USA 25. septembra (TK KBS) Vo štvrtok 24. septembra v americkom meste Saint Luis (štát Missouri) blahorečili Fultona Sheena, titulárneho arcibiskupa Newportu a emeritního biskupa Rochesteru. Na slávnosti Svätého Otca zastupoval kardinál Luis Tagle, proprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu národov.
Tento americký arcibiskup bol známy svojimi kázňami, najmä v televízii a v rozhlase. Mal mimoriadny talent pútavo a s jasnosťou komunikovať pravdy viery aj jednoduchým ľuďom. Od svojej kňazskej vysviacky po celý život praktizoval každodennú hodinku modlitby pred Eucharistiou, k čomu tiež vrúcne povzbudzoval veriacich.
Zúčastnil sa na Druhom vatikánskom koncile a horlivo sa snažil o jeho uplatňovanie, osobitne v najslabších sociálnych vrstvách, prostredníctvom „pastorácie na hraniciach“. Svätý Otec Lev XIV. počas stredajšej generálnej audiencie anglicky hovoriacim pútnikom pripomenul jeho dnešné blahorečenie a dodal: „Nech príklad a príhovor tohto svätého biskupa, známeho svojou evanjelizačnou činnosťou prostredníctvom médií, inšpiruje mnohých ďalších, aby podobne hľadali nové spôsoby šírenia posolstva evanjelia s radostným nadšením.“
Pri blahorečení arcibiskupa Sheena v St. Louis kardinál Tagle pripomenul misijné povolanie amerického biskupa, ktorého kázanie sa prostredníctvom rozhlasu a televízie dostalo k miliónom ľudí. Jeho blahoslavenstvo však podľa kardinála nespočívalo v sláve, ale v jeho spoločenstve s Kristom a blízkosti k chudobným.
Blahorečenie arcibiskupa Fultona J. Sheena spojilo Cirkev v Spojených štátoch i mimo nich pri oslave biskupa, ktorý je známy neúnavným ohlasovaním evanjelia. Kardinál Luis Antonio Tagle na začiatku homílie počas svätej omše vo štvrtok v St. Louis v štáte Missouri tlmočil pozdrav pápeža Leva XIV. Ako uviedol, pápež sa „teší z blahorečenia svojho krajana, rodáka z Illinois a brata biskupa“. Kardinál zároveň vyzval veriacich, aby sa modlili za pastoračnú návštevu pápeža vo Francúzsku, ktorá sa začala nasledujúci deň.
Tagle potom poukázal na apoštolský list pápeža Leva XIV., ktorým bol Fulton Sheen vyhlásený za blahoslaveného. Pápež v ňom nového blahoslaveného označuje za „neúnavného kazateľa evanjelia prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov a horlivého pastiera vedeného misijným zápalom“.
Podľa kardinála Tagleho vynikajú v Sheenovom živote najmä dva aspekty: jeho identita evanjelizátora, teda hlásateľa evanjelia, a jeho povolanie misijného pastiera. Aj tri biblické čítania zaznené počas blahorečnej svätej omše postavili do centra evanjelizáciu a poslanie Cirkvi.
Kardinál však položil otázku: Čo robí evanjelizátora blahoslaveným? Je to veľkosť jeho publika? Dosah rozhlasového či televízneho programu? Počet ľudí, ktorí ho počúvajú, čítajú alebo na jeho posolstvo reagujú?
Pre kardinála Luisa Antonia Tagleho, ktorý predsedal svätej omši blahorečenia arcibiskupa Fultona J. Sheena, treba odpoveď hľadať inde.
Počas homílie vo štvrtok v St. Louis obrátil pozornosť od slávy amerického biskupa ako komunikátora k samotnému srdcu jeho misijného povolania: k spoločenstvu s Kristom a k spoločenstvu s ľuďmi, najmä s chudobnými a zraniteľnými.
„Blahoslavení ste, keď vás Ježiš posiela“
Všetky čítania počas svätej omše rôznym spôsobom hovoria o poslaní Cirkvi ohlasovať evanjelium. Kardinál Tagle však pripomenul, že kresťanské poslanie nie je niečo, čo si evanjelizátor sám vytvára alebo čo vykonáva jednoducho podľa vlastných predstáv.
„Zmŕtvychvstalý Pán si vyberá svojich priateľov a posiela ich,“ pokračoval. Misijný pracovník je preto v prvom rade človekom, ktorý bol povolaný. Tento rozdiel bol podľa neho pre Sheena veľmi dôležitý.
Kardinál pripomenul rozhovor medzi Sheenom a pápežom Piom XII. Keď sa ho pápež opýtal, koľko obrátení môže pripísať svojej službe, Sheen odpovedal, že ich nikdy nepočítal, aby nepodľahol pokušeniu myslieť si, že patria jemu.
Sám seba namiesto toho označil za „jednoducho vrátnika“, ktorý niekedy môže ľudí priviesť k otvoreným dverám Božieho domu.
