Svätá zem 24. júla (TK KBS) Kresťanské komunity vo Svätej zemi zápasia nielen s následkami vojnových konfliktov, ale aj s neistotou, vysídľovaním, ekonomickými problémami a spormi o postavenie cirkevných inštitúcií. Podľa agentúry Zenit ich budúcnosť závisí od toho, či budú mať podmienky na to, aby naďalej žili vo svojej vlasti a nestali sa len pripomienkou minulosti.
V palestínskom meste Tajbeh na Západnom brehu Jordánu, ktoré sa považuje za poslednú čisto kresťanskú komunitu v tejto oblasti, sa objavujú obavy z osady vznikajúcej na pozemkoch patriacich mestu. Miestny kňaz, otec Bašár Favadleh, varuje, že jej blízkosť by mohla ohroziť každodenný život obyvateľov, obmedziť prístup farmárov k pôde a postupne prinútiť rodiny k odchodu.
Napriek neistote sa kresťania snažia udržať si normálny život. Letného tábora sa zúčastňuje 161 detí z gréckopravoslávnych, melchitských katolíckych a rímskokatolíckych komunít. Udržanie života rodín, farností, škôl a iných inštitúcií je kľúčové pre budúcnosť kresťanstva vo Svätej zemi.
Spor o zdaňovanie náboženských inštitúcií
V Jeruzaleme sú cirkvi opäť zapletené do sporu o mestskú daň z nehnuteľností, známu ako Arnona. Kresťanskí lídri sa obávajú, že historické daňové oslobodenia pre cirkvi, školy, nemocnice, sociálne inštitúcie a charitatívne organizácie budú spochybnené.
William Šomali, pomocný biskup latinského patriarchátu v Jeruzaleme, navrhol rozlišovať medzi ziskovými činnosťami a inštitúciami náboženského, vzdelávacieho alebo charitatívneho charakteru. Podľa neho by komerčné operácie mohli prispievať k obecným službám, zatiaľ čo kostoly, cintoríny, farské budovy, školy, nemocnice a sociálne inštitúcie by si zachovali svoje tradičné oslobodenia.
Náboženské inštitúcie vo Svätej zemi neslúžia len na bohoslužby. Poskytujú vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu pomoc a ubytovanie ľuďom bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť. Akékoľvek daňové zaťaženie by preto mohlo mať negatívny vplyv na celú miestnu spoločnosť.
Cirkev ako domov pre migrantov
Dôsledky vojny, ekonomické problémy a obmedzenia pohybu ovplyvňujú aj každodenný život veriacich. Niektoré rodiny prišli o prácu, deti nemôžu pravidelne navštevovať školu a kňazi sa často nemôžu dostať do komunít, aby s nimi slávili Eucharistiu.
Napriek tomu Cirkev pokračuje vo svojej službe. V kostole sv. Petra v Jaffe sa zhromažďujú migranti a žiadatelia o azyl z Filipín, Indie, Eritrey, Etiópie, Číny a ďalších krajín. Okrem náboženských obradov tu nachádzajú aj spoločenstvo a pocit prijatia, o ktorý ich vysídľovanie často pripravilo.
Podľa agentúry Zenit kresťanská prítomnosť vo Svätej zemi neprežíva len v historických kostoloch, ale predovšetkým v živých komunitách, ktoré aj v ťažkých podmienkach vítajú ostatných a snažia sa slúžiť celej spoločnosti.
Pomoc deťom v Gaze
Situácia v pásme Gazy je ešte vážnejšia, pretože tam zostala len malá a veľmi zraniteľná kresťanská komunita. Latinský patriarcha Jeruzalema kardinál Pierbattista Pizzaballa opakovane upozornil na životy obyvateľov uprostred zničenej infraštruktúry a stanových táborov, pričom ženy a deti nesú najväčšiu ťarchu konfliktu.
Latinský patriarchát pracuje na znovuotvorení školy, kde deti môžu nielen pokračovať vo vzdelávaní, ale aj dostávať jedlo a psychologickú podporu. Medzitým sa farnosť Svätej rodiny, jediná katolícka farnosť v Gaze, snaží vytvoriť aspoň malé chvíle normálneho života. Kresťania a moslimovia sa tu zhromažďujú napríklad na sledovanie futbalových zápasov.
Budúcnosť kresťanstva vo Svätej zemi teda nie je len otázkou počtu veriacich. Závisí aj od bezpečnosti, právnej ochrany, náboženskej slobody a ekonomických podmienok, ktoré rodinám umožnia zostať vo svojich domovoch. Bez konkrétnej podpory existuje riziko, že na miestach spojených so zrodom kresťanstva zostanú len historické pamiatky, zatiaľ čo živé komunity budú postupne nútené odísť.
Zdroje: Zenit/Cirkev.cz, redakčne upravené
