Bratislava 28. septembra (TK KBS) V nedeľu 27. septembra 2026 pri slávnostnej svätej omši v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave za účasti apoštolského nuncia Mons. Nicolu Girasoliho nastúpil do úradu provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku páter Jakub Garčár SJ. V úrade vystriedal po šiestich rokoch pátra Jozefa Šofranka SJ.
Slávnosť s hojnou účasťou veriacich a s účinkovaním speváckeho zboru Chorus Salvatoris sa príznačne konala na výročie schválenia rehole Spoločnosti Ježišovej pápežom Pavlom III. v roku 1540. Medzi prítomnými boli provinciál českej provincie jezuitov Pavel Bačo SJ, provinciálna predstavená sestier Congregatio Jesu Júlia Milčová CJ, provinciálna predstavená sestier uršulínok Mária-Rita Žiaková a ďalšie osobnosti cirkevného i verejného života. V zhromaždení Božieho ľudu boli viacerí členovia CVX, Magis, RSO a ďalších laických spoločenstiev, zapojených do Ignaciánskej rodiny. Okolo oltára sa stretli tri desiatky jezuitov zo všetkých generácií.
Páter Jozef Šofranko, ktorý bol aj slávnostným kazateľom, v úvode prečítal menovací dekrét svojho nástupcu od generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej P. Artura Sosu SJ. V homílii poukázal na rehoľnú poslušnosť ako čnosť, ktorá vedie k vnútornej slobode a prekonaniu obáv z náročných a nepredvídateľných úloh.
Pred zakončením slávnosti Mons. Nicola Girasoli potvrdil prácu jezuitov na Slovensku ako potrebnú a nenahraditeľnú, a to na akademickej, pastoračnej i sociálnej a spoločenskej úrovni. Osobitne poďakoval pátrovi Šofrankovi za jeho viac ráz prejavenú pomoc a novému provinciálovi pátrovi Garčárovi zaželal dobrú kontinuitu v cirkevnej službe: „Verím, že táto kontinuita Vám prinesie nadšenie a silu Ducha Svätého v službe ad maiorem Dei gloriam – na väčšiu Božiu slávu.“
Nový provinciál P. Jakub Garčár sa poďakoval apoštolskému nunciovi za jeho prítomnosť aj za jeho dôveru voči jezuitom. Pripomenul, že výročie pápežského schválenia Spoločnosti Ježišovej má dnes aj pre celú Ignaciánsku rodinu význam uznania jej miesta a prínosu v Cirkvi. Požiadal Mons. Girasoliho, aby odovzdal Svätému Otcovi Levovi XIV. uistenie o dôslednom ignaciánskom nasledovaní Božej vôle v službe pre celú Cirkev a vyjadrenie vďačnosti za dôveru, ktorú Cirkev Spoločnosti Ježišovej zveruje.
Odvaha a nádej – tieto dva rysy vyzdvihol u svojho predchodcu vo svojom poďakovaní a žičení nový provinciál, ktorý krátko zrekapituloval hlavné aspekty provinciálskeho pôsobenia pátra Jozefa Šofranka. Svoju službu začal v náročnej dobe pandémie a pokračoval v nej v dobe troch jubilejných rokov: v období 2021 – 2022 to bol Jubilejný rok sv. Ignáca s mottom „Vidieť všetky veci novým spôsobom v Kristovi“, v období 2024 – 2025 Rok Tomáša Munka s mottom „Svedectvo viery hojí rany“ a napokon celocirkevný Jubilejný rok 2025 s mottom „Pútnici nádeje“.
Nový provinciál nezabudol povzbudiť tých, ktorých si Pán povoláva do Spoločnosti Ježišovej, aby zachytili jeho hlas vo svojom srdci a odvážne naň odpovedali.
Životopis nového provinciála P. Jakuba Garčára SJ
Zmeny na postoch predstavených
Pri tejto príležitosti bolo verejne oznámené aj menovanie nového superiora (predstaveného) bratislavskej komunity jezuitov. Od 1. októbra sa ním stane páter Rudolf Uher SJ, doterajší predstavený komunity v Piešťanoch, ktorý v Bratislave preberie aj funkciu rektora kostola. Doterajší rektor bratislavského jezuitského kostola páter Matej Kasan SJ sa od 1. novembra stane predstaveným komunity v Ružomberku. Úrad predstaveného Domu Spoločnosti Ježišovej v Piešťanoch od 1. októbra prevezme páter Ján Benkovský SJ. Prešovskú a košickú komunitu bude od 1. októbra viesť ako vicesuperior páter František Sučufka SJ.
Myšlienky z homílie
Páter Jozef Šofranko vo svojom príhovore vychádzal z evanjeliového podobenstva (Mt 21, 28 – 32) o otcovi, ktorý posiela svojich dvoch synov, aby išli pracovať do ich rodinnej vinice. Okrem iného uviedol: „Obaja synovia reagujú na požiadavku otca veľmi rýchlo. Jeden hneď povie, že nejde, a druhý, samozrejme, že ide. Stačila chvíľa na to, aby si premysleli, čo sa od nich vlastne žiada, a zrazu sa ukázalo, akí sú.
Rovnakú skúsenosť máme každý vo svojom živote. Na rozličné správy, požiadavky, prosby alebo poslania často reagujeme rýchlo. Niekedy niečo odmietneme a neskôr svoj názor zmeníme. Inokedy zase niečo prisľúbime a potom to zostane iba pri slovách. Aj preto sa v tomto podobenstve môžeme nájsť v jednom aj v druhom synovi. Ale dôležitejšie je dnes pozrieť sa na Otca. On pozná svojich synov. Pozná ich silné aj slabé stránky a predsa im dôveruje a zveruje im prácu vo vinici. Vie, komu čo zveruje, a predsa ich posiela.
Je to niečo, čo je úzko spojené s nami jezuitmi. Byť poslaný patrí totiž k nášmu životu a povolaniu. S týmto poslaním je úzko spojená poslušnosť. Keď človek prijíma poslanie, nie vždy vie, čo ho konkrétne čaká. Vie však, kto ho posiela, a vie, komu má slúžiť. A tým je pre nás Kristus. Toto vedomie dáva nášmu životu určitú vnútornú slobodu a radosť. Človek nemusí dopredu poznať všetko, čo ho čaká. Vie, že je niekam poslaný a že jeho služba má svoje miesto v živote a službe Cirkvi. A keď človek vie, komu slúži a pre koho svoju službu koná, môže svoju úlohu prijať s dôverou a s radosťou.
Nie je náhoda, že odovzdávanie úradu provinciála je v dnešný deň, keď si pripomíname schválenie Spoločnosti Ježišovej pápežom Pavlom III. v roku 1540. Odvtedy zverila Spoločnosť dôveru a poslanie celým generáciám jezuitov. Menili sa časy, miesta aj konkrétne úlohy, ale poslanie Spoločnosti Ježišovej pokračuje. A je povzbudivé vedieť, že aj my dnes sme súčasťou tohto jej stáročného poslania a služby.
Dnes túto dôveru od pátra generála dostáva Jakub. Posiela ho, aby nás viedol, slúžil našej provincii a Cirkvi na Slovensku. Ten, kto má zodpovednosť za poslanie druhých, musí najprv dobre premýšľať a rozlišovať: kam sústrediť naše sily a koho kde poslať. Jakub, toto všetko patrí k Tvojej službe. Budeš načúvať, radiť sa, premýšľať a hlavne rozhodovať. A keď sa po rozlišovaní rozhodneš, bude potom na nás, tvojich spolubratoch, aby sme boli pripravení ísť.
Pri takejto službe človek počúva veľa hlasov. Netýka sa to len úradu provinciála, ale kohokoľvek, komu bola zverená nejaká zodpovednosť. Budú to hlasy spolubratov, spolupracovníkov, priateľov, odborníkov. Každý bude mať svoju skúsenosť a svoju predstavu o tom, čo by bolo pre provinciu dobré. Tomu všetkému je potrebné načúvať a mať na pamäti dobro tých, ktorí sú ti zverení, ale aj tých, ku ktorým sme poslaní.
Prídu však aj iné hlasy. Niekto bude chcieť, aby si rozhodol určitým spôsobom, pretože mu to bude vyhovovať. Niekto bude očakávať ústupok alebo osobnú protislužbu. Niekto sa možno bude snažiť presvedčiť ťa, aby si nad niečím prižmúril oči, alebo len jedno očko. A môže sa to týkať aj ľudí z verejného a politického života. Dnes sa to totiž, hovorím to s ľútosťou, v našej krajine stáva akoby niečím prirodzeným. Snaha o korupciu nemusí mať vždy podobu veľkého úplatku. Môže začať osobnou známosťou, ponúknutou výhodou alebo očakávaním, že človek niečo oplatí. A niekedy aj tým, že sa bude očakávať, že pomlčíme tam, kde by sme mali povedať, čo je správne.
Preto je dôležité, aby si pri rozhodnutiach, ktoré budeš robiť, zostal slobodný a načúval predovšetkým Bohu, hľadal jeho vôľu a zostal verný tomu, čomu sme všetci zasvätili svoj život. Naše poslanie má zmysel jedine vtedy, keď slúži skutočnému dobru Cirkvi, aj vtedy, keď to od nás vyžaduje zostať verní pravde a povedať aj to, čo sa nebude ľahko počúvať.“
Ako končiaci provinciál sa P. Jozef Šofranko v závere homílie poďakoval P. Jakubovi Garčárovi za jeho doterajšiu päťročnú službu sócia provinciála, s vďakou si zaspomínal na zosnulého P. Viliama Karľu SJ, ktorý bol sóciom na začiatku jeho provincialátu a vyjadril tiež uznanie prechodne zastupujúcemu sóciovi P. Petrovi Bušovi. Poďakoval menovite aj ostatným spolupracovníkom a spolupracovníčkam na Provincialáte.
Svojmu nástupcovi nechal ako najdôležitejší odkaz vážiť si svoje povolanie, povolanie iných ľudí i svojich spolubratov: „Jakub, želám ti, aby si vo svojej službe vždy pamätal na to, že Boh a Spoločnosť Ježišova ti dôverujú a stoja pri tebe. A rovnako aby si pamätal na nás, svojich spolubratov. Na naše silné stránky, ale aj na naše slabosti. Veď aj nás budeš posielať do tej istej vinice.“
Zdroj: jezuiti.sk Jozef Bartkovjak SJ
