Ľutina 25. augusta (TK KBS) Na najväčšom pútnickom mieste gréckokatolíkov v Ľutine sa počas uplynulého víkendu, 22. – 23. augusta, zišlo viac ako desaťtisíc veriacich na archieparchiálnej odpustovej slávnosti sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Tohto roku uplynulo 175 rokov od zjavenia svätého Mikuláša Zuzane Fekete na ľutinskej hore nad obcou.
Duchovný program sa začal v sobotu posviackou prameňa vody v Kaplnke sv. Mikuláša a pokračoval modlitbami molebenu a akatistu. Ďalej pokračoval v bazilike minor slávením veľkej večierne s lítiou a uložením pláščenice Presvätej Bohorodičky, ktorému predsedal metropolita Jonáš Maxim. Výnimočnosťou tohto slávenia je obchod s uspenskou pláščenicou (plátno, na ktorom je vyobrazené usnutie Presvätej Panny) okolo Baziliky minor. Tento obrad uloženia do hrobu sa uskutočňuje počas lítijných stichýr večierne a podobne ako počas veľkého piatku si veriaci uctievajú presväté telo Krista uložené v hrobe, tak aj počas týchto odpustových dní mali veriaci v Ľutine možnosť uctiť si hrob Presvätej Bohorodičky.
Po skončení večierne sa kňazi spoločne s vladykom v liturgickom sprievode presunuli na mariánsku horu, kde nasledovalo slávenie archijerejskej svätej liturgie, ktorú slávil vladyka Jonáš. V homílii arcibiskup hovoril o starozákonnej arche zmluvy ako o predobraze Presvätej Bohorodičky. V arche bol Boží zákon, teda Božie slovo k židovskému národu, ďalej manna – chlieb z neba a Áronova palica, znak kňazskej moci. A v lone Presvätej Bohorodičky sa z Božieho Ducha počal Kristus, ktorý je Logosom – Slovom pre celé ľudstvo, Eucharistickým chlebom a zároveň Veľkňazom. Ďalej vladyka poukázal na moment Božej prítomnosti, kedy archa zmluvy bola zahalená oblakom, čo znamenalo, že Boh zostúpil medzi svoj ľud. A rovnako aj Mária bola naplnená Božím Duchom čo dosvedčuje slovo archanjela Gabriela: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni!“ Preto sv. Mikuláš odkazuje Zuzane Fekete, nech je na ľutinskej hore postavená kaplnka a zasvätená Panne Márii a preto jej do rúk dáva ikonu Presvätej Bohorodičky, lebo jedine s Máriou človek vie nájsť pevné a správne miesto v živote.
Po svätej liturgii pokračoval program v bazilike modlitbou nadhrobnej utierne. Na mariánskej hore program pokračoval chválami a sobota bola zavŕšená polnočnou svätou liturgiou.
V nedeľu ráno pokračoval program slávením prvej hodinky a cirkevnoslovanskou svätou liturgiou s čítaniami a homíliou v rusínskom jazyku.
Slávnostnú nedeľnú archijerejskú svätú liturgiu slávil na hore vladyka Jonáš Maxim, spolu s ním koncelebrovali vladyka Cyril Vasiľ SJ, vladyka Milan Lach SJ, vladyka Ján Babjak SJ, niekoľko desiatok kňazov a diakoni.
V homílii sa pútnikom prihovoril archimandrita Marek Durlák, protosynkel Prešovskej archieparchie. Poukázal na dnešnú dobu, ktorá vyvoláva v človeku pocity akejsi prevrátenosti hodnôt a morálky. Človek stavia budovy, ale nemá domov, kupuje si kvalitné matrace, ale nemá pokojný spánok. Malo by byť prirodzené, že rodič sa bojí o svoje dieťa, dnes ale počúvame, že rodič sa bojí svojho dieťaťa, učiteľ sa bojí svojho žiaka, starší človek sa bojí o to, čo môže čakať od toho mladšieho. „Prečo sa to deje?“ položil otázku kazateľ a pokračoval: „Keď človek odloží záujem o Boha, je jasné že následne nemôže vidieť ani v svojom blízkom to Božie, nemôže vidieť v ňom to, že je stvorený na Boží obraz a Božiu podobu?“ Aj človek bez poznania evanjelia však má v sebe vštepené ako byť hlboko ľudským a to živou a trvalou spomienkou na svoju dobrú mamu. Ďalej archimandrita Durlák pokračoval úryvkom z románu F. M. Dostojevského Zápisky z mŕtveho domu, kde v tragickom vyobrazení smrti istého väzňa Michailova dominuje záverečné konštatovanie spoluväzňa: „Veď aj on mal matku!“ V tomto odkaze materstva poukázal o. Marko na potrebnú mariánsku úctu u každého veriaceho, ktorá osobitne môže byť veľmi dôležitým atribútom pri osobnom súde každého človeka.
Na konci svätej liturgie po zaambónnej modlitbe požehnal vladyka Jonáš byliny a kvety, ktoré je zvykom prinášať do chrámu k posväteniu práve na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky a v závere poďakoval všetkým pútnikom za duchovné spoločenstvo, ktoré počas dvoch dní vytvorili na tomto milostivom mieste. Zároveň pozval prítomných veriacich na 2. ročník metropolitnej púte gréckokatolíkov zo Slovenska do maďarského pútnického miesta Máriapócs, ktorá sa uskutoční v utorok 15. septembra 2026 a na vydanie svedectva či už modlitbovou podporou alebo osobnou účasťou na Národnom pochode za život, ktorý bude v nedeľu 22. septembra 2026 v Bratislave.
Archijerejskú svätú liturgiu v nedeľu viedol Metropolitný zbor Emanuel pod vedením dirigenta otca Tomáša Pecucha. Sobotňajšiu svätú liturgiu v priamom prenose vysielalo Rádio Lumen a nedeľnú STVR 2. Zároveň priame prenosy z oboch dní prinášala aj TV Logos.
História pútnického miesta
Tradícia pútnického miesta v Ľutine sa spája so zjavením svätého Mikuláša Zuzane Fekete 19. augusta 1851.
Podľa tradície jej svätec prikázal postaviť na mieste stretnutia kríž a neskôr aj kaplnku zasvätenú Presvätej Bohordičke. Po vyšetrovaní udalostí a ich schválení v Ríme vydal pápež Pius IX. v roku 1855 apoštolské breve, kde sú zapísané všetky odpustky, ktoré možno na ľutinskej hore získať.
Prvá oficiálna púť sa uskutočnila v tom istom roku. Pútnické miesto sa následne stalo významným centrom gréckokatolíkov a v minulosti na púte prichádzali desaťtisíce veriacich.
Ľutina patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta gréckokatolíkov na Slovensku a každoročne sa v nej konajú viaceré púte a duchovné podujatia. Dominantou areálu je Bazilika minor Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Chrám bol rozhodnutím pápeža Jána Pavla II. v roku 1988 povýšený na baziliku minor. V roku 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky pričlenená zvláštnym putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov.
Zdroj: Prešovská archieparchia, Michal Pavlišinovič
