecného krstného povolania, ale sú špecifickým spôsobom vlastné práve manželskej láske. „Tento misionársky dynamizmus, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou manželskej lásky, […] nachádza plnšie vyjadrenie vo svedectve autentickej lásky, ktorá dokáže inšpirovať a povzbudiť tak v cirkvi, ako aj v spoločnosti,“ uviedol kardinál.
Kardinál Rugambwa: Rodina je križovatkou pastorácie
Na tento dôraz nadviazal arcibiskup z tanzánskej Tabory, kardinál Protasa Rugambwa. S odkazom na slová sv. Pavla VI., že „manželské páry sa stávajú apoštolmi pre ďalšie dvojice“, a ďalšie vyjadrenia Magisteria pripomenul, že „prostredníctvom sviatosti manželstva vytvárajú kresťanskí manželia domácu cirkev svojho druhu, ktorej úloha je zásadná pre vzdelávanie vo viere a jej odovzdávanie“.
Kardinál Rugambwa nazval rodinu „križovatkou pastorácie“, a to nielen preto, že v rodinnom prostredí sa „stretávajú generácie, zdieľajú hodnoty, prežíva viera a utvára budúcnosť jednotlivcov i spoločnosti“, ale aj preto, že práve rodiny sa stále viac zapájajú nielen do „rodinnej pastorácie“ v užšom slova zmysle, teda do mnohých ďalších oblastí pôsobenia. „Práve tu vidíme, ako sa rodiny a manželské páry stávajú z púhych príjemcov pastoračnej starostlivosti stále aktívnejšími a spoluzodpovednými účastníkmi poslania Cirkvi.“
Aj tu sú však ešte značné rezervy. Práve teraz, po desiatich rokoch od vydania exhortácie Amoris laetitia, by sme si podľa kardinála mali položiť otázku: „Bola párom a rodinám v našich krajinách daná aktívnejšia rola vo formácii seminaristov, diakonov a ďalších pastoračných pracovníkov?“
Svoj príspevok kardinál Rugambwa uzavrel skúsenosťou z afrického prostredia. Dôraz na charakter „Cirkvi ako rodiny“ v tejto časti sveta viedol mnohokrát k tomu, že aj farská štruktúra sa začala chápať inak: „Farnosť sa premieňa na rodinu rodín, kde si veriaci nie sú navzájom cudzí a kde sa ľahšie zapájajú, plánujú a podieľajú na vznešenom poslaní hlásať evanjelium.“
Véronique Lonchamp: Manželská láska ako misionárske nadšenie
V podobnom duchu prehovorila Véronique Martin Lonchamp, národná delegátka francúzskej biskupskej konferencie pre pastoráciu rodín. S odkazom na exhortáciu Amoris laetitia pripomenula, že „v každodennom živote manželov sa evanjelium stáva telom a dáva sa vidieť… a láska Krista k jeho Cirkvi sa stáva viditeľnou“ (porov. AL 121), čo je prvoradým poslaním manželského života. Rovnako sa rodina stáva „prvým miestom socializácie“, kde sa deti učia pozornosti voči druhým, zdieľaniu a vzájomnému rešpektu.
V súvislosti s rastúcim záujmom o katechumenát či hlbšie poznanie života vo viere, ktorý je vo francúzskej Cirkvi pozorovateľný v posledných rokoch, Véronique Lonchamp upozornila, že „proces odovzdávania viery v rodine je dvojsmerný“: často sú to deti, dospievajúci alebo mladí dospelí, ktorí inšpirujú kresťanský život.
Z exhortácie Amoris laetitia Véronique Lonchamp vyzdvihla najmä IV. kapitolu, ktorej „komentár k Velepiesni lásky predstavuje veľmi cenný návod na manželský život“. Tento text „by si zaslúžil byť oveľa viac šírený“, dodala.
V závere sa Véronique Lonchamp venovala otázke „misionárskeho povolania“ rodín: „Nejde len o to, čo s rodinami môže Cirkev urobiť. Je tiež potrebné poznať, čo od nich cirkev prijíma. Ak sa dostane rodinám uznanie ako skutočným aktívnym účastníkom na poslaní Cirkvi, budú môcť byť synodálne, misionárske a pozorné voči ľuďom.“
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
