Bratislava 9. septembra (TK KBS) Slovensko si 9. septembra pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Pamätný deň je spojený s prijatím tzv. Židovského kódexu, ktorý vláda vojnovej Slovenskej republiky schválila 9. septembra 1941 pod číslom 198/1941. Od jeho prijatia v tomto roku uplynie 85 rokov. Obete holokaustu si každoročne pripomína aj Konferencia biskupov Slovenska.
Židovský kódex patril medzi najrozsiahlejšie protižidovské právne opatrenia prijaté v Európe počas druhej svetovej vojny. Vychádzal z rasového vymedzenia príslušnosti k židovstvu a zásadne obmedzil osobné, občianske, náboženské, spoločenské a hospodárske práva Židov. Upravoval ich evidenciu a označovanie, obmedzoval ich prístup k vzdelaniu a zamestnaniu, zasahoval do rodinného života a vytváral právny rámec na postupné zbavovanie židovského obyvateľstva majetku prostredníctvom arizácie.
Protižidovská legislatíva a politika vojnovej Slovenskej republiky neviedli iba k diskriminácii a spoločenskému vylúčeniu Židov, ale napokon aj k ich deportáciám. Prvý transport slovenských Židov odišiel 25. marca 1942 zo železničnej stanice v Poprade. Do októbra 1942 bolo zo Slovenska deportovaných takmer 58 000 Židov. Ďalšia vlna deportácií nasledovala po obnovení transportov na jeseň 1944. Celkovo bolo zo Slovenska do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov deportovaných viac ako 70 000 židovských občanov. Väčšina z nich zahynula.
Holokaust bol výsledkom systematického prenasledovania, zbavovania práv, vyvlastňovania, deportácií a napokon masového vraždenia. Pripomínanie jeho obetí preto nie je iba návratom k historickej udalosti, ale aj pripomenutím nebezpečenstva nenávisti, rasizmu, antisemitizmu a postupného odnímania ľudskej dôstojnosti a základných práv.
Deň obetí holokaustu a rasového násilia zároveň upozorňuje na zodpovednosť spoločnosti a jej inštitúcií za ochranu ľudskej dôstojnosti. Skúsenosť holokaustu ukazuje, že diskriminácia a nenávisť sa môžu postupne stať súčasťou zákonov, verejného života a každodenného správania. Aj preto má podľa organizátorov a účastníkov pietnych spomienok význam uchovávať pamäť na obete a odovzdávať ich príbehy ďalším generáciám.
Na Slovensku tragédiu židovských obetí pripomínajú viaceré pamätníky a pamäťové inštitúcie. Pamätník holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave stojí na mieste bývalej synagógy a bol odhalený v roku 1997. Ďalším významným miestom je Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v roku 2016 v areáli bývalého pracovného a koncentračného tábora. Zachované priestory pripomínajú osudy ľudí, ktorí boli zo Slovenska deportovaní počas druhej svetovej vojny.
KBS dlhodobo zdôrazňuje potrebu uchovávania historickej pamäti, odmietania antisemitizmu a rasového násilia a vyjadruje ľútosť nad zlyhaniami kresťanov a spoločnosti v období prenasledovania Židov. Predstavitelia KBS sa pravidelne zúčastňujú pietnych spomienok pri pamätníku holokaustu v Bratislave a venujú pozornosť aj pamiatke obetí rómskeho holokaustu.
KBS v minulosti pri rôznych príležitostiach pripomenula aj prípady biskupov, kňazov a veriacich, ktorí počas vojny pomáhali prenasledovaným Židom, ukrývali ich alebo im poskytovali inú pomoc. Súčasne však slovenskí biskupi opakovane zdôrazňovali potrebu otvorene hovoriť aj o zlyhaniach a prejavoch antisemitizmu, ktoré sa v spoločnosti i medzi kresťanmi objavovali.
Pamäť na obete holokaustu tak zostáva nielen súčasťou historickej pamäti, ale aj výzvou pre prítomnosť. Pripomína potrebu chrániť dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na jeho pôvod, náboženstvo či príslušnosť k národnostnej alebo etnickej skupine a odmietať prejavy nenávisti, diskriminácie a rasového násilia.
Poznámka: V správe sú využité informácie TASR a TK KBS
