Bratislava 9. júna (TK KBS) V utorok 9. júna si Cirkev pripomína svätého Efréma Sýrskeho, významného diakona a učiteľa Cirkvi, ktorého literárne dielo a pastoračná horlivosť formovali kresťanský Východ i Západ.
Svätý Efrém sa narodil okolo roku 306 v Nisibise (dnešné Turecko). Hoci jeho mladé roky poznačila búrlivá povaha, po zásadnom vnútornom obrate odišiel do hôr, kde viedol prísny pustovnícky život. Neskôr sa usadil v Edese, kde prijal diakonskú vysviacku. Z pokory odmietol prijatie kňazstva, no napriek tomu sa stal jedným z najvplyvnejších kazateľov svojej doby.
Svojou strhujúcou rétorikou obhajoval pravovernú náuku proti ariánskym a apolinaristickým bludom, pričom vo svojich kázňach kládol dôraz na eschatologické témy – smrť, súd, nebo a peklo. Ako pripomenul pápež Benedikt XVI., Efrém bol „harfou Svätého Ducha“ a jeho teologická reflexia, vyjadrená symbolmi z prírody a Biblie, slúžila ako účinný katechetický prostriedok v liturgii.
Benedikt XVI. tiež vyzdvihol, že pre Efréma nebolo nič v stvorení osamotené a svet vnímal ako „Božiu Bibliu“. Pápež zároveň pripomenul jeho úctu k žene: „Podľa Efréma tak, ako niet vykúpenia bez Ježiša, niet ani vtelenia bez Márie.“ Efrémove texty podľa Benedikta XVI. poeticky anticipovali teologický kontext veľkých kristologických definícií neskorších koncilov.
Efrém Sýrsky patrí medzi najplodnejších cirkevných autorov. Zanechal po sebe viac ako 320 diel, ktoré zahŕňajú exegetické výklady Svätého písma, vieroučné spisy a najmä cirkevné hymny a básne. Špecifickosť jeho diela spočíva v spojení teológie s poéziou, pričom paradox a symbol mu umožňovali hlbšie reflektovať tajomstvá viery. Hoci po jeho smrti v 4. storočí dielo upadlo do čiastočného zabudnutia, v 18. storočí bolo znovu objavené. V roku 1920 ho pápež Benedikt XV. slávnostne vyhlásil za učiteľa Cirkvi.
Efrém nebol len teológom, ale predovšetkým pastierom s otvoreným srdcom. Keď v roku 372 vypukol v Edesse mor, opustil svoju samotu, aby organizoval pomoc pre chudobných a chorých. Práve pri tejto službe sa nakazil a 9. júna 373 zomrel obklopený množstvom veriacich. Jeho život zostal trvalým svedectvom služby diakona, ktorý radikálne miloval Krista a svojich bratov.
Zdroje: Archív TK KBS/Životopisy svätých, redakčne upravené
