USA 28. septembra (TK KBS) Počas uplynulého víkendu sa kardinál Robert McElroy, arcibiskup Washingtonu, D.C., venoval dvom výzvam našej doby: rýchlemu nástupu umelej inteligencie a spôsobu, akým pristupujeme k migrantom a utečencom.

V oboch príhovoroch sa kardinál vracal k tej istej základnej otázke: Akou spoločnosťou sa stávame a ako zabezpečiť, aby v jej centre naďalej zostávala ľudská dôstojnosť?

Kardinál McElroy 26. septembra v opátstve svätého Anzelma počas 52. prednášky Thomasa Vernera Moora predniesol prednášku o encyklike pápeža Leva XIV. Magnifica Humanitas, v ktorej sa venoval morálnym dôsledkom umelej inteligencie a digitálnej revolúcie.

Nasledujúci večer v Katedrále svätého Matúša apoštola slávil homíliu pri svätej omši pri príležitosti 112. svetového dňa migrantov a utečencov. Vyzval katolíkov, aby sa postavili utrpeniu migrantov a „neobišli ho“ ako kňaz a levita v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi. Oba príhovory spoločne priniesli zamyslenie nad katolíckym sociálnym učením v období kultúrnych zmien.

Človek pred technológiou

Vo svojej prednáške kardinál McElroy uviedol, že Cirkev sa musí aktívne zapojiť do globálnej diskusie o umelej inteligencii. Vychádzajúc vo veľkej miere z encykliky Magnifica Humanitas zdôraznil, že technologický pokrok nemožno posudzovať iba podľa efektívnosti, inovácií či ekonomického zisku. Namiesto toho ho treba hodnotiť podľa jeho vplyvu na človeka.

Kardinál poukázal na šesť základných princípov katolíckej sociálnej náuky – ľudskú dôstojnosť, spoločné dobro, univerzálne určenie dobier, subsidiaritu, solidaritu a sociálnu spravodlivosť – ako na nevyhnutné kritériá pri posudzovaní nových technológií. Varoval pred tým, čo pápež Lev označuje ako „technokratickú paradigmu“, teda spôsobom myslenia, ktorý vkladá nadmernú dôveru do technologickej moci a zároveň zanedbáva morálnu zodpovednosť. Takýto prístup podľa kardinála hrozí tým, že človeka zredukuje na dátový bod, spotrebiteľa alebo ekonomickú jednotku namiesto toho, aby ho vnímal ako osobu stvorenú na Boží obraz. Podľa kardinála preto nie je hlavnou otázkou, či sa technológie budú ďalej rozvíjať – nepochybne budú –, ale či bude mať ľudstvo dostatok múdrosti na to, aby tento rozvoj usmerňovalo v prospech skutočného rozkvetu človeka.

Výzva na širšiu diskusiu

Jednou z najvýraznejších tém prednášky bolo presvedčenie kardinála McElroya, že rozhodovanie o budúcnosti umelej inteligencie nemožno ponechať iba technologickým spoločnostiam, výskumníkom alebo vládam. Namiesto toho vyzval na vytvorenie toho, čo označil za „spoločenskú zmluvu pre digitálny svet“, do ktorej by sa zapojili pracovníci, predstavitelia podnikateľskej sféry, univerzity, náboženské spoločenstvá, predstavitelia štátu a zástupcovia chudobných a marginalizovaných ľudí. Digitálna revolúcia podľa neho prináša otázky, ktoré sa dotýkajú takmer všetkých oblastí ľudského života: zamestnania, súkromia, vzdelávania, vedenia vojen, rodinných vzťahov a dokonca aj nášho samotného chápania pravdy. V hre teda nie je iba vývoj nových nástrojov, ale aj podoba civilizácie, ktorú tieto nástroje pomôžu vytvárať.

Vidieť blížneho na kraji cesty

Ak sa prednáška o umelej inteligencii zaoberala budúcnosťou, homília kardinála McElroya pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov sa sústredila na naliehavú morálnu výzvu súčasnosti. Pri úvahách nad podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi uviedol, že pokušenie, ktorému dnes čelia Američania, je rovnaké ako pokušenie kňaza a levitu z evanjelia: vidieť utrpenie, uvedomiť si ho a potom odvrátiť zrak.

Kardinál svoju úvahu zakorenil v dvoch tradíciách. Prvou je biblická výzva, ktorá sa nachádza naprieč Svätým písmom, starať sa o cudzinca, vdovu a sirotu. Druhou sú vlastné dejiny Ameriky ako krajiny formovanej prisťahovalcami, ktorí hľadali slobodu, príležitosti a útočisko.

Počas celej homílie sa kardinál McElroy opakovane vracal k obrazu človeka, ktorý prejde na druhú stranu cesty a jednoducho pokračuje ďalej. Vyzval katolíkov i širšiu verejnosť, aby sa zamysleli, či si už nezvykli na utrpenie migrantov, rodín čeliacich deportácii a komunít žijúcich v strachu. Jeho hlavnou myšlienkou bolo, že kresťanské nasledovanie Krista si vyžaduje viac než iba pozorovanie alebo súcit. Veriaci sú podobne ako milosrdný Samaritán povolaní priblížiť sa, obviazať rany a prevziať zodpovednosť za utrpenie, s ktorým sa stretávajú.

Jedna morálna vízia

Či už hovoril o umelej inteligencii alebo migrácii, posolstvo kardinála McElroya zostávalo rovnaké: budúcnosť má byť formovaná solidaritou, nie vylúčením, morálnou zodpovednosťou, nie ľahostajnosťou, a uznaním toho, že každý človek má nedotknuteľnú dôstojnosť. V kultúre, ktorú čoraz viac charakterizujú technologické zmeny a politické rozdelenie, priniesli úvahy kardinála McElroya počas víkendu pripomenutie, že prvou otázkou Cirkvi nie je to, čo je možné, ale čo slúži človeku. Odpoveď na túto otázku podľa neho určí nielen budúcnosť technológií či imigračnej politiky, ale aj morálny charakter spoločnosti, ktorú spoločne budujeme.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia