Vatikán 1. augusta (TK KBS) Augustový úmysel Svätého Otca v Apoštoláte modlitby znie: Modlime sa, aby sme vo veľkých mestách, často poznačených anonymitou aj osamelosťou, nachádzali nové formy hlásania evanjelia a aby sme tvorivo budovali spoločenstvá.

V auguste pápež Lev XIV. vyzýva celú Cirkev stať sa evanjeliovým kvasom aj v špecifickom mestskom prostredí: Modlime sa, aby sme vo veľkých mestách, často poznačených anonymitou aj osamelosťou, nachádzali nové formy hlásania evanjelia a aby sme tvorivo budovali spoločenstvá.

Augustový úmysel našich biskupov nás vedie k ekologickej zodpovednosti. Modlime sa spolu s nimi za rešpektovanie stvorenia, aby sme žili zodpovedne voči našej planéte aj budúcim generáciám.

V súčasnosti žije takmer 45 % svetovej populácie v mestských oblastiach. To znamená, že veľké mestá sú najrozsiahlejšími misijnými územiami našej doby. Demografický rast viedol k vysokej koncentrácii obyvateľstva, čo so sebou prináša sociálne a komunitné výzvy: štvrte, budovy, obchodné zóny a okrajové časti miest sa pre mnohých ľudí stali miestami anonymity a osamelosti.

Podľa štatistík OSN (World Urbanization Prospects, 2025) patria medzi najľudnatejšie mestá sveta Jakarta (42 miliónov), Dháka (37), Tokio (33), Naí Dillí (30) a Šanghaj (30).

V tomto kontexte osamelosť ovplyvňuje duševné zdravie. Obzvlášť postihuje mladých ľudí: 35 % si uvedomuje, že ovplyvňuje ich každodenný život, hoci sú neustále prepojení s digitálnym svetom.

Mestská osamelosť sa prejavuje povrchnými vzťahmi, nedostatkom blízkosti k susedom a obyvateľom štvrte, pocitom, že človek nikam nepatrí, nedostatkom emocionálnej podpory v ťažkých chvíľach a nízkymi šancami na udržiavanie opravdivých ľudských vzťahov.

Celosvetová sieť modlitby s pápežom zdôrazňuje, že tento modlitbový úmysel Svätého Otca nás vyzýva zviditeľňovať evanjelium všade tam, kde človek zostáva nepovšimnutý a kde sa k slovu nedostáva pohľad viery.

Sú to skryté miesta spoločnosti, do ktorých máme prístup možno práve my. V situáciách každodenného života tam máme prejaviť svoju prítomnosť, svoj súcit a spájať ľudí. Takto vnášame evanjelium do mestského života, kde sa síce všetko zdá byť v rýchlom tempe, ale kde ľudia naďalej hľadajú Pána.

Ako spojíme svoju modlitbu so životom?

• Objavujme Boha uprostred mesta. Pristavme sa a hľaďme s vierou: v každej tvári, v každom príbehu, na každom rohu sa skrýva niečo Božie.
• V prostredí poznačenom anonymitou vytvárajme spoločenstvo: spájajme ľudí, majme otvorené uši pre osamelých.
• Evanjelizujme cez bežné gestá: Nie vždy je namieste kázanie, vždy však zaváži dôslednosť života a prejav blízkosti.
• Buďme Cirkvou, ktorá vychádza von a nebojí sa konať: Mesto potrebuje spoločenstvá, ktoré vychádzajú von, počúvajú človeka a vedia ho prijať.
• Súčasťou evanjelizačnej misie je aj modlitba príhovoru za tých, ktorí žijú v náročných podmienkach mesta.

Modlime sa s pápežom:

Pane Ježišu, Dobrý pastier, kráčaš po našich uliciach a námestiach, vstupuješ do výškových budov i do skromných štvrtí a ticho sprevádzaš milióny ľudí, ktorí hľadajú zmysluplnosť uprostred hluku a zhonu.

Ty, Pane, poznáš srdce mesta: jeho svetlá i tiene, jeho hluk i osamelosť. Vieme, že mestá sú povolané byť miestami slobody a príležitostí, môžu sa však stať aj priestormi anonymity a izolácie.

Preto ťa dnes prosíme o nové oči, ktoré dokážu v mestskom prostredí objaviť úrodnú pôdu pre hlásanie tvojho evanjelia.

Daj nám tvorivú a hlbokú vieru, ktorá nezostáva len pri slovách, ale prejavuje sa v jednoduchých a milujúcich gestách.

Urob z nás Cirkev, ktorá kráča vpred, vie osloviť ľudí žijúcich na okraji, utešiť osamelých, šíriť bratstvo, spájať ľudí a nepodliehať ľahostajnosti.

Pane, nech sú naše mestské spoločenstvá otvorenými a pohostinnými domovmi, miestami, kde sa vzájomne obohacujeme nádejou, kde sa nikto necíti nepovšimnutý a kde radosť tvojho evanjelia žiari v nenápadných životoch toľkých bratov a sestier.

Daj, nech sme uprostred mesta tvojimi svedkami, odvážnymi a tvorivými misionármi, ktorí svojím životom hlásajú tvoju lásku – lásku schopnú prekonať zhon, hluk a anonymitu.

Amen.

Do pozemského spoločenstva vnášať hodnoty Božieho kráľovstva

Pápež Lev XIV. vo svojom príhovore k účastníkom výročného zasadnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov v auguste 2025 pripomenul, že „budúcnosť ľudského rozkvetu závisí od toho, na akej ‚láske‘ sa rozhodneme postaviť našu spoločnosť – či na sebeckej láske, láske k sebe samému, alebo na láske k Bohu a blížnemu“. Nadviazal tak na učenie svätého Augustína z diela Boží štát (De civitate Dei), že v ľudských dejinách akoby sa prelínali dve ľudské pospolitosti, mesto pozemské a mesto Božie:

„Tieto pojmy symbolizujú duchovné skutočnosti – dve orientácie ľudského srdca, a teda aj ľudskej civilizácie. Mesto človeka, postavené na pýche a láske k sebe samému, je poznačené túžbou po moci, prestíži a rozkoši. Mesto Božie, postavené na láske k Bohu vedúcej k nesebeckosti, sa vyznačuje spravodlivosťou, milosrdenstvom a pokorou. V tomto zmysle Augustín povzbudzoval kresťanov, aby do pozemského spoločenstva vnášali hodnoty Božieho kráľovstva, čím smerovali dejiny k ich konečnému naplneniu v Bohu, pričom zároveň umožňovali autentický ľudský rozkvet v tomto živote.“ (Lev XIV., príhovor členom Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov, Vatikán, 23.8.2025)

Zo zdrojov Celosvetovej siete modlitby s pápežom (PWPN) pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby