Rím 20. júna (VaticanNews) Jedna téma, mnoho kontextov – to je hlavná myšlienka tohtoročnej medzinárodnej konferencie Inštitútu antropológie (IADC) Pápežskej Gregorovej univerzity o safeguardingu (ochrane zraniteľných osôb), ktorá sa konala v dňoch 16. – 19. júna. Konferencia sa zamerala na otázku, ako posilniť ochranu zraniteľných ľudí v rôznych kultúrnych prostrediach a naprieč kultúrami.
„Neexistuje recept, ktorý by fungoval všade,“ povedal organizátor konferencie, páter Hans Zollner a pokračoval: „Zároveň to ukazuje, že v Katolíckej cirkvi sa za posledných 15 rokov odohral významný vývoj. Aj v spoločnosti ako celku, na celom svete a v stále väčšom počte krajín, sa tejto téme venuje aktívna pozornosť. Citlivosť voči tejto problematike zjavne výrazne vzrástla. Ľudia o nej dokážu hovoriť. A pribúda aj odborníkov z rôznych akademických a profesijných oblastí, ktorí sa tejto téme intenzívne venujú.“
Neexistuje univerzálny recept
To, že neexistuje univerzálny model safeguardingu vhodný pre všetky prostredia, sa v medzinárodnom kontexte ochrany zraniteľných osôb ukazuje opakovane. Európske ochranné koncepty napríklad často narážajú na svoje hranice v Afrike alebo Ázii. To, čo sa v západnom svete spája s transparentnosťou, zodpovednosťou alebo prevzatím zodpovednosti za svoje konanie, nemusí mať v iných kultúrach rovnaký význam, vysvetľuje páter Zollner. Uvádza pritom príklad z tohtoročnej konferencie.
Medzinárodnejšia než kedykoľvek predtým
„Jedno heslo, ktoré som tu počul opakovane, bolo: There is no „one size fits all“ – neexistuje univerzálne použiteľná smernica pre safeguarding. Veľmi veľa prednášajúcich to formulovalo presne takto,“ hovorí páter Zollner.
Konferencia s názvom „One Commitment, Many Contexts: Safeguarding Across Cultures“ (Jeden záväzok, mnoho kontextov: Ochrana naprieč kultúrami), ktorá sa v piatok skončila v Ríme, mala 300 registrovaných účastníkov a ďalších online účastníkov zo 69 krajín. Bola tak medzinárodnejšia než kedykoľvek predtým.
Pre pátra Zollnera, ktorý sa už mnoho rokov venuje podpore safeguardingu v medzinárodnom prostredí, je to pozitívny signál. Jedna odborníčka z Afriky bola napríklad počas konferencie požiadaná o vysvetlenie, prečo vo svojej prezentácii tak málo hovorila o všeobecných ľudských právach alebo Dohovore OSN o právach dieťaťa. Odpovedala:
„Keď v mojom africkom kontexte spomeniem všeobecnú definíciu ľudských práv, ľudia okamžite povedia, že je to pohanská myšlienka a nemá veľa spoločného s naším presvedčením. Znie to ako cudzí právny text, ktorý pre môj život, moje predstavy či motiváciu nemá veľký význam.“
Učenie sa z kultúrnych stretov
Poučenie z takýchto malých „stretov kultúr“ je obojstranné. Práve preto sa táto skúsenosť stala aj súčasťou metodiky Inštitútu pre antropológiu (IADC).
„Chceme podporovať tento proces transformácie,“ vysvetľuje páter Zollner. „Pre náš Inštitút pre antropológiu na Gregoriáne to bola vždy kľúčová úloha. Na univerzite študujú ľudia zo 140 národov a našich doktorandov povzbudzujeme, aby podrobnejšie skúmali špecifické rizikové a ochranné faktory jednotlivých kultúr.“
Na konferencii sa okrem odborných prednášok konali aj medzikultúrne a interdisciplinárne pracovné skupiny. Ich cieľom bolo prepájať rozmanité perspektívy a praktické skúsenosti.
„Zámerne sme spojili ľudí z praxe s výskumníkmi. Ukázalo sa to ako veľmi úspešné a účastníci to veľmi ocenili. Sú radi, že sa odborníci z praxe a výskumní pracovníci môžu navzájom rozprávať a učiť sa jeden od druhého.“
Zaujímavé kultúrne prenosy
Konferencia priniesla aj zaujímavé príklady toho, ako možno princípy safeguardingu prekladať do rôznych kultúrnych jazykov.
Konžská teologička sestra Josée Ngalula, členka Medzinárodnej teologickej komisie, vo svojej prednáške ukázala, ako môžu populárne africké príslovia pomôcť prevádzať západné koncepty safeguardingu do symbolov, príbehov a súvislostí, ktoré sú miestnym komunitám bližšie.
Kórejský jezuita Kang-Yup Benedict Jung sa zase zamýšľal nad tým, ako môže východoázijská konfuciánska etika podporovať ochranu zraniteľných osôb.
Nádej na pokračovanie procesu
Podľa pátra Zollnera ide predovšetkým o to, aby sa v každej kultúre rozpoznávali a posilňovali tie prvky, ktoré podporujú kultúru ochrany a starostlivosti, a zároveň sa obmedzovali faktory, ktoré môžu viesť k zneužívaniu.
Kultúrne bariéry síce stále existujú, no najmä v Afrike a Indii sa v posledných rokoch veľa zmenilo, predovšetkým v prostredí ženských rehoľných spoločenstiev.
„Úroveň schopnosti hovoriť o týchto otázkach, odborné kompetencie, ktoré sa im venujú, aj ochota prinášať ich do verejného cirkevného priestoru vzrástli natoľko, že môžem úprimne povedať: v porovnaní s obdobím pred piatimi či desiatimi rokmi je to ako deň a noc. Je to veľmi pôsobivé a dáva mi to skutočnú nádej, že tento proces bude pokračovať. Neexistujú žiadne magické riešenia, ale chceme na tejto téme ďalej spoločne pracovať a spoločne sa učiť.“
Výskum v oblastiach tabu
Úvodný príhovor na konferencii „One Commitment, Many Contexts: Safeguarding Across Cultures“ predniesol v utorok proprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu, kardinál Luis Antonio Gokim Tagle.
Na konferencii (16. – 19. júna) sa zúčastnili odborníci a výskumníci v oblasti ochrany detí a safeguardingu, ale aj aktivisti a ľudia, ktorí prežili zneužívanie. Prítomná bola napríklad delegácia iniciatívy Ending Clergy Abuse, ktorá sa počas týždňa po prvýkrát formálne stretla s Pápežskou komisiou pre ochranu maloletých a plánuje s ňou spolupracovať.
V rámci konferencie boli predstavené aj výskumy z kultúrnych prostredí, kde sú otázky sexuality a zneužívania stále silne tabuizované. Taliansky misionár Fabio Favata, ktorý dlhodobo pôsobí v Číne, prezentoval štúdiu o duševnom a psychosociálnom zdraví v čínskych kňazských seminároch.
Indický rehoľník Richard Dass predstavil výsledky svojho výskumu o zneužívaní mužov v indických kňazských seminároch.
Anne Preckel – VaticanNews
Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL
