Francúzsku 28. augusta (TK KBS) Francúzska Ústavná rada stanovila v súvislosti s novým zákonom o asistovanej smrti dôležité podmienky na ochranu slobody svedomia. Týkajú sa lekárnikov a za určitých okolností aj súkromných zdravotníckych a sociálnych zariadení, vrátane katolíckych. Tie môžu odmietnuť umožniť asistovanú smrť vo svojich priestoroch, ak je takýto postup v rozpore s ich poslaním.

Francúzska Ústavná rada sa novým zákonom zaoberala ešte pred jeho vyhlásením a 14. augusta rozhodla o jeho súlade s ústavou. Zákon, ktorý zavádza „právo na pomoc pri umieraní“, bol následne vyhlásený 18. augusta.
Dôležitou súčasťou rozhodnutia Ústavnej rady je otázka slobody svedomia. Ochranu získavajú lekárnici, ktorí sa podľa novej právnej úpravy majú podieľať na príprave a vydávaní smrtiacej látky. Rada vychádzala zo slobody svedomia zakotvenej vo francúzskom právnom poriadku a stanovila, že pri uplatňovaní zákona sa musí rešpektovať aj osobné presvedčenie lekárnikov.

Ochrana aj pre katolícke zariadenia

Rozhodnutie má význam aj pre súkromné nemocnice, domovy pre seniorov a ďalšie zdravotnícke a sociálne zariadenia. Tie môžu za určitých podmienok odmietnuť, aby sa v ich priestoroch uskutočnil postup vedúci k asistovanej smrti, ak by bol zjavne nezlučiteľný s ich štatutárnym poslaním alebo zameraním.

Táto možnosť sa týka aj katolíckych zdravotníckych a opatrovateľských inštitúcií, ktorých poslanie vychádza z kresťanského chápania starostlivosti o chorých a umierajúcich. Odmietnutie však nesmie viesť k tomu, že by v danej oblasti nebolo možné využiť zákonom stanovenú možnosť asistovanej smrti.

Pôvodná podoba zákona počítala s tým, že zdravotnícke a sociálne zariadenia budú musieť umožniť asistovanú smrť vo svojich priestoroch, a to aj v prípade, ak je takýto postup v rozpore s ich poslaním. Rozhodnutie Ústavnej rady teraz za určitých podmienok umožňuje súkromným zariadeniam takýto postup odmietnuť.

Cirkev zdôrazňuje význam paliatívnej starostlivosti

Francúzska katolícka cirkev dlhodobo kritizuje zavedenie práva na asistovanú smrť. Biskupi opakovane upozorňujú na etické dôsledky novej právnej úpravy a zdôrazňujú potrebu rozvoja paliatívnej starostlivosti a sprevádzania chorých a umierajúcich.
Parížsky arcibiskup Laurent Ulrich označil rozhodnutie Ústavnej rady za príležitosť pre zariadenia, ktoré sa starajú o ťažko chorých a umierajúcich, aby si zachovali svoju špecifickú identitu a naďalej boli miestami, kde sa život pacienta úmyselne neukončuje.

Katolícke a pro-life organizácie počas prerokovávania zákona upozorňovali práve na postavenie cirkevných inštitúcií. Argumentovali, že povinnosť umožniť asistovanú smrť v ich priestoroch by ich postavila pred konflikt medzi požiadavkami zákona a hodnotami, na ktorých je založená ich činnosť.

Rozhodnutie Ústavnej rady samotný zákon o asistovanej smrti neruší. Vymedzuje však hranice, za ktorými môže štát vyžadovať účasť jednotlivcov a inštitúcií na jeho uplatňovaní. Ďalší význam bude mať podoba vykonávacích predpisov a spôsob, akým sa stanovené zásady budú uplatňovať v praxi.

Zdroj: ZENIT, redakčne upravené