Taliansko 20. júna (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v sobotu 20.júna uskutočnil pastoračnú návštevu do Pavie, kde sú v Bazilike San Pietro in Ciel d’Oro uchovávané relikvie sv. Augustína.
Prinášame homíliu Svätého Otca, ktorú tam predniesol počas Bohoslužby slova. Pripomína v nej dôležitosť toho, aby sme boli vbudovaní do Krista i slová sv. Augustína, aby sme sa vrátili do seba a nerozptyľovali sa vo vonkajšej roztrieštenosti.
-
Vaša Eminencia,
Vaše Excelencie, drahí bratia v biskupskom úrade,
drahí kňazi a diakoni,
drahí rehoľníci, rehoľníčky a seminaristi,
moji augustiniánski spolubratia,
bratia a sestry,
som rád, že tu môžem byť medzi vami, a ďakujem biskupovi Mons. Corradovi Sanguinetimu a pátrovi Josephovi Farrellovi, generálnemu priorovi Rádu svätého Augustína, za slová privítania, ktoré mi adresovali. Teší ma to, čo som počul o tejto Cirkvi v Pavii: je to spoločenstvo s dlhou tradíciou, ktoré zostáva živé a prítomné v meste i v regióne, vnímavé voči znameniam tejto doby a jej výzvam, bez toho, aby sa nechalo odradiť námahou, sekularizovaným prostredím a ťažkosťami pri odovzdávaní viery.
Aby sme sa nenechali odradiť, potrebujeme pohľad oživovaný duchom viery, ktorý by nám pomohol vnímať skutočnosť hlbšie, než čo sa zdá na prvý pohľad, a neupadnúť do negatívneho a pesimistického postoja, ktorý nie je schopný prinášať nový život. Pohľad, ktorý sa od nás vyžaduje, a ktorý nám daruje Duch Svätý, je naopak pohľad Ježiša. Uprostred ťažkostí a nedorozumení on vidí prozreteľnú ruku Otca v ľaliách na poliach a vo vtákoch na nebi (porov. Mt 6, 28 – 29), živí nádej v malom semienku, ktoré rastie (porov. Mk 4, 30 – 33), a pozýva nás, aby sme zdvihli zrak a hľadeli na polia, ktoré už žltnú a čakajú na žatvu (porov. Jn 4,35). V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium nás pápež František vyzval k tomuto duchovnému pohľadu na skutočnosť slovami: „Pohľad viery je schopný rozpoznať svetlo, ktoré šíri Duch Svätý uprostred temnoty. (…) Naša viera má pred sebou výzvu vycítiť víno, na ktoré môže byť premenená voda, a objaviť zrno, ktoré rastie uprostred kúkoľa.“ (č. 84).
Ožiarení nádejou evanjelia a inšpirovaní slovami apoštola Petra z čítania (porov. 1 Pt 2, 4 – 10), ktorý nazýva Pánových učeníkov „živými kameňmi“, spýtajme sa sami seba: ako môžeme dnes, tu v Pavii, byť živou Cirkvou?
Prvá rada apoštola je zásadná: zostať zjednotení s Kristom, živým kameňom, ktorého ľudia zavrhli, ale Boh si ho vyvolil. Kristus je základom duchovnej stavby, je kameňom uholným, položeným ako základ našej cirkevnej cesty, pastoračnej činnosti a evanjelizácie (porov. v. 4 – 5).
Toto byť vbudovaní do Krista a budovať v Kristovi nás chráni od rizika, že sa rozptýlime a vyčerpáme sa v druhoradých veciach, ktoré sú síce možno dobré, ale nesmerujú k podstatnému. Prirodzene sme povolaní byť realistami a vieme, že vo farnostiach a v živote diecézy existuje mnoho naliehavých situácií a mnoho povinností, ktoré si vyžadujú prítomnosť a mnohoraké aktivity. Ide však o to, aby sme všetko vrátili do stredu, aby sme vždy budovali vychádzajúc z kameňa uholného a zabránili tomu, aby naše konanie bolo rozptýlené a zamerané výlučne na nás samých a na naše vlastné úsilie. Keďže stredobodom je Kristus, všetci čerpáme z tohto jediného zdroja a podriaďujeme naše úsilie rozlišovaniu, ktoré pramení z jeho svetla a jeho Slova. Takto budujeme Cirkev, v ktorej kráčame spoločne, schopnú obnovovať sa bez rozdelenia, v ktorej sa všetci považujú za bratov a s radosťou pracujú v službe Božieho kráľovstva.
To súvisí s tým, čo na začiatku povedal váš biskup: musíme sa naučiť byť kresťanskými spoločenstvami zameranými na to podstatné, aj keby to malo znamenať vzdanie sa niektorých štruktúr a istôt z minulosti. Podstatné je žiť s Kristom a šíriť jeho evanjelium – to je to, čo nám musí ležať na srdci. Odporúčam to predovšetkým kňazom, ktorí niekedy môžu trpieť pocitom vnútornej roztrieštenosti a únavy z mnohých povinností: vždy sa vracajte k jadru, zjednoťte všetko vo vzťahu s Pánom a v ňom objavujte radosť z kňazského bratstva a spoločnej pastoračnej práce s laikmi. A odporúčam to aj rehoľníčkam a rehoľníkom, ktorí často zažívajú námahu pri uskutočňovaní charizmy, ku ktorej patria, no ktorí vždy potrebujú znovu začínať od Krista a zdieľať darované talenty tak s inými rehoľnými komunitami, ako aj s celou diecéznou Cirkvou.
