Bratislava 14. augusta (TK KBS) Katolícka cirkev si 14. augusta pripomína svätého Maximiliána Máriu Kolbeho, poľského františkánskeho kňaza, ktorý v roku 1941 v koncentračnom tábore v Osvienčime obetoval svoj život za otca rodiny. Bol medzi desiatimi väzňami odsúdenými na smrť hladom po úteku iného väzňa.
Pápež Ján Pavol II. ho pri kanonizácii označil za „mučeníka lásky“ a jeho život sa stal výrazným svedectvom evanjeliovej lásky, ktorá sa daruje až do krajnosti.
Maximilián Kolbe sa narodil 7. januára 1894 v Zduńskej Woli v Poľsku. Od mladosti prejavoval osobitnú úctu k Panne Márii. V roku 1917 spolu s ďalšími spolubratmi založil hnutie Militia Immaculatae – Rytierstvo Nepoškvrnenej, ktorého cieľom bolo šíriť úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii a privádzať ľudí bližšie ku Kristovi.
Po kňazskej vysviacke a získaní doktorátov z filozofie a teológie sa venoval apoštolátu prostredníctvom tlače. Vydával časopis Rytier Nepoškvrnenej a postupne vybudoval rozsiahle vydavateľské centrum v Niepokalanowe. Využíval pritom moderné komunikačné prostriedky svojej doby a chcel, aby sa posolstvo evanjelia dostávalo k čo najväčšiemu počtu ľudí.
V rokoch 1930 až 1936 pôsobil ako misionár v Japonsku. V Nagasaki založil františkánsky kláštor a vydával japonskú verziu časopisu Rytier Nepoškvrnenej. Po návrate do Poľska pokračoval v apoštoláte a vedení komunity v Niepokalanowe.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol Maximilián Kolbe v septembri 1939 spolu s ďalšími spolubratmi zatknutý nacistickými úradmi. Po niekoľkých mesiacoch bol prepustený, no vo februári 1941 ho zatkli opäť. Následne bol deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz, kde dostal väzenské číslo 16670.
Dňa 31. júla 1941 nacisti po úteku jedného väzňa vybrali desať mužov, ktorí mali byť potrestaní smrťou hladom. Medzi nimi bol aj poľský vojak a otec rodiny František Gajowniczek. Keď sa dozvedel, že bol vybraný na smrť, zúfalo vyjadril obavu o svoju rodinu.
Vtedy Maximilián Kolbe vystúpil z radu a ponúkol svoj život výmenou za jeho život. Veliteľ tábora jeho žiadosť prijal a Kolbe bol spolu s ďalšími väzňami odvlečený do cely smrti.
V cele bez jedla a vody postupne zomierali ostatní odsúdení. Kolbe ich povzbudzoval, modlil sa s nimi a pomáhal im zomierať bez beznádeje. Keď po približne dvoch týždňoch ešte stále žil, 14. augusta 1941 mu nacisti podali smrtiacu injekciu fenolu. Nasledujúci deň, 15. augusta, bolo jeho telo spálené v krematóriu.
František Gajowniczek, za ktorého Kolbe položil svoj život, prežil koncentračný tábor. Zomrel až v roku 1995.
Pápež Pavol VI. Maximiliána Kolbeho v roku 1971 blahorečil. Pápež Ján Pavol II. ho 10. októbra 1982 kanonizoval a vyhlásil za mučeníka lásky.
Život svätého Maximiliána Kolbeho je dodnes silným svedectvom o tom, že kresťanská láska nie je iba citom alebo slovom. Je schopnosťou darovať sa druhému, zostať verný do konca a zvoliť si dobro aj uprostred nenávisti a utrpenia.
Jeho príbeh je zároveň pripomienkou slov Ježiša Krista: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“
Svätý Maximilián Kolbe tak zostáva pre kresťanov príkladom človeka, ktorý svoju vieru neostal iba vyznávať, ale dokázal ju v rozhodujúcej chvíli premeniť na konkrétny čin lásky.
Zdroje: Životopisy svätých/Vatican News; redakčne upravené
