Rím 12. júna (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v piatok 12. júna, na Slávnosť Najsvätejšieho Ježišovho Srdca, ktorá je Dňom posväcovania kňazov, adresoval posolstvo všetkým kňazom sveta. „Svet veľmi potrebuje pastierov, ktorí neponúkajú len slová či programy, ale živé svedectvo zmiereného srdca, šíriaceho príjemnú vôňu Kristovej svätosti“, píše pápež a vysvetľuje, že odpoveďou na povolanie k svätosti spočíva v „dôveryplnom priľnutí k láske zjavenej v prebodnutom Ježišovom Srdci“.

Svätý Otec v posolstve okrem iného vysvetľuje:

„Od nás sa vyžaduje vzťah s Bohom, ktorý by nás neodďaľoval od ľudí, ale robil nás blízkymi všetkým, ktorý by formoval trpezlivé, nežné srdcia, schopné blízkosti, súcitu a načúvaniu. Tak sa prostredníctvom zjednotenia nášho nedokonalého srdca s prebodnutým Srdcom Ježiša realizuje naša cesta svätosti.“
„Drahí kňazi, každý deň obnovujte svoje ,tu som' pred prebodnutým Kristovým Srdcom. Odovzdajte sa mu úplne, aby ste mohli milovať jeho ľud tou istou láskou, akou ho miluje on.“

Posolstvo Svätého Otca Leva XIV. kňazom
pri príležitosti Dňa posväcovania kňazov

Drahí bratia kňazi,

v deň, keď Cirkev kontempluje prebodnuté Srdce svojho Pána, z ktorého vyviera nevyčerpateľný prameň pokoja a jednoty pre celé ľudstvo, obraciam sa v prvom rade na seba samého i na vás všetkým so slovami, ktoré Boh adresoval izraelskému národu: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19,2; porov. 1Pt 1,16). Toto božské volanie prechádza stáročiami a aj dnes silno zaznieva pre každého veriaceho a obzvlášť náročne pre nás kňazov. Svätosť nie je jednou z mnohých možností ani abstraktným ideálom: týka sa samotnej identity každého človeka, ktorý chce mať účasť na živote Zmŕtvychvstalého.

Svätosť je účasť na Kristovom tajomstve

Boh nás pozýva, aby sme boli účastní na jeho vlastnej svätosti. Keď nás volá, aby sme boli svätí, lebo on je svätý, ukazuje nám cestu, ktorou treba kráčať: dať sa stvárňovať podľa jeho Srdca. A pre nás, milovaní bratia, je toto volanie obzvlášť radikálne. Pán sľúbil: „I dám vám pastierov podľa svojho srdca, budú vás vodiť dôvtipom a múdrosťou.“ (Jer 3,15). Svätosť, ktorá sa od nás vyžaduje, je dôveryplné odovzdanie sa: dajme sa premeniť jeho Svätým Duchom. A predsa, tu sa vynára veľký paradox nášho kňazského života: sme povolaní podieľať sa na samotnej svätosti Boha, avšak tento poklad nosíme v hlinených nádobách (porov. 2 Kor 4,7), sme obmedzení a nedokonalí, často poznačení slabosťami a únavou, niekedy aj ranami. Ako môže ľudské srdce, ktoré je tak zraniteľné, odpovedať na také vysoké povolanie? Kňaz prežíva toto napätie, ale vie, kde nájsť pokoj: v otvorenom boku Pána Ježiša.

Cesta k zjednoteniu

Zjednotenie nášho srdca s Kristovým Srdcom nie je zážitkom vyhradeným len pre niekoľkých vyvolených, ale je to cesta sviatostná, eucharistická, ktorá sa uskutočňuje v každodennom živote. Drahí bratia, pri vysviacke sme boli pripodobnení Kristovi, avšak dar milosti v nás treba ustavične oživovať prostredníctvom každodenného slávenia Eucharistie, modlitby, rozjímania nad Božím slovom a pokornej služby bratom a sestrám. Zostaňme zjednotení s Kristom vo všetkom: v tom, čo robíme, aj v tom, čo sa nám každý deň prihodí. Vtedy sa svätosť, ktorú márne hľadáme izolovaným úsilím, ukáže taká, aká skutočne je: odpovedaním na milosť, ktorá nás predchádza, podporuje a premieňa. V našej ľudskej prirodzenosti totiž neexistujú oddelené oblasti. Modlitba, služba, vzťahy, únava, radosti a zlyhania, dokonca aj zdanlivo stratený čas alebo láska, ktorá sa zdá byť premrhaná, všetko sa stáva privilegovaným miestom zjavenia sa Boha a jeho nekonečnej lásky.

