Vatikán 14. septembra (TK KBS) Pápež Lev XIV. dnes slávi 71. narodeniny. Robert Francis Prevost sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu a jeho životná cesta ho priviedla od Spojených štátov cez službu augustiniánskeho misionára v Peru až do Ríma, kde pôsobil ako prefekt Dikastéria pre biskupov. Za pápeža bol zvolený 8. mája 2025 a stal sa 267. nástupcom svätého Petra, prvým pápežom zo Spojených štátov amerických a prvým augustiniánskym pápežom v dejinách Cirkvi.

-

Robert Francis Prevost sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu v štáte Illinois v Spojených štátoch amerických. Je najmladším z troch synov Louisa Mariusa Prevosta a Mildred Agnes Martínezovej. Jeho rodičia pochádzali z Chicaga a neskôr sa usadili v meste Dolton. Jeho otec počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve a neskôr pôsobil v školstve ako učiteľ a riaditeľ škôl. Jeho matka pracovala ako knihovníčka. Obaja boli aktívne zapojení do života farnosti Panny Márie.

Robert absolvoval základnú školu Saint Mary School of the Assumption a stredoškolské štúdiá na Saint Augustine Seminary High School v Hollande v štáte Michigan. Na škole bol šéfredaktorom ročenky, členom študentskej rady a predsedom knižničného klubu i maturitného ročníka. Venoval sa tiež tenisu a bowlingu.

Po maturite v roku 1973 nastúpil na Villanova University v Pensylvánii, kde v roku 1977 získal titul z matematiky a zároveň študoval filozofiu.

Dňa 1. septembra 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína v Saint Louis v provincii Matky Dobrej Rady v Chicagu. Prvé rehoľné sľuby zložil 2. septembra 1978 a slávnostné sľuby 29. augusta 1981.

Teologické štúdiá absolvoval na Catholic Theological Union v Chicagu, kde získal licenciát z teológie. V septembri 1981 bol vyslaný do Ríma, aby pokračoval v štúdiu kánonického práva na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského – Angelicum. Za kňaza bol vysvätený 19. júna 1982 v Kaplnke svätej Moniky. V roku 1984 získal licenciát z kánonického práva a v roku 1985 obhájil dizertačnú prácu o úlohe miestneho priora v Ráde svätého Augustína.

Misijná služba v Peru

V roku 1985 bol vyslaný na augustiniánsku misiu v Chulucanas v oblasti Piura v Peru. Pôsobil tam ako kaplán Katedrály Svätej rodiny a kancelár územnej prelatúry Chulucanas.

V roku 1987 sa krátko vrátil do Spojených štátov, kde bol vymenovaný za riaditeľa pre povolania a misie svojej provincie. O rok neskôr sa vrátil do Peru, tentoraz do augustiniánskej misie v Trujille. Tam dostal na starosť vedenie prvého spoločného formačného domu pre kandidátov augustiniánskeho rádu z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac.

V Trujille pôsobil ako prior komunity, riaditeľ formácie a formátor rehoľných bratov. V arcidiecéze Trujillo zároveň pôsobil ako riaditeľ štúdií a zastupujúci rektor veľkého seminára San Carlos a San Marcelo, kde vyučoval kánonické právo, morálnu teológiu a patristiku. Bol tiež súdnym vikárom a členom kolégia konzultorov.

Súčasne vykonával farskú pastoráciu. V rokoch 1988 až 1999 bol farárom farnosti Panny Márie, Matky Cirkvi, neskôr zriadenej ako farnosť svätej Rity z Cascie, a v rokoch 1992 až 1999 administrátorom farnosti Panny Márie z Montserratu.

V roku 1998 bol zvolený za provinciálneho priora augustiniánskej provincie Matky Dobrej Rady a v marci 1999 sa vrátil do Spojených štátov, aby sa ujal úradu. V roku 2001 ho generálna kapitula Rádu svätého Augustína zvolila za generálneho priora. V roku 2007 bol v úrade potvrdený na druhé šesťročné obdobie.

