Irak/Nigéria 10. augusta äTK KBS) Po porážke takzvaného Islamského štátu sa desaťtisíce irackých kresťanov vrátili do svojich miest a dedín na Ninivskej planine. Obnova, ktorú podporila aj pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, dnes môže ukázať cestu Nigérii. Milióny tamojších kresťanov zostávajú vyhnané zo svojich domovov a miestna Cirkev žiada, aby mohli znovu žiť na pôde svojich predkov.
V noci 6. augusta 2014 vtrhli bojovníci takzvaného Islamského štátu na Ninivskú planinu, ktorá je historickým domovom irackých kresťanov. Státisíce ľudí museli v priebehu niekoľkých hodín opustiť svoje domy. So sebou si vzali len to, čo dokázali uniesť. Väčšina z nich zamierila do Erbilu a ďalších miest irackého Kurdistanu. Nasledujúce tri roky prežívali rodiny v obytných kontajneroch a karavanoch v táboroch pre vysídlených, prenajatých bytoch alebo v domácnostiach, ktoré ich prijali. Po oslobodení Mosulu, Karakoša a ďalších miest na Ninivskej planine sa otvorila otázka, čo bude ďalej. Kresťania síce mohli odísť do zahraničia alebo zostať v Kurdistane, mnohí sa však túžili vrátiť domov.
Obnova domov aj kresťanského života
ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi spolu s miestnymi cirkevnými partnermi podporila projekt Návrat ku koreňom. Jeho cieľom bolo obnoviť zničené domy, kostoly a školy v dedinách, ktoré spustošili islamisti. Nešlo iba o opravu budov. Návrat rodín mal obnoviť celé miestne spoločenstvá a vytvoriť podmienky, aby kresťanský život mohol v regióne pokračovať. V rokoch 2017 až 2019 sa do deviatich dedín na Ninivskej planine vrátila viac než polovica vnútorne vysídlených kresťanov. „ACN a jej cirkevní partneri sa v Iraku zapísali do dejín,“ hovorí Mark von Riedemann, riaditeľ oddelenia pre verejné záležitosti a náboženskú slobodu ACN. „Viaceré organizácie dodnes označujú návrat na Ninivskú planinu za jeden z najúspešnejších návratov vnútorne vysídlených ľudí v novodobej histórii.“ Skúsenosť z Iraku je dnes dôležitá aj tisíce kilometrov južnejšie. V strednom pásme Nigérie, známom ako Middle Belt, žijú milióny kresťanov v neustálom kolobehu násilia, útekov a neistoty.
Milióny ľudí mimo svojich domovov
Kresťanské dediny v Nigérii opakovane napádajú ozbrojené skupiny. Páchatelia často zostávajú nepotrestaní a obyvatelia sa nemajú kam vrátiť. Niektoré rodiny preto žijú v táboroch pre vysídlených už takmer dve desaťročia. Za veľkou časťou útokov stoja zradikalizovaní kočovní pastieri z etnickej skupiny Fulbov, ktorí chcú využívať úrodnú pôdu na pasenie dobytka. Fulbovia sú tradične moslimovia, a preto sa k sporom o pôdu a zdroje pridáva aj náboženské napätie. Celú situáciu ďalej komplikujú etnické, hospodárske a sociálne konflikty. Medzi najviac zasiahnuté oblasti patrí štát Benue. Podľa miestnej Cirkvi tam žijú viac než dva milióny vysídlených ľudí, pričom 98 percent z nich tvoria kresťania. Nigérijská vláda navrhuje presídliť ich na nové miesta. Miestna Cirkev však upozorňuje, že takéto riešenie by mohlo potvrdiť a natrvalo zachovať demografické zmeny, ktoré vznikli násilným vyháňaním obyvateľov. Namiesto presídľovania preto žiada bezpečný návrat ľudí na pôdu, na ktorej ich rodiny žili a hospodárili celé generácie. Dlhodobý pobyt v táboroch má vážne dôsledky. Otec Remigius Ihyula z diecézy Makurdi opisuje, ako strata domova zasahuje celé rodiny.
„Ľudia, ktorí prežili útoky a dnes žijú v táboroch alebo v hostiteľských komunitách, boli nútení uchýliť sa k nebezpečným spôsobom, ako sa vyrovnať s touto situáciou, aby prežili,“ povedal pre ACN. „Narastá detská práca, prostitúcia aj počet sobášov s maloletými. Pozorujeme tiež zvýšenú konzumáciu drog a obchodovanie s nimi.“ Ohrozená je aj budúcnosť detí. Páter Remigius upozorňuje, že viac než 90 percent z nich predčasne ukončilo školskú dochádzku. V táboroch zároveň chýba zdravotná starostlivosť, psychosociálna pomoc aj odborné sprevádzanie ľudí, ktorí prežili násilie a stratu blízkych.
Návrat môže obnoviť celý región
Návrat vysídlených ľudí do ich domovov sa môže zdať ako príliš náročná úloha. Príklad Iraku však ukazuje, že je možný, keď štát, Cirkev a medzinárodné spoločenstvo spolupracujú. Podľa Marka von Riedemanna by sa podobný úspech mohol podariť aj v Nigérii. Vláda by však musela úzko spolupracovať so štruktúrami miestnej Cirkvi v jednotlivých zasiahnutých oblastiach. Potrebná by bola aj výraznejšia podpora medzinárodného spoločenstva. Úspešný projekt návratu v štáte Benue by sa neskôr mohol stať vzorom pre ďalšie časti Nigérie, ktoré čelia masovému vysídľovaniu. Patrí medzi ne aj štát Borno na severovýchode krajiny. „Musíme prekonať ‚kultúru táborov‘ a vrátiť obyvateľom Benue ich dôstojnosť,“ zdôrazňuje otec Remigius. Podľa neho nejde iba o bývanie, ale aj o obnovu spoločenského a hospodárskeho života. „Cieľ je jednoduchý: pomôcť našim ľuďom, aby sa opäť dokázali postaviť na vlastné nohy na pôde svojich predkov. Tam majú svoje korene a tam hospodárili celé stáročia.“
Zdroj: ACN/Filip d’Avillez, María Lozano, Dorota Luteránová
