Madrid 2. októbra (TK KBS) Pokrok v oblasti umelej inteligencie dal nový impulz formám posthumanizmu, ktoré dokonca navrhujú nahradenie ľudstva, uviedol prefekt Dikastéria pre náuku viery. Kardinál vystúpil na Pápežskej univerzite Comillas v Madride počas podujatia venovaného pápežskej encyklike a umelej inteligencii.
„Starosť o ľudstvo – to je základná otázka,“ zdôraznil kardinál Víctor Manuel Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery, počas študijného dňa venovaného encyklike Magnifica Humanitas a umelej inteligencii. Podujatie sa včera uskutočnilo na Pápežskej univerzite Comillas v Madride v Španielsku.
„Od samého začiatku encyklika pozýva vnímať ľudstvo ako ‚veľkolepé‘. Robí tak napriek tomu, že text uznáva v človeku driemajúci sklon k zlu a poukazuje na rany nášho ľudstva, ktoré stále upadá do neospravedlniteľných deformácií a môže dosahovať úrovne ľahostajnosti, cynizmu a krutosti, ktoré nás neprestávajú udivovať. Napriek tomu je označované za ‚veľkolepé‘,“ uviedol kardinál.
Nahradenie ľudstva
Ďalej zdôraznil, že „naopak, pokrok v oblasti umelej inteligencie dal nový impulz formám posthumanizmu, ktoré dokonca navrhujú nahradenie ľudstva“.
„Technologické zariadenia a prostriedky prinášajú jednotlivcovi počiatočnú radosť, no čoskoro sa vracia prázdnota spolu s pocitom, že niečo chýba,“ povedal.
„Zoči-voči týmto transhumanistickým alebo posthumanistickým návrhom“ podľa prefekta Dikastéria encyklika uvádza niekoľko historických príkladov. „Sú to skutočnosti, ktoré v nás vyvolávajú hrdosť na to, že sme ľuďmi, pretože ukazujú, že toto úbohé ľudstvo je napriek všetkému schopné reagovať a v niektorých prípadoch sa ukazuje ako skutočne ‚veľkolepé‘, pretože dbá o dôstojnosť ľudí, usiluje sa o spoločné dobro, chráni slabších a podporuje ich,“ uviedol.
Perspektíva komplementarity
Tvárou v tvár dobrým i temným stránkam ľudstva a zároveň vzhľadom na hodnotu veľkého prínosu umelej inteligencie a nových technológií kardinál zdôraznil, že „musíme smerovať k perspektíve komplementarity, ktorej cieľom v žiadnom prípade nie je popierať hodnotu toho, čo je ľudské – čo predchádza každej technológii – ale smerovať k tomu, aby všetko bolo v súlade so službou dôstojnosti, spoločnému dobru, integrálnemu rozvoju a bratstvu“.
Prefekt Dikastéria pre náuku viery dodal, že „encyklika sama osebe predstavuje veľké úsilie Cirkvi o dialóg so spoločnosťou a kultúrou. V každom prípade je to však kresťanský text, ktorý vychádza z Ježiša Krista a jeho evanjelia“.
Zdôraznil tiež tému „milosti“, ktorá „je možnosťou povzniesť sa až k priateľstvu s Bohom napriek nekonečnej vzdialenosti, ktorá nás od neho delí“.
Otázka moci
Kardinál Fernández vo svojom príhovore následne predstavil „ďalší prvok pojmovej štruktúry encykliky: otázku moci“. Poukázal tiež na to, že „existujú spoločenské skupiny, ktoré majú väčší prístup k pokroku a získavajú obrovskú moc“.
„Otázka znie: kto bude schopný stanoviť hranice tejto moci?“ uviedol.
Následne zdôraznil, že „veľkou novinkou encykliky Magnifica humanitas je výzva ‚prekročiť teóriu spravodlivej vojny‘ (192) a chápať oprávnenú obranu iba ‚v najužšom zmysle‘ (tamže), teda nie v tom širokom a príliš otvorenom význame takzvaných ‚preventívnych vojen‘, ktoré sú plné ‚vedľajších škôd‘“.
Svoj príhovor zakončil citátom z dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie Quo vadis humanitas, a to najmä myšlienkou, že „nezadržateľný technologický rozvoj [...], ktorý prospieva predovšetkým tým, ktorí už majú veľkú moc, predstavuje výzvu obrátiť svoj pohľad na najchudobnejších“.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia, redakčne upravené