Kňaz s celistvým, jednoduchým a čistým srdcom je kontemplatívny uprostred činnosti, milosrdný, verný v skúškach a radostný v darovaní seba samého. Svet veľmi potrebuje pastierov, ktorí neponúkajú len slová či programy, ale živé svedectvo zmiereného srdca, šíriaceho príjemnú vôňu Kristovej svätosti. Pevný kňazský život, utváraný podľa Ježišovho Srdca, je vierohodným znakom jednoty, pokoja a milosrdenstva. Tak v čase poznačenom rozdeleniami a strachmi môžeme byť staviteľmi pokoja, svedkami nežnosti Dobrého pastiera, ktorý vie zhromaždiť tých, čo sú rozptýlení, a ošetriť tých, čo sú zranení, a naša horlivosť nie je nepokojom, ale prekypujúcou láskou, ktorá „je extázou, je výstupom, je darom, je stretnutím“ (FRANTIŠEK, Encyklika Dilexit nos, 28).

Kristovo srdce je srdcom svätých

Odpoveď na povolanie k svätosti nespočíva toľko v úsilí o askézu a dokonalosť, hoci sú potrebné, ale v dôveryplnom priľnutí k láske zjavenej v prebodnutom Ježišovom Srdci. Apoštol Ján nás vedie k rozjímaniu nad otvoreným bokom Ukrižovaného (porov. Jn 19, 34), v ktorom nám Boh definitívne ukazuje, ako je svätý: nie v nedosiahnuteľnej vzdialenosti oddelenej dokonalosti, ale v láske, ktorá sa daruje až do tej miery, že sa nechá zraniť, a ktorá sa tak môže stať zdrojom milosrdenstva a života. Sväté Ježišovo Srdce je ikonou Božej lásky par excellence: lásky všemohúcej práve preto, že je schopná stať sa zraniteľnou, premeniť bolesť na milosť a utrpenie na nádej.

Toto požehnané Srdce je teda „miestom“, kde sa svätosť prejavuje ako blízkosť a nežnosť. Svätosť kňaza sa tak môže prejavovať v pokornej a odvážnej blízkosti, v tom, že je zo všetkých a pre všetkých, a že drží bránu ohrady otvorenú, aby mnohí mohli vojsť a nájsť pastviny a odpočinok (porov. Jn 10,9). Preto sa od nás vyžaduje vzťah s Bohom, ktorý by nás neodďaľoval od ľudí, ale robil nás blízkymi všetkým, ktorý by formoval trpezlivé, nežné srdcia, schopné blízkosti, súcitu a načúvaniu. Tak sa prostredníctvom zjednotenia nášho nedokonalého srdca s prebodnutým Srdcom Ježiša realizuje naša cesta svätosti. Už nežijeme my, ale v nás žije Kristus (porov. Gal 2, 20). Takúto svätosť nemožno žiť osamote. Starajte sa o kňazské spoločenstvo: hľadajte sa, počúvajte sa, podporujte sa. Kňaz, ktorý sa izoluje, pomaly uhasína; kňaz, ktorý kráča so svojimi bratmi, rastie. Pripomína nám to opäť svätý Augustín: „Ako sa vyhnúť temnote? Milovaním bratov. Aký je dôkaz, že milujeme bratov? Tento: že nerozbíjame jednotu a zachovávame lásku“ (In Epist. Io. ad Parthos II, 3).

Drahí kňazi, každý deň obnovujte svoje „tu som“ pred prebodnutým Srdcom Kristovým. Odovzdajte sa mu úplne, aby ste mohli milovať jeho ľud tou istou láskou, akou ho miluje on. A s radosťou si pripomínajte, ako rád opakoval Svätý farár z Ars, že „kňazstvo je láska Ježišovho Srdca“ (porov. BENEDIKT XVI., List o vyhlásení Roku kňazov [16. jún 2009]: AAS 101 [2009], 569). Táto láska je zárukou a istotou, že nič z nás nebude stratené, ak všetko z nás bude odovzdané a obetované. Zverujem všetkých a každého z vás Panne Márii, Matke kňazov. Nech ona, ktorá uchovávala vo svojom srdci tajomstvo Syna, nás naučí uchovávať a nechať v nás biť Srdce Krista, Spasiteľa sveta.

12. jún 2026, Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

LEV XIV.

Preklad: Zuzana Klimanová