Ukrajina 20. júla (TK KBS) V nedeľu 19. júla si na Ukrajine pripomenuli 35. výročie obnovenia štruktúr latinskej Katolíckej cirkvi. V mariánskej svätyni Škapuliarskej Panny Márie v Berdyčive sa konali oslavy tohto výročia za účasti Mons. Paula Richarda Gallaghera ako pápežovho vyslanca. Riaditeľ Inštitútu pre štúdium cirkevných vied otec Pavlo Chomiak zdôraznil: „Katolícka cirkev na Ukrajine nikdy neprestala existovať, prispela k budovaniu štátu. Rozhodujúcu úlohu zohral svätý Ján Pavol II.“

V nedeľu 19. júla sa v Národnej svätyni Škapuliarskej Panny Márie v Berdyčive konali oslavy 35. výročia obnovenia štruktúr Katolíckej cirkvi latinského obradu na Ukrajine. Pri tejto príležitosti pápež Lev XIV. vymenoval za svojho osobitného vyslanca arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera, sekretára pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami.

Pri príležitosti tohto výročia otec Pavlo Chomiak, riaditeľ Inštitútu pre štúdium cirkevných vied a člen sprievodu pápežskej misie na Ukrajine vedenej arcibiskupom Gallagherom, pripomenul pre Vatican News význam tohto jubilea.

„Tridsiate piate výročie obnovenia štruktúr Rímskokatolíckej cirkvi na Ukrajine nie je len historickým výročím, ale aj znakom duchovnej vytrvalosti a živej pamäti cirkevného spoločenstva,“ uviedol.

Pripomenul tiež, že prítomnosť Katolíckej cirkvi na území dnešnej Ukrajiny siaha až do 10. storočia. Odkázal pritom na historické pramene, podľa ktorých kňažná Oľga pozvala do Kyjeva katolíckych duchovných, čo svedčí o dávnom prínose Cirkvi k formovaniu ukrajinského štátu.

Podľa neho obnovenie cirkevných štruktúr neznamenalo „opravovať“ niečo, čo patrí minulosti, ale predstavovalo znovuzrodenie v novej historickej etape.

„Katolícka cirkev na Ukrajine nikdy neprestala existovať. Hoci bola vystavená závažným obmedzeniam a zbavená svojich práv, vždy si zachovala svoju inštitucionálnu kontinuitu,“ zdôraznil otec Chomiak.

Znovuzrodenie, ktoré pripravila história

Dňa 16. januára 1991 pápež svätý Ján Pavol II. obnovil hierarchiu Rímskokatolíckej cirkvi na Ukrajine a vymenoval biskupov pre arcidiecézu v Ľvove a diecézy v Žytomyri a Kamjaneci-Podiľskom. Otec Chomiak pripomína, že toto rozhodnutie bolo výsledkom dlhej historickej cesty.

Pri pohľade na historický kontext konštatuje, že územie dnešnej Ukrajiny bolo dlhé obdobie rozdelené medzi rôzne politické celky. V západných regiónoch, ktoré až do roku 1946 patrili Druhej Poľskej republike, mohla Katolícka cirkev pôsobiť s väčšou slobodou. Naopak, na územiach pod sovietskou nadvládou čelila tvrdému prenasledovaniu.

„Už od dvadsiatych rokov bolo duchovenstvo prenasledované a snahou režimu bolo eliminovať prítomnosť katolíkov latinského obradu.“

Po druhej svetovej vojne a zmenách hraníc schválených na Jaltskej konferencii prešlo takmer celé územie latinskej arcidiecézy Ľvov pod kontrolu Sovietskeho zväzu. Len malá časť zostala v Poľsku s centrom v Lubaczówe, kde bola zriadená apoštolská administratúra, ktorá zabezpečila kontinuitu arcidiecézy. Po vyhnaní arcibiskupa Eugeniusza Baziaka z Ľvova v roku 1946 a prenasledovaní katolíckeho duchovenstva zo strany sovietskeho režimu práve toto sídlo udržalo cirkevnú štruktúru pri živote.

Obmedzenia pre katolíkov a služba kňazov

Otec Pavlo zdôrazňuje, že počas obdobia sovietskeho prenasledovania bol život katolíckych veriacich poznačený závažnými obmedzeniami. Náboženská prax mohla mať trestnoprávne dôsledky a mnohí boli prenasledovaní len pre svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vyznávanie viery.

Aj počet kňazov bol mimoriadne nízky. V roku 1957 pôsobilo na celom území Ukrajiny iba 80 katolíckych kňazov latinského obradu a ich počet sa v nasledujúcich rokoch ešte znižoval.

