Spač 1. augusta (VaticanNews) Lev XIV. poslal posolstvo 97-ročnému kardinálovi Ernestovi Simonovi, ktorý v piatok 31. júla celebroval svätú omšu vo väzenskom tábore Spač v Albánsku na pamiatku tých, ktorí tam trpeli alebo prišli o život. Počas komunistického režimu si tam kard. Simoni odpykal väčšinu zo svojho 18-ročného trestu nútených prác, pričom tajne slávil sväté omše.

„Žiadna reťaz nie je tak silná, aby uväznila svedomie osvetlené evanjeliom, žiadna noc nie je tak dlhá, aby zabránila úsvitu, ktorý Pán pripravuje pre svoje deti, a žiadne väzenie nie je natoľko hlboké, aby oddelilo človeka od Božej lásky.“ Lev XIV. takto parafrázoval apoštola Pavla z Listu Rimanom (8, 35–39) v posolstve adresovanom albánskemu kardinálovi Ernestovi Simonimu a všetkým, ktorí sa zúčastnili na eucharistickej slávnosti, ktorú kardinál viedol v piatok 31. júla v bývalom väzenskom tábore v Spači, na pamiatku tých, ktorí tam trpeli alebo prišli o život.

V Spači mnohí niesli kríž nespravodlivosti

„To miesto, ktoré sa vrylo do pamäti albánskeho ľudu, zostáva jednou z najbolestivejších kapitol jeho dejín. Spač bol miestom, kde mnohí niesli ťažký kríž nespravodlivosti,“ napísal pápež kardinálovi v texte, ktorý bol prečítaný na záver svätej omše. Pápež potom pripomenul, ako „krv tých, ktorí trpeli a zomreli v tých horách (...) zavlažila túto zem a urobila z nej tiché svedectvo vernosti, odvahy a nádeje“.

Deväťdesiatsedemročný kard. Simoni sa vrátil do tábora, kde strávil väčšinu zo svojich 18 rokov väznenia, „aby slávil Kristovu obetu, ktorá premenila kríž zo znaku smrti na prísľub života“, napísal ešte pápež. Tento albánsky kardinál totiž na vlastnej koži zažil prenasledovanie zo strany komunistického režimu, ktorý ho odsúdil na smrť ako nepriateľa národa, pričom tento trest bol neskôr zmenený na väznenie v rôznych koncentračných táboroch a na nútené práce.

„Zakaždým, keď som slávil omšu, riskoval som život“

„Počas väznenia som, riskujúc zakaždým život, slúžil svätú omšu v latinčine naspamäť, rovnako ako som tajne spovedal a rozdával sväté prijímanie,“ rozprával kardinál, ktorý piekol cesto z múky na provizórnych sporákoch a používal vyžmýkané hrozienka. „Keby ma našli, hneď by ma obesili,“ dodal. Počas včerajšej svätej omše ukázal prítomným prilbu, ktorú nosil ako mladý kňaz, keď schádzal do bane.

Pápežova modlitba za mŕtvych pochovaných na neznámych miestach

A kto vie, poznamenal Lev XIV. vo svojom posolstve s odkazom na udalosti tej doby, „koľko modlitieb vystúpilo z toho miesta do neba! Koľko prosieb zašepkaných v srdci! Koľko tvárí, poznačených únavou a strádaním, zverilo Pánovi svoju poslednú nádej!“ Práve za každú z tých tvárí, často pochovaných na neznámych miestach, kde ich nikto nemohol oplakávať ani položiť kvetinu, sa pápež pripojil v modlitbe, aby „ich pamiatka zostala živá a bola pre nové generácie neustálou pripomienkou nedotknuteľnej dôstojnosti ľudskej osoby, hodnoty slobody a záväzku k mieru“.

Preklad: Zuzana Klimanová