Košice 17. júna (TK KBS) Múzeum obetí komunizmu v Košiciach otvorilo výstavu, ktorá bude sprístupnená verejnosti do 17. júla 2026 v priestoroch múzea na Moyzesovej 24 v Košiciach.
Približuje osudy ľudí nútených pracovať v jáchymovských uránových baniach. Ich prenasledovanie zasiahlo aj desiatky rodín na východnom Slovensku. Urán patrí medzi látky, ktoré predstavujú veľké zdravotné riziko nielen pre svoju rádioaktivitu, ale aj pre chemickú toxicitu. Počas rádioaktívneho rozpadu vznikajú rôzne druhy ionizujúceho žiarenia, schopné poškodzovať bunky a genetický materiál človeka, čím sa zvyšuje riziko vzniku rakovinových ochorení. Ťažba uránu v jáchymovskej oblasti nebola len hospodárskym projektom, ale predstavovala rozsiahly experiment s ľudským zdravím uskutočňovaný v podmienkach prísneho utajenia. Po skončení druhej svetovej vojny sa urán stal jednou z najcennejších strategických surovín nastupujúcej studenej vojny. Československé ložiská uránu predstavovali pre Sovietsky zväz významný zdroj tejto komodity pri budovaní vlastného atómového programu.
Podmienky v jáchymovských táboroch v rokoch 1949 až 1961 boli nastavené tak, aby väzňov fyzicky aj psychicky zlomili. Mimoriadne nebezpečná bola práca v triedičkách uránovej rudy, kde väzni prichádzali do priameho kontaktu s rádioaktívnym materiálom. Symbolom týchto podmienok sa stala dodnes zachovaná Červená veža smrti vo Vykmanove. Tvrdosť podmienok, ktoré tam panovali, výstižne zachytáva aj dobová skratka MUKL – „muž určený k likvidaci“. Súčasťou expozície je zoznam 134 jáchymovských väzňov odsúdených v Košiciach za politické trestné činy, ktorí museli v baniach pracovať v neľudským podmienkach a tiež dobové fotografie, archívne dokumenty a príbehy bývalých väzňov. Podľa historikov prešlo systémom uránových pracovných táborov takmer 70 000 trestancov.
Príbeh jáchymovských uránových baní nemožno chápať iba ako kapitolu hospodárskych alebo technologických dejín. Je svedectvom o tom, ako sa strategický význam suroviny môže stať zámienkou na systematické porušovanie ľudských práv. Sovietsky jadrový program získal vďaka jáchymovskému uránu jednu z kľúčových surovín pre budovanie svojho nukleárneho arzenálu. Cena za atómovu zbraň však nebola vyjadrená iba v tonách vyťaženej rudy. Zaplatili ju desaťtisíce ľudí, ktorí boli vystavení nútenej práci, neľudským podmienkam a dlhodobým zdravotným následkom. Jáchymov tak zostáva nielen symbolom studenej vojny, ale aj trvalým mementom toho, aké dôsledky môže mať podriadenie človeka záujmom totalitnej moci. Hlavným posolstvom výstavy nie je len pripomenúť zločiny komunistického režimu, ale predovšetkým vzdať úctu ľuďom, ktorí napriek prenasledovaniu, nútenej práci a utrpeniu dokázali zachovať svoju ľudskú dôstojnosť a zostať verní pravde a svojim hodnotám. Za každou tonou vyťaženej rudy stáli konkrétni ľudia, ktorým režim zobral slobodu, zdravie a v mnohých prípadoch aj život.
Múzeum obetí komunizmu vzniklo v Košiciach a je prvou inštitúciou svojho druhu na Slovensku. Dňa 24. júna 2026 si pripomenie piate výročie svojho založenia spomienkovým podujatím venovaným obetiam komunizmu pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunistického režimu. Výstava Jáchymovskí väzni je jedným z jeho sprievodných podujatí.
TK KBS informoval Pavol Hric
