San Maríno 22. augusta (VaticanNews) Pápež Lev XIV. počas návštevy San Marína v sobotu 22. augusta zdôraznil význam slobody, ochrany ľudskej dôstojnosti a budovania pokoja. Najstaršiu republiku sveta označil za možné „laboratórium dobrej politiky“, v ktorom má byť hlavným cieľom starostlivosť o človeka a spoločné dobro.
PRÍHOVOR PREDSTAVITEĽOM ŠTÁTU A OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI
San Maríno, Verejný palác
Páni kapitáni regenti,
vážení predstavitelia verejného života,
som veľmi rád, že môžem navštíviť vašu krajinu, ktorá sa pýši prvenstvom najstaršej republiky na svete s tradíciou siahajúcou až na začiatok 4. storočia. Zo srdca ďakujem kapitánom regentom za láskavé pozvanie a za prijatie, ktorého sa mi dostalo a o ktorom svedčia aj slová, ktoré mi adresovali v mene všetkých občanov. Moja návšteva nadväzuje na návštevy svätého Jána Pavla II. v roku 1982 a Benedikta XVI. v roku 2011 a chce potvrdiť hlboké puto, ktoré spája Monte Titano s Apoštolskou stolicou. Je to puto starobylé vzhľadom na dlhé spoločné dejiny, no zároveň aj pomerne nedávne, ak si uvedomíme, že diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Najjasnejšou republikou San Maríno boli formálne nadviazané iba pred sto rokmi, v apríli 1926.
Vaša republika vo vojej dlhej histórií neustále potrdzovala aktuálnosť slov, ktoré by sme mohli označiť za duchovný testament jej zakladateľa a ktoré tu pred chvíľou zazneli: „Relinquo vos liberos ab utroque homine“ (Zanechávam vás slobodných od oboch ľudí), ktorých podstata sa jasne odráža v hesle Libertas. Jediné slovo, no aké bohaté na význam! V kontexte dejín národa a štátu určite vyjadruje túžbu po sebaurčení a nezávislosti od iných politických autorít. Zároveň však Libertas znamená oveľa viac a práve pri tom by som sa s vami chcel na chvíľu pristaviť.
Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že neexistuje skutočná občianska sloboda bez osobnej slobody, teda bez rešpektovania a podpory dôstojnosti ľudskej osoby, ktorej je sloboda neoddeliteľnou súčasťou. Túto slobodu v konečnom dôsledku daruje a zaručuje Boh, ktorého hlas zaznieva vo svedomí každého človeka.
Podporovať slobodu znamená chrániť priestor svedomia. V tejto súvislosti myslím na mnohých mužov a ženy, ktorí sú v každej dobe a na každom mieste mučeníkmi slobody práve preto, že svedčia o prvenstve svedomia. Pevne formovaní hľadaním pravdy nesú plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, a preto sú slobodní od každého puta okrem toho, ktoré ich ako stvorenia spája s Bohom. Príkladom je svätý Tomáš Morus, patrón štátnikov a politikov. Ani dnes v mnohých častiach sveta nechýbajú ľudia, ktorí zostávajú verní svojmu svedomiu aj v podmienkach veľkého protivenstva a vydávajú svedectvo o pravej slobode, ktorá pramení z toho, že sme Božími synmi a dcérami. S obdivom vyjadrujeme svoju solidaritu s tými, ktorí v tejto chvíli osobne platia za to, že nezradili svoje svedomie.
Sloboda sa navyše uskutočňuje v darovaní sa, v spoločenstve, v stretnutí a v dialógu. Je ako rastlina, ktorá rastie a vytvára konáre a listy, aby všetkým poskytovala kyslík, tieň, vôňu, ovocie a nové semená. A ako by to mohlo byť inak, keď vyviera z prameňa, ktorým je trojjediná Láska? Tento teologický odkaz sa možno môže zdať prehnaný, ale myslím si, že dnes je potrebný vzhľadom na modlárstvo, ktorá od základu narúša tie politické a ekonomické projekty, ktoré sa predstavujú v mene slobody, no v skutočnosti sú otrokmi modiel a moci.
V kresťanskom pohľade sloboda a spoločenstvo stoja alebo padajú spoločne. Mnohí svätci a svätice dali vzniknúť skúsenostiam komunitného života, v ktorých ľudia vyjadrujú svoju slobodu poslušnosťou pravidlu založenému na evanjeliu. Vo vašom prípade je osobitne zaujímavé, že pri počiatkoch vášho spoločenstva stoja muži ako svätý Marín a svätý Lev, ktorých môžeme nazvať budovateľmi slobodných a pokojných miest. Ich dielo možno interpretovať vo svetle biblického obrazu obnovy Jeruzalema pod vedením proroka Nehemiáša. Je to „pozitívny“ obraz, protiklad obrazu Babylonskej veže, ktorý usmerňuje úvahu encykliky Magnifica humanitas (porov. č. 8). Nehemiášovo dielo je oživované modlitbou, zapája rodiny i celý ľud a buduje vzťahy skôr než kamene. Jeho štýlom je spoločenstvo, nie uniformita, „harmónia, ktorá vzniká, keď každý prijíma svoj diel zodpovednosti a celý ľud uznáva, že jeho sila pochádza od Pána“ (tamže). Takto rád uvažujem aj o diele, ktoré začali vaši zakladatelia a ktoré sa dobre odráža v pracovitosti a vynaliezavosti tohto ľudu a tejto krajiny.
