Francúzsko 26. septembra (VaticanNews) V Paríži pápež Lev XIV. v meditácii počas vigílie s mladými hovoril o slobode, ktorá vyrastá zo živého vzťahu s Ježišom. Povzbudil mladých, aby odmietali sebectvo, volili si dobro a vytrvali v „dobrom boji“ viery, v ktorom je jedinou zbraňou láska. Svätý Otec im pripomenul, že na ceste svätosti nie sú sami, a pozval ich stať sa tvorcami pokoja.

Meditácia Svätého Otca 
Vigília s mladými
Paríž, Stade de France, 25. septembra 2026

V noci sa nám svetlo javí ešte žiarivejšie. Takto sme to, drahí mladí, spoločne počuli zo slov svätého Pavla. Chceme ich držať vysoko ako pochodeň, ktorá osvetľuje nielen modlitbu každého z nás, ale celé dejiny Cirkvi. Apoštol sa pozerá na svoju dobu a prijíma Božiu inšpiráciu, čiže Ducha Svätého, ktorý vždy otvára žiarivé perspektívy budúcnosti. Áno, Boh je Pánom dejín a nech sa deje čokoľvek, vedie ich k spáse: v Kristovi sa každé zlo končí práve preto, že koniec sa stáva začiatkom nového a večného života.

Drahí, aby sme osvetlili našu dobu a premenili prítomnosť vo svetle Ducha, pripomeňme si predovšetkým, že aj my, podobne ako Timotej, sme Božími mužmi a ženami. Toto označenie – Boží – ktoré zvolil svätý Pavol, vyjadruje vzťah, nie vlastníctvo. Kto žije s Bohom, je slobodný: slobodný od všetkého, čo zatemňuje život, robí ho prázdnym a zbavuje ho zmyslu. Mladí Francúzska, nosíte vo svojom srdci nesmiernu túžbu po slobode, po slove, ktoré vo vašej kultúre silno rezonuje. Čo je teda prameňom pravej slobody? Ježiš nám to jasne ukazuje, keď hovorí, že „pravda vás vyslobodí“ (porov. Jn 8,32) a že Pravdou je on sám (porov. Jn 14,6). Toto je teda prameň pravej slobody: živý vzťah s Ježišom.

Spoločenstvo s Pánom totiž dáva múdrosť našim plánom a krásu túžbam, ktoré nosíme v srdci. Boh ako svetlo preniká našou dušou a volá nás k neustálej obnove, k obráteniu, ktoré dáva existencii plný zmysel, pretože z nás robí aktérov dejín, ktoré prechádzajú od zmätku k hľadaniu pravdy, od ľahostajnosti k úsiliu o spravodlivosť. Svätý Pavol to vyjadruje tromi slovesami, ktoré apelujú na našu slobodu: vyhýbaj sa, usiluj sa, bojuj.

Apoštol píše Timotejovi: predovšetkým „vyhýbaj sa týmto veciam“, teda pýche, márnivosti, násiliu a chamtivosti (porov. 1 Tim 6,4.10). To všetko sú postoje, ktoré sa nás zmocňujú a ovládajú nás. Sebectvo, ktoré ich charakterizuje, v sebe ukrýva desivú samotu. Aby sme mohli zakúsiť Božiu blízkosť a ľudské bratstvo, treba preto odmietnuť tú žiadostivosť, ktorá stravuje vzťahy bez toho, aby dávala, a hromadí veci bez toho, aby nás sýtila. Takýto životný štýl nás vedie k tomu, aby sme mali všetko, ale neboli nikým; aby sme získavali množstvo lajkov, no zostávali sami so sebou.

Keď sa rozhodneme nenasledovať tento štýl, vtedy sa začíname usilovať „o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť“ (v. 11). Áno, kto žije s Bohom, usiluje sa o to, čo je lepšie: neustále sa cvičí. Jeho túžba smeruje k čnosti, teda k sile, ktorá ho robí dobrým a pravdivým. Drahí priatelia, dynamika, ktorá charakterizuje kresťanskú existenciu, má presný názov: volá sa cesta svätosti. Je to cesta, ktorú Pán otvára pred každým z nás a sprevádza nás po nej. A koľko synov a dcér tejto milovanej francúzskej zeme sa nechalo viesť touto cestou! Spomeňme napríklad blahoslaveného Marcela Calla, mladého Francúza, skauta a robotníka, ktorý ani v temnote koncentračného tábora nikdy neprestal smerovať k dobru a zostal vnútorne slobodný.

Ako napredujeme na tejto ceste svätosti, stáva sa jasným, že nestačí vyhýbať sa zlu: treba si zvoliť dobro. Nejde o abstraktný princíp ani o samozrejmé tvrdenie: zvoliť si dobro je vlastným činom slobody, ktorým sa ona sama uskutočňuje, napráva a dozrieva. Aby ste sa rozhodli správne, pamätajte na toto kritérium: dobro dáva život, nikdy ho neberie; dobro sa stará, neberie si pre seba. Dobro nie je pekný pojem, ale žiarivá tvár lásky: je to sám Boh! Čnosti, ktoré nám svätý Pavol ukazuje ako odraz jeho dobroty, sú tieto: spravodlivosť voči ľuďom; nábožnosť a viera voči Bohu; láska ku všetkým; trpezlivosť voči tým, ktorí nám spôsobujú utrpenie; miernosť, ktorá charakterizuje toho, kto s čistým srdcom hľadá pokoj. Princípy rovnosti a bratstva, ktoré inšpirujú vašu spoločnosť, tu nachádzajú svoj základ: viac než jednoduché právne predpisy sú radikálnymi a odvážnymi rozhodnutiami slobodného srdca. Osvojiť si tieto vlastnosti nie je len etickou povinnosťou: je to rozhodnutie stať sa autentickými mužmi a ženami, slobodnými od kompromisov.