V tejto situácii, ako pripomína kňaz, pôsobili pastieri, ktorí napriek ťažkostiam udržiavali prítomnosť Cirkvi. Spomína najmä otca Rafała Kiernického, ktorý bol viac ako štyridsať rokov farárom Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Ľvove a sprevádzal veriacich latinského i byzantského obradu spolu s ďalšími kňazmi slúžiacimi v komunitách po celej krajine.

V máji 1984 pápež svätý Ján Pavol II. vymenoval Mons. Mariana Jaworského za apoštolského administrátora v Ľvove so sídlom v Lubaczówe. Práve on sa v roku 1991 stal metropolitným arcibiskupom v Ľvove.

Otec Pavlo Chomiak ďalej zdôrazňuje, že obnovenie štruktúr latinskej Katolíckej cirkvi na Ukrajine treba vnímať aj v kontexte paralelného vývoja dvoch katolíckych tradícií prítomných v krajine – latinskej a gréckokatolíckej.

Medzi kľúčové míľniky zaraďuje 4. august 1987, keď predstavitelia duchovenstva a veriaci Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi verejne oznámili svoj zámer vystúpiť z ilegality a požiadať sovietske orgány o legalizáciu.

„Bol to rozhodujúci krok smerom k návratu Cirkvi do verejného života.“

Rozhodujúca úloha svätého Jána Pavla II.

„Pred tridsiatimi piatimi rokmi,“ zdôrazňuje otec Pavlo, „svätý Ján Pavol II., človek, ktorý na vlastnej koži spoznal totalitný systém, mal odvahu obnoviť Katolícku cirkev v priestore, ktorý bol vtedy ešte súčasťou Sovietskeho zväzu.“

Kňaz pripomína návštevu Michaila Gorbačova vo Vatikáne v decembri 1989 i následné diplomatické kontakty v roku 1990. Pri týchto príležitostiach pápež zdôrazňoval, že nemôže akceptovať, aby „milióny katolíkov v Sovietskom zväze zostali bez hierarchickej štruktúry“.

Podľa Chomiaka to bolo „skutočne obdobie milosti“.

„Cirkev, ktorá rozpoznala znamenia čias, zohrala dôležitú úlohu aj v procese budovania Ukrajiny ako štátu.“

Obnovenie katolíckej hierarchie latinského obradu 16. januára 1991, niekoľko mesiacov pred vyhlásením nezávislosti Ukrajiny 24. augusta toho istého roku, otvorilo novú etapu cirkevného života.

„Odvtedy bolo obnovených a otvorených mnoho kostolov, rozvinuli sa kultúrna a vzdelávacia oblasť. Kňazi a zasvätené osoby sa podieľali na obnove spoločenského života,“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu pre štúdium cirkevných vied.

Zdôrazňuje aj medzinárodný rozmer tohto oživenia.

„Cirkev začala reprezentovať Ukrajinu vo svete a cirkevná diplomacia to robí jedným z najlepších spôsobov.“

S obnovením cirkevnej hierarchie vznikla Konferencia katolíckych biskupov latinského obradu na Ukrajine a pastoračné komisie poverené sprevádzaním rôznych oblastí života veriacich.

Univerzálny rozmer Katolíckej cirkvi na Ukrajine

Podľa odborníka uplynulých 35 rokov umožnilo naplno ukázať univerzálny rozmer Katolíckej cirkvi na Ukrajine.

„Je to spoločenstvo, v ktorom každý človek bez ohľadu na svoj pôvod či presvedčenie môže nájsť svoje miesto. Všetko sa zjednocuje okolo Ježiša Krista.“

V tomto zmysle je dôležitá aj úloha Cirkvi v oblasti charitatívnej činnosti, čo je obzvlášť zrejmé od začiatku rozsiahlej ruskej invázie.

„Charitatívna činnosť Katolíckej cirkvi počas týchto 35 rokov, a najmä od začiatku vojny, predstavuje neoceniteľnú pomoc a podporu pre milióny ľudí.“

Pri príležitosti 35. výročia obnovenia cirkevných štruktúr latinského obradu na Ukrajine otec Chomiak pripomína aj zodpovednosť za zachovanie a odovzdávanie duchovného dedičstva, ktoré sme prijali od predchodcov, novým generáciám.

Podľa neho toto výročie pripomína, že aj v najťažších obdobiach „Cirkev vždy stála, stojí a bude stáť po boku ľudí“. Naďalej sprevádza veriacich v ich utrpení, poskytuje im ľudskú i duchovnú podporu a zdieľa s nimi osobné tragédie i utrpenie celého národa.

Zdroj: Vatican News, talianska redakcia