Libertas pre vás znamená aj nikdy neochabujúce úsilie aktívne a pozitívne prispievať k budovaniu pokoja. V tejto súvislosti vyjadrujem svoje veľké uznanie a nachádzam tu osobitnú zhodu s postojom Svätej stolice. Preto spoločne oceňujeme diplomaciu a multilateralizmus ako privilegované cesty rozvíjania medzinárodných vzťahov a podpory porozumenia medzi národmi. „Proti impulzívnej komunikácii, agresívnej rétorike a logike moci, ktoré charakterizujú našu dobu, je povolaním diplomacie podporovať dialóg so všetkými, vrátane tých partnerov, ktorí sú považovaní za „nepohodlných“ alebo ktorých by sme nepovažovali za oprávnených rokovať, a do krajnosti využívať pokoru a trpezlivosť, aby sa podarilo spojiť aj tie najnepatrnejšie prejavy dobrej vôle strán konfliktu a začať tak cestu zmierenia“ (encyklika Magnifica humanitas, 224).
Dámy a páni, táto návšteva – podobne ako v prípade Monackého kniežatstva – ma vedie k tomu, aby som zdôraznil osobitnú hodnotu malého štátu „v ľudskej mierke“, v ktorom možno zakúsiť blízkosť politiky k potrebám občanov, a teda aj účinnejšiu demokraciu, o to viac, ak ju oživuje kresťanská inšpirácia. Republika San Maríno preto môže byť „laboratóriom“ dobrej politiky, kde možno bez toho, aby sa upustilo od sekulárneho charakteru štátu, čerpať z princípov katolíckej sociálnej náuky: z úsilia o spoločné dobro, univerzálneho určenia dobier, súladu subsidiarity a solidarity a zo sociálnej spravodlivosti (porov. tamže, 59 – 81). Toto úsilie sa dnes javí ešte cennejšie v čase, keď sa má začať uplatňovať Dohoda o pridružení k Európskej únii a vaša republika vstúpi do stabilných, hoci osobitých vzťahov s komplexným spoločenstvom, ktoré môže z vášho príspevku veľa získať.
Ak pôjdeme ešte hlbšie, hlavným cieľom, o ktorý by sa toto „laboratórium“ malo usilovať, je starostlivosť o človeka. Spoločenstvo, akým je to vaše, bohaté na tradičné hodnoty a zároveň technologicky moderné, môže tento cieľ účinne napĺňať starostlivosťou, ktorá sa prejavuje ochranou každého ľudského života v každej jeho fáze, od počatia až po prirodzenú smrť.
„Kvalita civilizácie sa nemeria silou jej prostriedkov, ale starostlivosťou, ktorú dokáže poskytovať, schopnosťou vnímať druhého ako tvár, a nie ako funkciu. Schopnosť starať sa jeden o druhého je dôležitým rozmerom nášho ľudského bytia. [...] Technológia môže podporovať aj vzájomnú starostlivosť medzi ľuďmi, napríklad tým, že ponúka nástroje, ktoré pomáhajú predvídať a organizovať, avšak bez toho, aby zbavovala človeka slobody a úsudku, pretože človek je subjektom vzťahov a zodpovedá za svoje rozhodnutia“ (tamže, 114).
Táto starostlivosť o druhého bola charakteristickou črtou dejín San Marína už od ich počiatkov. Ako bolo pripomenuté, prejavila sa v tradícii prijímania ľudí v núdzi, ktorá počas stáročí nikdy neprestala byť živá voči tým, ktorí trpia a prechádzajú skúškami. V nedávnej minulosti sa prejavila podporou a pohostinnosťou voči ukrajinskému ľudu, najmä na začiatku konfliktu, ako aj angažovanosťou v prospech medzinárodného humanitárneho práva v historickej chvíli, keď sa toto právo denne nerešpektuje, ba dokonca pošliapava.
Táto citlivosť je zároveň ovocím kresťanskej tradície tejto krajiny a stálej a pozitívnej spolupráce medzi politickými predstaviteľmi a biskupom pri hľadaní spoločného dobra. Som vám preto osobitne vďačný za toto vaše úsilie a svedectvo a povzbudzujem vás všetkých – predstaviteľov štátu, občanov i cirkevné spoločenstvo –, aby ste odvážne a prezieravo pokračovali v úsilí o dôstojnosť každého človeka a o spoločné dobro.
Každému z vás opätovne vyjadrujem svoju radosť z tejto návštevy Republiky San Maríno a pre všetkých vyprosujem Pánovo požehnanie.
Preložila Tímea Saboslajová