Evanjelizátor si podľa kardinála ľudí, s ktorými sa stretáva, nevlastní a nepripisuje si zásluhy za to, čo v nich koná Boh. Jednoducho otvára dvere.
„Blahoslavený si, vrátnik pri dverách Božieho domu!“ zvolal kardinál Tagle.
„Nikdy ma neunavuje o tom rozprávať“
Sheen chápal svoje povolanie podobne jednoducho. Kardinál pripomenul ďalšiu príhodu. Keď sa ho raz priateľ opýtal, prečo sa stal kňazom, odpovedal: „Bol som povolaný rozprávať tento príbeh (evanjelium). Nikdy ma neunavuje o ňom rozprávať. Nikdy ma neunavuje zdokonaľovať spôsob, akým o ňom rozprávam. Svoje povolanie milujem.“
Počas desaťročí svojho pôsobenia hľadal nové spôsoby, ako tento príbeh rozprávať, pokračoval Tagle. Jeho hlas sa prostredníctvom rozhlasu a televízie dostával do domácností po celých Spojených štátoch. Jeho písomná tvorba a medzinárodná misijná činnosť zároveň rozšírili jeho pôsobenie ďaleko za hranice krajiny.
Pre kardinála však význam Sheenovej komunikačnej služby nespočíval v popularite, ktorú mu priniesla. Rozhodujúce bolo vždy to, čo a koho ohlasoval.
Svätý Pavol, pripomenul, „nekáže seba, ale Ježiša Krista ako Pána“. Ohlasovať seba namiesto Krista znamená podľa neho skresľovať samotný zmysel evanjelizácie. Misijný pracovník je povolaný poznať Ježiša, dovoliť Ježišovi, aby ho poznal a poslal, a pokorne s ním pracovať.
Od „abstraktného sveta“ ku konkrétnym ľuďom
Kardinál Tagle následne poukázal na ďalší rozmer misijného blahoslavenstva. Misijný pracovník je podľa neho povolaný vstupovať do spoločenstva s ľuďmi a národmi – osobitne s tými, ktorí sú chudobní, zraniteľní alebo ľahko prehliadaní.
Evanjelium neposiela Kristových učeníkov do abstraktného „sveta“, ale ku konkrétnym ľuďom, ktorých životy, zranenia a dôstojnosť treba vnímať a sprevádzať. Aj Sheen opakovane upozorňoval na túto potrebu.
Kardinál pripomenul Sheenovo pozorovanie, že niektorí kňazi sa môžu správať, akoby sviatosti udeľovali „anonymným skupinám ľudí“ bez toho, aby vnímali konkrétnu identitu jednotlivcov pred sebou. Medzi tými, ktorí najľahšie zostávajú anonymní, sú podľa neho práve chudobní.
„Iba Cirkev zranená chudobou“
Sheen počas Druhého vatikánskeho koncilu výrazne hovoril o zodpovednosti Cirkvi voči chudobným. Kardinál Tagle pripomenul jeho vystúpenie počas tretej fázy koncilu v roku 1964, v ktorom americký biskup vyzval koncilových otcov, aby zdôraznili význam chudoby.
Sheen upozornil na výrazný geografický rozdiel medzi oblasťami blahobytu a regiónmi, kde bola rozšírená chudoba, najmä v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Pripomenul tiež, že mnohí biskupi pochádzali z krajín poznačených chudobou a prenasledovaním.
„Tak ako iba zranený Kristus mohol obrátiť pochybujúceho Tomáša, iba Cirkev zranená chudobou môže obrátiť pochybujúci svet,“ povedal kardinál Tagle.
Starostlivosť o chudobných podľa neho nebola pre Sheena ideologickou propagandou. Bola dôsledkom nasledovania Ježiša, súčasťou príslušnosti k Cirkvi a neoddeliteľnou súčasťou misijného povolania.
Sheen sa podľa kardinála snažil toto presvedčenie uvádzať do praxe. Časť finančnej odmeny, ktorú dostával za niektoré zo svojich záväzkov, dával chudobným a zároveň podporoval misijnú pomoc chudobnejším cirkevným spoločenstvám vo svete.
Muž s leprou
Kardinál Tagle pripomenul aj jeden z mnohých príbehov, ktoré Sheen rozprával. Išlo o jeho návštevu centra v Bulube v Ugande, kde žilo približne 500 ľudí postihnutých leprou.
Sheen im priniesol strieborné krížiky, ktoré im chcel rozdať.
Jeden z mužov, ktorý k nemu pristúpil, už prišiel o predlaktie a ruku. Na zvyšku ruky mal zavesený ruženec. Biskup mu chcel podať krížik, no keď uvidel jeho poškodené telo, „striasol sa od strachu a krížik mu spadol do ruky“.
