Paríž 8. júla (TK KBS) Symbol kresťanského dedičstva a jeden z najkrajších príkladov gotickej architektúry katedrála Notre-Dame v Paríži každoročne priťahuje milióny turistov a pútnikov z celého sveta. Zničujúci požiar, ktorý 15. apríla 2019 výrazne poškodil túto ikonickú katedrálu, vyvolal bezprecedentnú vlnu medzinárodnej solidarity zameranej na zabezpečenie jej reštaurovania.
Hoci katedrála opäť otvorila svoje brány pre veriacich v decembri 2024, reštauračné práce ešte nie sú dokončené. Francúzske úrady nedávno predstavili záverečnú fázu prác, ktoré sa budú realizovať v rokoch 2027 až 2033 a na ktoré bude potrebná nová kampaň na získanie finančných prostriedkov s cieľom vyzbierať 130 miliónov eur (148,5 milióna dolárov).
Plánovaná investícia dosahuje výšku 150 miliónov eur (171,3 milióna dolárov). Z tejto sumy je už zabezpečených takmer 20 miliónov eur (22,8 milióna dolárov), zatiaľ čo zvyšok má pochádzať z darov od jednotlivcov, firiem a partnerských organizácií, a to podľa modelu financovania, ktorý sa použil pri obnove pamiatky po požiari.
„Naším cieľom je úplne dokončiť reštaurovanie katedrály,“ uviedol Philippe Jost, predseda organizácie Rebâtir Notre-Dame de Paris (Obnova Notre-Dame v Paríži), v rozhovore pre francúzsky katolícky denník La Croix.
Program pozostáva z približne tuctu projektov zameraných jednak na opravu škôd spôsobených požiarom, jednak na reštaurovanie prvkov kultúrneho dedičstva, ktoré sa už pred rokom 2019 nachádzali v krehkom stave zachovania.
Západná rozeta: Stredobod pozornosti
Súčasťou plánovaných prác je kompletná reštaurácia veľkej západnej rozety, jedného z najznámejších príkladov európskej gotickej architektúry. Toto historické vitrážové okno z 13. storočia neprešlo kompletnou reštauráciou od čias prác pod vedením Eugèna Viollet-le-Duca v 19. storočí.
Plány zahŕňajú aj reštaurovanie fasád severného transeptu, rôznych stredovekých sôch a ďalších architektonických prvkov vykazujúcich známky opotrebovania. Vedúci projektu veria, že tieto práce budú kľúčové pre zabezpečenie dlhodobej ochrany katedrály.
Fungujúca katedrála, ktorá je však stále v rekonštrukcii
Znovuotvorenie katedrály Notre-Dame koncom roka 2024 umožnilo obnovenie bežného liturgického života v katedrále. Odvtedy jej bránami každý deň opäť prechádzajú tisíce veriacich a turistov.
Požiar však zároveň odhalil problémy s konzerváciou, ktoré sa nahromadili počas desaťročí v budove s viac ako osemstoročnou históriou. Nová fáza prác sa preto zameriava nielen na opravu škôd spôsobených požiarom, ale aj na riešenie širších štrukturálnych a pamiatkových potrieb.
Slávnostné opätovné otvorenie, ktoré sa konalo v decembri 2024, bolo považované za jednu z najvýznamnejších kultúrnych a náboženských udalostí v Európe za posledné roky.
Okrem toho sa zodpovední za reštaurovanie snažia oživiť ducha solidarity, ktorý sa zrodil po tragédii z roku 2019. V tom čase sa podarilo zabezpečiť finančné prísľuby v celkovej výške takmer 1 miliardy eur (1,14 miliardy dolárov) – prostriedky, ktoré umožnili rekonštrukciu a zanechali zdroje na budúce konzervačné práce.
Diskusia o nových vitrážach pretrváva
Odhalenie tejto záverečnej fázy neukončuje jednu z najvýraznejších kontroverzií týkajúcich sa katedrály Notre-Dame: návrh, podporovaný prezidentom Emmanuelom Macronom, nahradiť šesť vitráží z 19. storočia, ktoré vytvoril Viollet-le-Duc, súčasnými dielami francúzskej umelkyne Claire Tabouretovej.
Projekt naďalej čaká na rozhodnutie súdu v dôsledku námietok podaných rôznymi združeniami na ochranu kultúrneho dedičstva. Ich zástupcovia argumentujú, že historické vitráže utrpeli počas požiaru len minimálne poškodenie, a ich výmenu považujú za neopodstatnenú.
Táto otázka rozdelila odborníkov na reštaurovanie, verejných činiteľov a osobnosti zo sveta kultúry. Kým niektorí obhajujú úplné zachovanie historického dedičstva katedrály, iní vnímajú tento návrh ako príležitosť začleniť nový umelecký výraz do jednej z najznámejších pamiatok Francúzska.
Zdroj: EWTN, Victoria Cardiel