Priľnutie ku Kristovi, uholnému kameňu, nám umožňuje aj čeliť súčasným problémom, ktoré sa týkajú odovzdávania viery a náboženskej praxe. V čase, keď sa zdá, že mnohí ľudia stratili potešenie z duchovna alebo z rôznych dôvodov už nedokážu vnímať ponuku kresťanskej viery pre svoj život ako príťažlivú, sme predovšetkým povolaní hlásať evanjelium – radostné a oslobodzujúce posolstvo o Ježišovi Kristovi, ktoré odhaľuje krásu viery pre náš život a pre našu spoločnosť. Dnes je čoraz väčšia potreba sprevádzať ľudí pri objavovaní alebo opätovnom objavovaní viery. Preto je potrebné zvestovať jadro evanjelia, teda Ježiša, ktorý nám vo svojom vtelení, smrti a zmŕtvychvstaní zjavuje tajomstvo Boha a zároveň tajomstvo, ktorým sme my sami. „Pastorácia s misijným zameraním (…) sa skoncentruje na to, čo je podstatné, na to, čo je najkrajšie, najväčšie, najatraktívnejšie a zároveň najpotrebnejšie“ (Evangelii gaudium, 35).
V tomto kontexte osoba svätého Augustína žiari vzácnym svetlom. Jeho myšlienky, príbeh jeho obrátenia a jeho duchovnosť nám pripomínajú hodnotu a prvenstvo vnútorného života: „Nevychádzaj von zo seba, vráť sa do seba: pravda prebýva vo vnútornom človeku“ (De vera religione, XXXIX, 72). Potreba vrátiť sa do seba samého, nerozptýliť sa vo vonkajšej roztrieštenosti, hľadať a nájsť zmysel, ktorý by usmerňoval náš život a oživoval naše vzťahy, je požiadavkou spoločnou pre všetkých: dnes sa táto potreba opäť objavuje rôznymi spôsobmi aj v zhone a roztrieštenosti každodenného života, predovšetkým v otázkach tých najmladších.
Keď je naše svedectvo viery dôsledné a plné nadšenia, sami sa stávame „živými kameňmi“ vytvárajúcim duchovnú stavbu, ktorou je Cirkev. Životný štýl kresťanov, ktorý bol na počiatku nový a ohromujúci v porovnaní so židovským a pohanským svetom, musí byť taký aj dnes, v súčasnom svete. Zjednotení s Kristom môžeme totiž vyjadriť naše sväté kňazstvo tým, že každý deň prinášame duchovné obety (porov. 1 Pt 2, 5). Táto bohoslužba, prepletená modlitbou a službou blížnym, premieňa náš život na znamenie evanjelia prostredníctvom našich rozhodnutí, činov a vzťahov.
Milovaní, ako živé kamene sme povolaní byť Cirkvou pevne zakorenenou na území, Cirkvou, ktorá kráča uprostred námah a nádejí ľudí, expertka v umení načúvať a sprevádzať, starajúcou sa o vzťahy s rodinami, s tými, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatostí, a aj s tými, ktorí sa objavujú len občas alebo sú vzdialení od života viery.
Viem, že vás táto pastoračná vášeň už vedie, a pozývam vás, aby ste ju pestovali bez toho, aby ste sa nechali odradiť, a snažili sa osloviť všetkých evanjeliovou radosťou, oceňujúc to najlepšie z vašej histórie – spomeňme si na oratóriá – a skúšajúc nové možnosti stretávania sa. Osobitnú pozornosť si zaslúži úsilie o prepojenie sietí malých spoločenstiev, ktoré sa stretávajú v domácnostiach okolo evanjelia a sú otvorené službe farskej alebo pastoračnej komunite. Načúvanie Božiemu Slovu prináša duchovnú živosť, podnecuje svedectvo v rôznych oblastiach života, aj prostredníctvom hnutí a združení, a vedie k tomu, aby sme sa stali blížnymi chudobným. A osobitne tu v Pavii zdôrazňujem dôležitosť univerzitnej pastorácie a dialógu s kultúrou. Štúdium a vedecká práca podnecujú veriacich k premýšľaniu o ponuke viery, ktorá je schopná osvetliť hľadanie pravdy, spravodlivosti a krásy, ktoré poháňa ľudskú dušu. Viem, že ste začali robiť významné kroky smerom k prijatiu synodálneho štýlu v spoločenskom živote, pričom integrujete tradičnú cestu farností s novými iniciatívami evanjelizácie. Pozývam vás preto, aby ste pokračovali touto cestou, stále viac sa učili kráčať spoločne, v spoločnom rozlišovaní a pri vypracúvaní spoločných projektov, pestovali bratstvo a podporovali spoluzodpovednosť.
Drahí bratia a sestry, nech vám Najsvätejšia Panny Mária, Matka Cirkvi, vyprosí vrúcnu túžbu žiť a svedčiť o evanjeliu v bratskej láske, ktorá z nás robí jediný ľud na ceste k Bohu. Pri uctievaní relikvií svätého otca Augustína prosím, aby on spolu s vaším patrónom svätým Sirom vždy orodoval za túto Cirkev a za mesto Pavia. Ďakujem!
Preklad: Zuzana Klimanová
