Filipíny 28. augusta (TK KBS) Keďže umelá inteligencia čoraz viac ovplyvňuje spôsob, akým ľudia pracujú, komunikujú, učia sa a prijímajú rozhodnutia, dvaja filipínski dominikánski teológovia vyzývajú Katolícku cirkev, aby sa pozrela za samotnú technológiu a položila si hlbšiu otázku: Ako je možné rozvíjať a využívať umelú inteligenciu tak, aby chránila ľudskú dôstojnosť a slúžila spoločnému dobru?
Nová kniha Umelá inteligencia a Katolícka cirkev: Výzvy, rozlišovanie a nádej v digitálnom veku sa zaoberá etickými, teologickými a pastoračnými otázkami, ktoré vyvoláva rýchly rozvoj umelej inteligencie v spoločnosti, ako aj v živote a poslaní Cirkvi.
Knihu, ktorú vydalo vydavateľstvo Claretian Communications, napísali Leo-Martin Angelo R. Ocampo OP, a Ivan Efreaim A. Gozum OP, obaja členovia akademického zboru Inštitútu náboženstva a výskumní spolupracovníci Centra pre teológiu, náboženské štúdiá a etiku na Pápežskej a kráľovskej univerzite sv. Tomáša v Manile.
Autori, opierajúc sa o teológiu, etiku a sociálne vedy, pristupujú k umelej inteligencii nielen ako k technologickej inovácii, ale ako k vývoju, ktorý mení ľudské vzťahy, prácu, vzdelávanie, komunikáciu, správu vecí verejných a spoločenský život.
Za hranicami strachu a fascinácie
Kniha vychádza v čase, keď Katolícka cirkev naďalej prehlbuje svoje úvahy o príležitostiach a výzvach, ktoré so sebou prináša umelá inteligencia.
Vo svojej encyklike Magnifica Humanitas pápež Lev XIV. zaraďuje umelú inteligenciu a ďalšie vznikajúce technológie medzi charakteristické „nové veci“ súčasnej doby. Vyzýva k múdrosti a spoločnému rozlišovaniu, aby technologický rozvoj zostal zameraný na ľudskú dôstojnosť a spoločné dobro.
Pápež varuje pred nekritickým nadšením pre technológiu aj pred jej nepodloženým strachom. Namiesto toho vyzýva k prístupu zakorenenému v ľudskej dôstojnosti, preferenčnej voľbe pre chudobných, starostlivosti o stvorenie a úsilí o mier.
V centre tohto rozlišovania stojí základná otázka: Ako môže ľudstvo zostať plne ľudským v čoraz viac technologizovanom svete?
Ocampo a Gozum sa touto otázkou zaoberajú v celej knihe. Namiesto toho, aby sa jednoducho pýtali, či by sa umelá inteligencia mala prijať alebo odmietnuť, skúmajú, ako ju možno navrhnúť, regulovať a využívať spôsobmi, ktoré slúžia ľuďom a spoločenstvám.
V diskusii sa venujú otázkam slobody a zodpovednosti, medziľudských vzťahov, vzdelávania a zamestnanosti, komunikácie, správy vecí verejných a spoločného dobra. Skúmajú tiež dôsledky umelej inteligencie pre náboženskú výchovu, pastoračnú službu, evanjelizáciu a teologickú reflexiu.
Pre autorov teda umelá inteligencia nie je len technickou záležitosťou. Jej rozvoj vyvoláva zásadné otázky o tom, čo znamená byť človekom, a o tom, akú spoločnosť si ľudstvo praje budovať.
„Múdrosť, morálna jasnosť a evanjeliová nádej“
V predslove knihy kardinál José F. Advincula, arcibiskup Manily, opisuje umelú inteligenciu ako „jednu z najdôležitejších transformácií našej doby“.
Umelá inteligencia, ako poznamenáva, rýchlo mení spôsob, akým ľudia pracujú, komunikujú, spravujú, učia sa a chápu samých seba. Pre Cirkev táto transformácia nevyžaduje ústup, ale angažovanosť.
Cirkev, píše kardinál, je povolaná čeliť výzvam umelej inteligencie „s múdrosťou, morálnou jasnosťou a evanjeliovou nádejou“.
Chváli autorov za to, že ukázali, ako môže Cirkev verne sprevádzať ľudstvo v čase, keď sa umelá inteligencia čoraz viac preplieta s každodenným životom. Kniha získala pozitívne hodnotenia aj od teológov mimo Filipín.
Páter Daniel Patrick Huang SJ, koordinátor špecializácie v misiológii na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, opisuje knihu ako cenný úvod do umelej inteligencie v čase, keď sa jej vplyv na ľudský život stáva čoraz zreteľnejším.
Zdôrazňuje pozornosť, ktorú autori venujú nielen možnostiam, ale aj rizikám umelej inteligencie, ako aj to, čo opisuje ako ich prístup „realistickej nádeje“, ktorý spája s dominikánskou intelektuálnou tradíciou.
Stephan van Erp OP, profesor fundamentálnej teológie na KU Leuven a profesorský spolupracovník na Austrálskej katolíckej univerzite, rovnako opisuje túto knihu ako „aktuálny a fundovaný úvod do umelej inteligencie“.Zvlášť vyzdvihuje, ako sa kniha zaoberá dôsledkami umelej inteligencie pre vzdelávanie a ekonomiku, ako aj jej vzťahom k otázkam pravdy, spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a nádeje.
Filipínsky hlas v globálnej diskusii
Pre Ocampoa a Gozuma sa diskusia o umelej inteligencii v konečnom dôsledku nedá oddeliť od misie Cirkvi brániť ľudskú dôstojnosť a sprevádzať ľudí uprostred rýchlych spoločenských zmien. Ich práca tiež odráža rastúce zapájanie sa katolíckych teológov na Filipínach do otázok vyplývajúcich z digitálnej transformácie spoločnosti.
Keďže sa umelá inteligencia čoraz viac stáva súčasťou každodenného života, výzvou už nie je len pochopiť, čo táto technológia dokáže. Ide aj o to, aby sme rozoznali, čo by s ňou mali ľudia robiť – a aké hodnoty by mali tieto rozhodnutia usmerňovať.
Táto nová publikácia vnáša do tejto globálnej diskusie filipínsky teologický hlas a vyzýva, aby technologický pokrok naďalej slúžil ľudskej osobe, ľudským vzťahom a spoločnému dobru.
Autor: P. Kasmir Nema,SVD, a s. Helen Ann Palacay FMIJ – Manila
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia
