Moskva 27. augusta (TK KBS) Druhý deň misie arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera, sekretára pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, v ruskej metropole bol venovaný návšteve pravoslávnej katedrály Krista Spasiteľa v hlavnom meste Ruskej federácie.

Arcibiskupa Gallaghera privítal arcikňaz Igor Jakimčuk, podpredseda oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu. Návšteva nadviazala na oficiálne stretnutie v utorok 25. augusta s metropolitom Antonom z Volokolamska, predsedom toho istého oddelenia.

Návšteva katedrály

Napriek zreteľne jesennému počasiu Katedrála Krista Spasiteľa srdečne privítala delegáciu Svätej stolice na jej misii v Moskve. Impozantná budova so zlatými kupolami, nachádzajúca sa neďaleko Kremľa, bola arcibiskupovi Gallagherovi predstavená v celej svojej kráse.

V sprievode arcibiskupa Giovanniho d’Aniella, apoštolského nuncia, sa zúčastnil viac ako hodinovej prehliadky s výkladom, ktorej vrcholom bol panoramatický výhľad na ruské hlavné mesto z veľkolepých terás tohto chrámu.

Symbol oživenia viery v Rusku

Hoci pôvodný projekt Katedrály Krista Spasiteľa pochádza z roku 1812, keď cár Alexander I. chcel, aby bola zasvätená Kristovi Spasiteľovi na oslavu oslobodenia Ruska od napoleonskej invázie, stavba sa začala až v roku 1860.
Prvým cárom, ktorý tu bol korunovaný, bol Alexander III. v roku 1883.

História tohto chrámu bola poznačená prevratmi a tragédiami, vrátane jeho úplného zničeniu za sovietskeho režimu. V roku 1931 bol vyhodený do vzduchu a po vojne bol na jeho mieste postavený najväčší plavecký bazén v ZSSR.
S úpadkom a nakoniec aj zánikom sovietskeho režimu získala Ruská pravoslávna cirkev v februári 1990 povolenie na kompletnú obnovu katedrály.

Náklady na obnovu boli pokryté z fondu zriadeného v roku 1992, do ktorého prispievali veriaci z celého Ruska.

Budova plná spomienok a pokladov

Katedrála Krista Spasiteľa v Moskve ukrýva dôležité umelecké a duchovné poklady.

Arcibiskupa Gallaghera sprevádzali výstavným priestorom, ktorý pripomína búrlivú históriu kostola a v ktorom sú vystavené liturgické rúcha, historické dokumenty, náčrty a vzácne predmety, ktoré buď prežili zničenie, alebo ich znovu vytvorili ruskí remeselníci.

Po výstupe z podzemného Kostola Premenenia Pána arcibiskupa sprevádzali na horné poschodie, kde sa nachádza ikonostas a fresky s rozlohou nie menej ako 22 000 štvorcových metrov.

Tam sa arcibiskup Gallagher na chvíľu zastavil v modlitbe pred ikonou Panny Márie Vládimerskej, ktorej autorstvo sa pripisuje svätému Lukášovi a ktorá bola vrátená Pravoslavnej cirkvi, čím sa stala jedným z hlavných predmetov úcty medzi ruskými veriacimi.

Autor: Stefano Leszczynski– Moskva
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia