Brusel 7. septembra (TK KBS) Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) zverejnila v piatok 4. septembra stanovisko venované kľúčovým právnym aspektom prípadu C-12/25, Bisdom Gent (Biskupstvo Gent v Belgicku), ktorý je v súčasnosti predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Dokument predstavuje príspevok k verejnej diskusii o vymazávaní záznamov z krstných matrík v súvislosti s právnymi predpismi EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR).
Dokument bol vypracovaný na základe reflexií, ktoré Komisie COMECE pre právne záležitosti, ako aj v reakcii na podnety biskupských konferencií členských štátov EÚ. Stanovisko sa snaží poukázať na možné dôsledky prípadu C-12/25, Bisdom Gent, ako aj na relevantnosť právnych argumentov, ktoré môžu zohrávať úlohu pri rozhodovaní vo veci.
Text vypracovaný Sekretariát COMECE sa zaoberá viacerými otázkam, ktoré majú pre tento prípad osobitný význam:
• Prax vpisovania poznámok na okraj krstných matrík: z poznámok zaznamenávajúcich želania dotknutej osoby nemožno vyvodiť záver, že krstné matriky sú v Katolíckej cirkvi „zoznamami členov“. Tieto poznámky reagujú na potreby a záujmy, ktoré nevyplývajú z kánonického práva, a ako bolo nedávno zdôraznené v akademických kruhoch, predstavujú iba spontánne uplatňovanie pokynov vyplývajúcich z občianskeho práva zo strany Cirkvi.
• Povaha a charakter krstných matrík: táto časť dokumentu prezentuje podstatnú judikatúru členských štátov, ktorá trvalý spôsobom chráni krstné matríky pred vymazaním. COMECE upozorňuje na dopad, aký by vymazanie malo na budúce úkony v rámci Cirkvi, keďže by znemožnilo overovania, ktoré sú potrebné na plnenie jej poslania. Zároveň zdôrazňuje, že samotnú povahu krstných matrík nemožno prispôsobovať pocitom alebo názorom pokrstenej osoby, ktorá si už neželá byť identifikovaná ako katolík/katolíčka.
• Vymazanie z krstných matrík a jeho vplyv na tretie osoby: vymazanie by mohlo poškodiť záujmy a práva rodičov, krstných rodičov i vysluhovateľa krstu. Rovnako dôležitý je aj vplyv na prípady týkajúce sa manželstva, keďže vymazanie by znemožnilo vyhľadanie kľúčových informácií potrebné pre rozličné úkony. Stanovisko v tejto súvislosti uvádza aj analógie so štátnymi matrikami.
• Krstné matriky ako zdroj dôkazov v občianskoprávnych konaniach: dokument uvádza viacero príkladov z členských štátov, ktoré dokazujú význam, aký môžu mať krstné matriky ako zdroj dôkazov v právnych prípadoch, od dedičských konaní a získania občianstva cez dodatočný zápis narodenia až po získanie dôchodku či majetkové nároky.
• Kľúčová úloha slobody náboženského vyznania: osobitne sa zdôrazňuje inštitucionálny rozmer slobody náboženského vyznania, a to aj na základe najnovších odborných príspevkov. Evidencia krstov nie je iba administratívnym záznamom, ale odráža aj teologickú skutočnosť. Stanovisko zároveň poukazuje na plné rešpektovanie negatívneho rozmeru slobody náboženského vyznania v rámci Cirkvi (napr. pokrstenej osobe nič nebráni dištancovať sa od Cirkvi ani slobodne sa rozhodnúť nezúčastňovať sa na náboženských obradoch, atď.).
• Ochrana vzťahov medzi štátom a Cirkvou v členských štátoch a autonómia Cirkvi: stanovisko zdôrazňuje význam článku 17 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a to aj v súvislosti s potrebou predchádzať nežiaducemu vplyvu na pokojné vzťahy medzi štátom a Cirkvou. Dokument COMECE opätovne uvádza, že by bolo problematické, keby civilný súd nanovo definoval povahu a charakter krstných matrík ako „zoznamov členov“.
• Právo na vznesenie námietky: existencia „nevyhnutných oprávnených dôvodov“, na ktoré sa Cirkev môže odvolávať, vyplýva priamo zo základnej úlohy a postavenia krstu v kánonickom práve (t.j. ako brány k ostatným sviatostiam a základu pre účasť na živote Cirkvi). Pri vyvažovaní práv a záujmov podľa GDPR musí mať inštitucionálny rozmer slobody náboženského vyznania skutočnú a podstatnú váhu. Pokiaľ ide o vplyv na záujmy alebo práva dotknutej osoby, stanovisko zdôrazňuje, že ochranné opatrenia prijaté Cirkvou tento vplyv výrazne zmierňujú.
• Genealogický výskum: krstné matriky predstavujú historický zdroj značnej hodnoty pre rekonštrukciu cirkevného spoločenstva, ale aj spoločenského života miestnych komunít. Majú tiež veľký význam pre genealogický výskum. Stanovisko COMECE na záver zdôrazňuje, že v prípade C-12/25, Bisdom Gent, ktorá sa v súčasnosti prejednáva na Súdnom dvore EÚ, nejde len o to, či by Cirkev mala uchovávať určité osobné údaje. Vyvstáva tu aj hlbšia otázka: do akej miery môže právny predpis EÚ o ochrane údajov vyžadovať, aby Cirkev zmenila spôsob, akým viditeľne a právne vyjadruje svoju vieru.
• Pre Cirkev totiž krst nie je len historickou udalosťou; jeho zápis vyjadruje aj obsah viery a jeho trvalý charakter je zakorenený vo viere Cirkvi a v jej chápaní sviatostí. Prípad sa preto dotýka aj inštitucionálneho rozmeru slobody náboženského vyznania a slobody Cirkvi žiť, organizovať sa a vyjadrovať svoju vieru.
Stanovisko generálneho advokáta v tomto konaní sa očakáva 1. októbra 2026. Sekretariát COMECE bude vývoj prípadu naďalej pozorne sledovať, a to aj v rámci Komisie COMECE pre právne záležitosti.
Zdroj: COMECE