Po skončení svojho mandátu sa v októbri 2013 vrátil do Chicaga, kde pôsobil ako formátor, prvý radca a provinciálny vikár.

Biskupská služba

Dňa 3. novembra 2014 ho pápež František vymenoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo v Peru a titulárneho biskupa Sufaru. Kánonicky prevzal diecézu 7. novembra 2014. Biskupskú vysviacku prijal 12. decembra 2014, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v Katedrále Panny Márie v Chiclayo.

Jeho biskupským heslom sa stalo In Illo Uno Unum, prevzaté z výkladu Žalmu 127 od svätého Augustína. Vyjadruje myšlienku, že hoci je kresťanov mnoho, v jednom Kristovi tvoria jedno spoločenstvo.

V roku 2015 ho pápež František vymenoval za diecézneho biskupa Chiclayo. Robert Prevost získal v roku 2015 aj peruánske občianstvo. V marci 2018 bol zvolený za druhého podpredsedu Peruánskej biskupskej konferencie. Pôsobil tiež v jej ekonomickej rade a predsedal Komisii pre kultúru a vzdelávanie.

Pápež František ho v roku 2019 vymenoval za člena Kongregácie pre klerikov a v roku 2020 za člena Kongregácie pre biskupov. V apríli 2020 sa stal apoštolským administrátorom diecézy Callao.

Služba v Rímskej kúrii

Dňa 30. januára 2023 ho pápež František povolal do Ríma a vymenoval za prefekta Dikastéria pre biskupov a predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku. Zároveň mu udelil hodnosť arcibiskupa.

V októbri 2023 bol vymenovaný za člena viacerých dikastérií Rímskej kúrie vrátane Dikastéria pre evanjelizáciu, Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre východné cirkvi, Dikastéria pre klerikov, Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie a Dikastéria pre legislatívne texty. Bol tiež členom Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát.

V roku 2023 mu Peruánska biskupská konferencia udelila Zlatú medailu svätého Turibia z Mogroveja za jeho službu Cirkvi v Peru. Katolícka univerzita Santo Toribio de Mogrovejo v Chiclayo mu zároveň udelila čestný doktorát z práva.

V konzistóriu 30. septembra 2023 ho pápež František kreoval za kardinála a pridelil mu diakóniu svätej Moniky, ktorej sa kánonicky ujal 28. januára 2024.

Ako prefekt Dikastéria pre biskupov sprevádzal pápeža Františka počas viacerých apoštolských ciest vrátane návštev Maďarska, Portugalska pri príležitosti Svetových dní mládeže, Marseille, Luxemburska, Belgicka a Ajaccia.

Dňa 6. februára 2025 ho pápež František povýšil do stavu kardinálov-biskupov a pridelil mu suburbikárnu diecézu Albano.

Voľba za pápeža

V konkláve, ktoré sa začalo 7. mája 2025, bol kardinál Robert Francis Prevost 8. mája 2025 zvolený za rímskeho biskupa a najvyššieho pastiera Katolíckej cirkvi. Zvolil si meno Lev XIV.

Stal sa 267. nástupcom svätého Petra, prvým pápežom pochádzajúcim zo Spojených štátov amerických a zároveň prvým pápežom v dejinách Cirkvi, ktorý pochádza z Rádu svätého Augustína.

Pápež Lev XIV. hovorí po anglicky, španielsky, portugalsky, francúzsky a taliansky.

Dňa 9. mája 2025 slávil v Sixtínskej kaplnke spolu s kardinálmi svoju prvú svätú omšu pro Ecclesia. Dňa 18. mája 2025 predsedal Eucharistickému sláveniu pri inaugurácii svojej petrovskej služby.

Jeho životná cesta spája skúsenosť amerického katolíka, augustiniánskeho rehoľníka, misionára a biskupa v Peru i dlhoročnú službu v Rímskej kúrii. Významnú časť svojej služby venoval formácii kňazov, pastorácii, kánonickému právu, vedeniu cirkevných spoločenstiev a službe univerzálnej Cirkvi.

Zdroj: vatican.va, redakčne upravené