Bratislava 11. októbra (TK KBS) Svätý Ján XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli, patrí medzi významné osobnosti Katolíckej cirkvi 20. storočia. Preslávil sa svojou láskavosťou, jednoduchosťou, pokorou a otvorenosťou voči ľuďom. Hoci jeho pontifikát trval necelých päť rokov, zásadným spôsobom ovplyvnil život Cirkvi. Zvolal Druhý vatikánsky koncil, podporoval dialóg medzi kresťanmi a zdôrazňoval potrebu pokoja, spravodlivosti a úcty k dôstojnosti každého človeka. Pre svoju srdečnosť a blízkosť k ľuďom získal pomenovanie Dobrý pápež.
Angelo Giuseppe Roncalli sa narodil 25. novembra 1881 v obci Sotto il Monte neďaleko talianskeho Bergama ako štvrté z trinástich detí v skromnej roľníckej rodine. Vyrastal v prostredí, v ktorom mali viera, modlitba, pracovitosť a vzájomná pomoc dôležité miesto. Práve rodinné zázemie výrazne formovalo jeho charakter a vzťah k ľuďom. Už od mladosti cítil duchovné povolanie, a preto v roku 1892 vstúpil do seminára v Bergame. Neskôr pokračoval v štúdiu v Ríme a v roku 1896 bol prijatý do Sekulárneho františkánskeho rádu. Dňa 10. augusta 1904 prijal kňazskú vysviacku.
Dôležitou etapou jeho života bola služba sekretára bergamského biskupa Giacoma Mariu Radiniho-Tedeschiho. Počas spoločných návštev farností a odľahlých miest diecézy sa Roncalli naučil vnímať potreby obyčajných ľudí a prehĺbil svoju pastoračnú citlivosť. Popri tejto službe pôsobil aj ako učiteľ v seminári. Po vypuknutí prvej svetovej vojny a vstupe Talianska do konfliktu v roku 1915 bol povolaný do armády. Najprv slúžil ako zdravotnícky poddôstojník a neskôr ako vojenský kaplán v poľných nemocniciach. Stretával sa so zranenými a trpiacimi vojakmi, ktorým poskytoval duchovnú podporu. Táto skúsenosť ešte viac posilnila jeho súcit s ľudským utrpením.
V roku 1921 začal pôsobiť v Ríme, kde sa venoval podpore misijnej činnosti Cirkvi. O štyri roky neskôr ho pápež Pius XI. vymenoval za apoštolského vizitátora v Bulharsku. Po biskupskej vysviacke odišiel v apríli 1925 do Sofie, kde sa neskôr stal prvým apoštolským delegátom. V Bulharsku pôsobil až do roku 1934. Navštevoval katolícke komunity a usiloval sa budovať dobré vzťahy s pravoslávnymi kresťanmi. Aj v prostredí, v ktorom katolíci tvorili menšinu, sa snažil nachádzať cesty k porozumeniu a spolupráci bez toho, aby sa vzdával vlastnej viery.
V novembri 1935 bol vymenovaný za apoštolského delegáta v Turecku a Grécku a zároveň za apoštolského administrátora latinského obradu v Konštantínopole. Jeho úlohou bolo podporovať katolíkov v sekulárnom tureckom prostredí a rozvíjať vzťahy s predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi v Grécku. V týchto náročných podmienkach sa prejavovali jeho diplomatické schopnosti, trpezlivosť a úcta k ľuďom rôznych náboženských tradícií.
V decembri 1944 ho pápež Pius XII. vymenoval za apoštolského nuncia vo Francúzsku. Krajina sa po druhej svetovej vojne vyrovnávala s mnohými politickými a spoločenskými zmenami. Roncalli aj v tejto službe presadzoval pokojný dialóg a hľadal možnosti spolupráce. Napriek diplomatickým povinnostiam zostával predovšetkým kňazom. Silu čerpal z každodennej modlitby, rozjímania a dôvery v Božiu prozreteľnosť.
V roku 1953 ho pápež Pius XII. vymenoval za kardinála a ustanovil za benátskeho patriarchu. Roncalli predpokladal, že posledné roky svojho života zasvätí pastoračnej starostlivosti o veriacich v Benátkach. Jeho život sa však opäť nečakane zmenil. Po smrti Pia XII. ho 28. októbra 1958 zvolili za pápeža a prijal meno Ján XXIII. Keďže už mal pokročilý vek, mnohí očakávali, že pôjde o krátky, prechodný pontifikát. Nový pápež však čoskoro ukázal, že má odvahu reagovať na potreby svojej doby. Ľudí si získaval prirodzeným vystupovaním, humorom, láskavosťou a schopnosťou povzbudiť druhých.
Jedným z najvýznamnejších činov jeho pontifikátu bolo rozhodnutie zvolať Druhý vatikánsky ekumenický koncil. Dňa 25. januára 1959 oznámil tento zámer v Bazilike svätého Pavla za hradbami v Ríme. Chcel, aby Cirkev hlbšie premýšľala o svojom poslaní a hľadala spôsob, ako odovzdávať evanjelium súčasnému človeku v meniacom sa svete. Cieľom koncilu nebolo meniť podstatu katolíckej viery, ale obnoviť život Cirkvi, lepšie predstaviť jej učenie a odpovedať na nové otázky a výzvy modernej spoločnosti.
Druhý vatikánsky koncil slávnostne otvoril 11. októbra 1962. Ján XXIII. zdôrazňoval, že pravdu viery treba ľuďom približovať zrozumiteľným spôsobom, s dôverou v silu milosrdenstva a lásky. Na koncil pozval aj pozorovateľov z iných kresťanských cirkví, čím podporil úsilie o jednotu kresťanov a rozvoj ekumenického dialógu. Jeho vízia vychádzala z presvedčenia, že Cirkev má byť blízko ľuďom a má s otvorenosťou a porozumením reagovať na ich radosti, obavy i problémy. Ján XXIII. sa však dožil iba prvého zasadnutia koncilu. V jeho práci pokračoval pápež Pavol VI., za ktorého pontifikátu sa koncil v roku 1965 skončil.
Dôležitou súčasťou pápežovho odkazu bolo aj jeho sociálne učenie a úsilie o svetový mier. Počas svojho pontifikátu vydal osem encyklík. Medzi najvýznamnejšie patrí Mater et magistra z roku 1961, ktorá rozvíjala sociálne učenie Cirkvi a nadväzovala na encykliku Rerum novarum. Mimoriadny význam má aj encyklika Pacem in terris z roku 1963, ktorá bola ako prvá pápežská encyklika adresovaná nielen katolíkom, ale všetkým ľuďom dobrej vôle.
V encyklike Pacem in terris Ján XXIII. zdôraznil, že skutočný mier musí byť založený na pravde, spravodlivosti, láske a slobode. Poukázal na dôležitosť rešpektovania ľudskej dôstojnosti, práv a povinností každého človeka. Bol presvedčený, že národy môžu prekonávať rozpory a hľadať spoločnú cestu prostredníctvom dialógu, vzájomného rešpektu a spolupráce. Jeho posolstvo bolo mimoriadne dôležité v období medzinárodného napätia a hrozby konfliktov.
Vážne chorý pápež zomrel 3. júna 1963, deň po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Jeho smrť vyvolala vlnu smútku medzi veriacimi i ľuďmi, ktorí si vážili jeho ľudskosť a úsilie o mier. Pápež Ján Pavol II. ho 3. septembra 2000 vyhlásil za blahoslaveného a pápež František ho 27. apríla 2014 svätorečil spolu s Jánom Pavlom II.
Svätý Ján XXIII. zostáva symbolom láskavosti, pokory, odvahy a otvorenosti voči svetu. Jeho život ukazuje, že veľké zmeny sa môžu začať jednoduchým gestom, úprimným záujmom o druhého človeka a ochotou načúvať. Hoci jeho pontifikát netrval dlho, jeho rozhodnutia a duchovný odkaz ovplyvnili celé generácie. Pripomína nám, že Cirkev má byť miestom nádeje, porozumenia a milosrdenstva a že pokoj vo svete sa začína rešpektom k dôstojnosti každého človeka.
Liturgickú spomienku svätého Jána XXIII. si Cirkev pripomína 11. októbra, v deň, keď v roku 1962 otvoril Druhý vatikánsky koncil. Jeho život a dielo nás aj dnes pozývajú budovať mosty medzi ľuďmi, pestovať dialóg a s dôverou sa otvárať Božiemu vedeniu.
Zdroj: VaticanNews/Životopisy svätých, redakčne upravené