V tejto súvislosti nám Apoštol odovzdáva tretie sloveso: bojovať. Vyhýbať sa zlu a usilovať sa o dobro totiž znamená bojovať. Bojovať, áno, ako to robil svätý Pavol, často zobrazovaný s mečom v rukách, znakom Božieho slova, „mečom Ducha“ (Ef 6,17). Toto sloveso tu vo Francúzsku, v krajine svätej Jany z Arku, mladej ženy, ktorá dokázala odvážne bojovať, silno rezonuje. Ale pozor, sloveso aj obraz sú nám už jasné: boj, ku ktorému sme povolaní, je bojom viery, teda záväzkom žiť podľa evanjelia ako učeníci Ježiša, Božieho Syna, ktorý z nás všetkých robí bratov a sestry. V jeho mene máme silu spravodlivých, aby sme odolávali pokušeniu. V jeho mene máme vytrvalosť miernych, aby sme sa venovali dobru. Náš boj nie je bojom proti druhým a nesiaha po zbraniach násilia, pohŕdania či útlaku. Našou jedinou zbraňou je láska, ktorá sa daruje. Žiaľ, vieme, že existujú sily, ktoré odporujú nášmu spojeniu s Bohom, mocnosti usilujúce sa rozdeľovať ľudí a národy a stavať ich proti sebe. Tieto zlá nemajú len násilnú tvár, ale niekedy aj zákernú podobu, pretože sľubujú práve to, čo nám berú, totiž šťastie. Keď sa však cítime zahalení ich temnotou, svetlo Ducha Svätého nás osvecuje a posilňuje: dnes večer si preto spoločne zvoľme čnosti, ktoré máme pestovať, aby sme nasledovali Pána.

Na tejto ceste svätosti nie sme sami, pretože po nej kráčame spojení so všetkými bratmi a sestrami, ktorí nás obklopujú. Zažívate to napokon aj dnes večer a počas veľkých stretnutí, akými sú Svetové dni mládeže. Za spojencov máme aj svätých: sú to priatelia, ktorí nás podopierajú v skúške. Drahí, keď si životné rozhodnutia vyžadujú odvahu, vyprosujte si ich príhovor a napodobňujte ich príklad: ako sme spievali v litániách, povzbudenie svätých nás uisťuje, že nikdy nie sme sami v modlitbe a nikdy nie sme sami v Cirkvi. Osobitne v tomto čase ich teda prosme o pomoc, aby sme boli tvorcami pokoja: večnej Božej túžby a trvalého úsilia ľudstva! Dnes večer som niektorých z nich spomenul. Prosme aj svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša, aby nás naučila svojej „malej ceste“ každodennej lásky, pevnému základu každého trvalého pokoja.

Tento pokoj Pán uskutočňuje v Zmluve, ktorú uzatvára s nami všetkými prostredníctvom Ježiša Krista. Keď teda svätý Pavol poukazuje na základ našej skúsenosti viery, nehovorí iba o tom, čo môžeme urobiť my, keď odpovedáme Bohu, ale aj o tom, čo Boh robí pre nás. Apoštol to zhŕňa v jednej udalosti: Ježiš pred Pilátom, pravda lásky pred pokrytectvom moci. „Dobrý boj“ sa tak zhoduje s „dobrým vyznaním“ (porov. 1 Tim 6,12 – 13). Dokazuje to použitie toho istého prídavného mena: kalos, ktoré tu znamená dobre vykonaný. Dobre vykonaným dielom, tým, čo je dobré, je vykúpenie, ktoré pre nás uskutočňuje Ježiš. V jeho boji proti hriechu a smrti nás Kristovo víťazstvo všetkých oslobodzuje: od každého zla nás zachraňuje a ku každému dobru nás pozýva.

V tomto svetle sa pozrime na dve relikvie prinesené pred nás: tuniku a kríž. Jedna je tým, čo bolo Kristovi odňaté; druhá tým, čo mu bolo darované. V tomto zmysle sú obe znakmi jeho utrpenia: Ježiš je zbavený svojej tuniky, aby nás zaodel do bieleho rúcha, vypraného „v Baránkovej krvi“ (Zjv 7,14). Tak sa kríž, z nástroja smrti, stáva znamením nádeje: tunika a kríž teda spolu predstavujú nás, nás Cirkev, ktorá sa rodí z Božieho života darovaného svetu. Drahí mladí, aby ste rástli vo svätosti a menili našu spoločnosť k lepšiemu, buďte žiarivými svedkami tohto evanjelia, teda dobrej zvesti, ktorou je sám Kristus, náš Spasiteľ: „Jemu česť a večná vláda. Amen“ (1 Tim 6,16).

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia