Taliansko 15. júla (TK KBS) Chrámy, knižnice a historické pamiatky bývajú počas vojen zámerne ničené, aby sa vymazala pamäť a identita celých spoločenstiev. UNESCO upozorňuje, že ich obnova môže ľuďom prinavrátiť puto k vlastnej histórii a otvoriť cestu k zmiereniu. Dokazujú to skúsenosti z Timbuktu a Mosulu.

Útok na pamäť

Základom ochrany kultúrneho dedičstva počas konfliktov zostáva Haagsky dohovor z roku 1954 a jeho dva protokoly. Zaväzuje štáty okrem iného k preventívnym opatreniam a rešpektovaniu dedičstva počas vojenských operácií.

UNESCO zdôrazňuje, že ničenie pamiatok neútočí len na samotné objekty, ale aj na sociálnu, duchovnú a kultúrnu štruktúru spoločností. Strata miest spojených s pamäťou môže sťažovať dialóg a zmierenie.

Spoločenstvá v centre pozornosti

Aktivity tejto špecializovanej agentúry OSN sa nekončia pri rekonštrukcii pamiatok. Zahŕňajú spoluprácu s miestnymi obyvateľmi, vzdelávanie remeselníkov a oživovanie kultúrneho a spoločenského života. „V pokonfliktných situáciách naše aktivity presahujú samotnú obnovu pamiatok a smerujú k obnovovaniu puta ľudí k ich histórii,“ uvádza UNESCO pri opisovaní svojich iniciatív v rôznych častiach sveta.

Mosul a Timbuktu

V Timbuktu bolo s využitím tradičných techník obnovených 14 mauzóleí zničených v roku 2012. Zároveň bolo vyškolených približne 40 mladých remeselníkov. V Mosule program „Revive the Spirit of Mosul“ (Oživiť ducha Mosulu) zahŕňal mešitu Al-Nuri s minaretom Al-Hadba a dva kostoly v Starom meste. Obnovených bolo tiež 124 historických domov a 404 učební, čím sa vytvorilo viac ako 7 700 pracovných miest.

Obnova slúži mieru

„Keďže na dedičstvo sa útočí práve kvôli tomu, čo reprezentuje, jeho obnova nesie silné posolstvo kontinuity a obnovy,“ zdôrazňuje UNESCO. Kultúra zahrnutá do stratégií mieru, vzdelávania a rozvoja môže – ako dodáva organizácia – pomáhať pri obnove spoločností a otvárať cesty k zmiereniu.

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia