Vatikán 15. augusta (VaticanNews) Svätý Otec Lev XIV. sa pred modlitbou Anjel Pána na slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie zastavil pri dvoch ikonografických modeloch, ktorými umelci v priebehu stáročí zobrazovali toto tajomstvo viery: pri staršom obraze Zosnutia Matky Božej a pri neskoršom západnom zobrazení Panny Márie v sláve. Prvý pripomína, že k večnému životu nás vedie zomrelý a vzkriesený Kristus, druhý zasa to, že Mária bola vzatá do neba v celistvosti svojej osoby. Prinášame plné znenie príhovoru.

-

Drahí bratia a sestry,

dnes slávime slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie. Je to sviatok veľkého významu tak pre katolícku teológiu, ako aj pre ľudovú zbožnosť; veľmi intenzívne ho totiž prežívajú mnohé spoločenstvá, najmä tam, kde je katedrála alebo farský kostol zasvätený Nanebovzatej Panne Márii.

Pri kontemplovaní tohto tajomstva viery sa môžeme odvolať na dva ikonografické modely, pomocou ktorých ho umelci v priebehu stáročí zobrazovali.

Prvý, najstarší, ktorý bol takmer celé tisícročie jediným, je obraz „zosnutia“ Matky Božej. Mária je na ňom zobrazená ležiaca na katafalku, usnutá v smrti. Okolo nej stoja apoštoli, ktorí ju s dojatím uctievajú v modlitbe. Uprostred stojí zmŕtvychvstalý Ježiš a v náručí drží Máriinu dušu ako práve narodené dieťa. Prišiel si po ňu, aby ju vzal so sebou do Božej slávy, „do neba“, ako to symbolicky hovoríme. Pán totiž uskutočnil pre svoju Matku to, čo prisľúbil všetkým svojim priateľom: „Keď odídem – k Otcovi – a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe“ (Jn 14, 3).

Novšia ikonografia, ktorá sa neskôr rozvinula na Západe, nám naopak ukazuje Pannu Máriu v celej postave v nebi, zahalenú svetlom a často obklopenú anjelmi a svätými. V centre je tu oslávené telo Panny Márie, v súlade s tým, čo čítame v Knihe zjavenia: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjv 12, 1).

Niektorí umelci spojili oba tieto spôsoby zobrazovania: hore znázornili Pannu Máriu v sláve a dolu jej prázdny hrob, často naplnený pestrofarebnými kvetmi, a apoštolov s pohľadom upretým k nej, do neba.

Tento druhý model zdôrazňuje pravdu, že Mária bola vzatá do neba s telom i dušou, teda v celistvosti svojej osoby. Tá žena, ktorá na zemi dala telo a krv vtelenému Slovu a nasledovala ho až k dokonalej jednote v obete lásky, bola ním navždy pritiahnutá do slávy.

Aj táto ikonografia nám tak umožňuje kontemplovať náš konečný údel. Plnosť života, ktorú dnes s radosťou obdivujeme v Márii, čaká na konci čias aj nás, keď, ako hovorí svätý Pavol, zmŕtvychvstalý Kristus „pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu“ (Flp 3, 21) a keď si porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a smrteľné nesmrteľnosť (porov. 1 Kor 15, 54).

Vtedy budeme so svojím telom premeneným láskou Vykupiteľa žiť naveky, na slávnosti, ktorá sa nikdy neskončí.

Chváľme Pána, ktorý urobil veľké veci vo svojej i našej Najsvätejšej Matke!

Martin Jarábek – VaticanNews