Pre Sheena sa tento okamih stal konfrontáciou s významom daru, ktorý niesol. Kríž hovoril o Kristovi, ktorý sa stal zraniteľným. Hovoril o Ježišovi, ktorý sa dotýkal trpiacich. Ako teda mohol ponúkať znamenie takéhoto Krista a pritom sa odťahovať od človeka, ktorý stál pred ním?
Sheen podľa kardinála prekonal svoj strach, dotkol sa mužovho zraneného tela. V tom okamihu si uvedomil, že je jedným z nich – stal sa „501. človekom s leprou“.
„Stretnúť tam Ježiša“
Obraz zraneného Krista a zraneného človeka sa vrátil aj v závere homílie kardinála Tagleho. Hovoril o tom, že sila misijného pracovníka nevychádza z neho samotného.
Evanjelizátor zostáva podľa neho „hlinenou nádobou“, ktorá nesie poklad pochádzajúci od Boha. Stretnutie s trpiacimi sa pritom môže stať stretnutím so samotným Kristom.
„Blahoslavený je evanjelizátor, ktorý sa obrátil tým, že hľadel na rany a dotýkal sa rán zmŕtvychvstalého Krista v zranených bratoch a sestrách,“ povedal kardinál Tagle.
Svoju homíliu napokon uzavrel obrazom nového blahoslaveného: „Blahoslavený je misionár, ktorý preniká hlboko do srdca chudobného, aby tam stretol Ježiša.“
Na záver zopakoval, že blahoslavenstvo Fultona J. Sheena sa nemeralo miliónmi ľudí, ktorí ho počúvali. Spočívalo v tom, koho nikdy neprestal ohlasovať, a v jeho ochote stretávať toho istého Krista v ľuďoch, ktorí boli najzraniteľnejší.
PLNÉ ZNENIE homílie v českom preklade
Zdroj: VaticanNews, slovenská a anglická redakcia
Životopis
Fulton John Sheen sa narodil 8. mája 1895 v El Paso v štáte Illinois v írskej katolíckej rodine ako najstarší zo štyroch synov.
Rodina sa neskôr presťahovala do mesta Peoria. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1919. Vďaka jeho intelektuálnym darom bol poslaný do Európy na ďalšie štúdiá. V roku 1923 získal doktorát z filozofie na Katolíckej univerzite v Leuven v Belgicku. Následne pôsobil ako kaplán v Peórii a neskôr vyučoval filozofiu a teológiu na Katolíckej univerzite vo Washingtone DC.
Služba Fultona Sheena sa čoskoro rozšírila aj na moderné komunikačné prostriedky – rádio a televíziu. Už v roku 1930 začal s programom v rádiu o pravdách katolíckej viery a čoskoro si získal štyri milióny poslucháčov. Popri tom sa venoval aj publikačnej činnosti – celkovo napísal 66 kníh.
V roku 1950 bol menovaný za národného riaditeľa Propaganda fidei a v roku 1951 aj za pomocného biskupa arcidiecézy New York. V tom istom roku začal apoštolát aj prostredníctvom televízie, kde jeho program sledovalo viac než 30 miliónov ľudí. Okrem katolíkov zaujal aj protestantov či židov.
Fulton Sheen sa ako duchovný otec zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile, kde sa stretol s dvoma budúcimi pápežmi: arcibiskupom Karolom Wojtylom a otcom Josephom Ratzingerom. V roku 1966 bol vo veku 71 rokov menovaný za biskupa Rochesteru v štáte New York. S veľkým nasadením sa venoval uvádzaniu koncilových rozhodnutí do praxe a evanjelizácii veriacich.
V roku 1969 odišiel do dôchodku a bol mu udelený titul arcibiskupa. Zvyšok života strávil písaním, kázaním, vedením duchovných cvičení a zároveň sa naďalej venoval modlitbe.
Dva mesiace pred svojou smrťou sa stretol s pápežom svätým Jánom Pavlom II. počas apoštolskej návštevy v New Yorku. Hoci bol arcibiskup Sheen fyzicky veľmi oslabený, na žiadosť Svätého Otca vystúpil dopredu a pokúsil sa pred ním pokľaknúť. Pápež Ján Pavol ho zdvihol, objal a povedal: „Písali ste a hovorili ste dobre o Pánovi Ježišovi Kristovi. Ste verným synom Cirkvi.“
Arcibiskup Sheen zomrel 9. decembra 1979 v New Yorku vo veku 84 rokov.
Proces jeho blahorečenia bol otvorený v roku 2002 v diecéze Peoria, kde bol vysvätený za kňaza. Zázrak potrebný na jeho blahorečenie sa udial v roku 2010, keď sa dieťa narodené bez srdcového tepu a dýchania po 61 minútach prebralo k životu a bolo úplne zdravé. Tento zázrak schválil pápež František v roku 2019. Pápež Lev, ktorý v mladosti videl biskupa Sheena v televízii, schválil, aby sa blahorečenie uskutočnilo 24. septembra 2026 v St. Louis v štáte Missouri (USA).
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
