Vatikán 16. septembra (TK KBS) Šesťdesiat rokov po tom, čo Druhý vatikánsky koncil zverejnil koncilovú deklaráciu Nostra aetate, Dikastérium pre náuku viery, Dikastérium pre podporu jednoty kresťanov a Dikastérium pre medzináboženský dialóg vydali dokument „Cesta nádeje“.
V nasledujúcom rozhovore pre Vatican News kardinál Kurt Koch, prefekt Dikastéria pre podporu jednoty kresťanov, hovorí o túžbe Cirkvi po dialógu s ľuďmi iných vierovyznaní.
Aký význam má pre kresťanskú vieru uvedomenie si jej židovských koreňov? Koľko práce ešte zostáva urobiť, aby sa tieto korene znovuobjavili?
„Keď sa svätá synoda zaoberá tajomstvom Cirkvi, spomína na puto, ktoré duchovne spája ľud Novej zmluvy s potomkami Abraháma.“
Článok 4 dokumentu Nostra aetate začína týmito slovami, čím zdôrazňuje, že vzťah s izraelským národom – národom Zmluvy – je neoddeliteľnou súčasťou sebapoznania Katolíckej cirkvi, lebo Cirkev by nemohla pochopiť samú seba bez odkazu na judaizmus.
Preto dokument Nostra aetate pripomína židovské korene kresťanskej viery a hovorí o „spoločnom duchovnom dedičstve“, ktoré zdieľajú Židia a kresťania. Toto dedičstvo je potrebné dnes pripomínať a udržiavať pri živote, a to tak v katechéze, ako aj v hlásaní evanjelia.
Hlbšie pochopenie hlbokej jednoty medzi Starým a Novým zákonom – v rámci kresťanského myslenia aj v liturgii Cirkvi – môže v tomto ohľade zohrávať zásadnú úlohu.
Nóta uznáva, že „konflikty, ktoré v posledných rokoch vypukli na Blízkom východe, zanechali stopy aj na židovsko-kresťanskom dialógu. Mnohé mosty komunikácie sa otriasli…“ Ako môžeme zabezpečiť, aby odsúdenie udalostí, ktoré sa odohrali – a stále sa odohrávajú – na palestínskych územiach, nezatienilo priateľstvo a dialóg so židovským národom?
Mnohí kresťania sa ocitajú v bolestivom napätí medzi svojím putom s židovským národom a etickou povinnosťou voči tým, ktorí trpia v Gaze, najmä voči civilným obetiam.
O tejto novej situácii musíme medzi sebou hovoriť úprimne. Práve v situáciách, ako sú tieto, je totiž nevyhnutné nedopustiť, aby sa dialóg prerušil, ako zdôraznil pápež Lev XIV.: „Aj v týchto ťažkých časoch, poznačených konfliktmi a nedorozumeniami, je potrebné udržať dynamiku nášho tohto vzácneho dialógu.“
Cirkev si preto uvedomuje svoju povinnosť pracovať v prospech mieru pre izraelský aj palestínsky národ. Svätá stolica vždy zastávala presvedčenie, že iba vytvorenie dvoch štátov môže priniesť mier na Blízky východ.
Antisemitizmus na celom svete narastá. Aká je povinnosť kresťanov tvárou v tvár tomuto javu vo svetle učenia Nostra aetate?
Nikto nemôže byť dobrým členom rodiny, ak neváži a nemiluje svoju matku. Judaizmus je materskou pôdou, z ktorej vzišlo kresťanstvo. Koncil preto odsudzuje antisemitizmus nielen z politických dôvodov, ale aj z „evanjeliovej duchovnej lásky“
To znamená, že nie je možné byť učeníkom Ježiša Krista a zároveň antisemitom. Každý pápež od Druhého vatikánskeho koncilu to s veľkým presvedčením potvrdzoval a pápež Lev XIV. to ešte raz zdôraznil.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia
