Bratislava 8. júna (TK KBS) Pri príležitosti slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, známej aj ako sviatok Božieho tela, sa v nedeľu na viacerých miestach Slovenska konali slávnostné sväté omše a tradičné eucharistické procesie ulicami miest a obcí.
V Košiciach sa slávnosť uskutočnila v Katedrále sv. Alžbety, kde jej predsedal košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober. Po svätej omši nasledovala procesia po Hlavnej ulici. V Bratislave sa veriaci zhromaždili na Primaciálnom námestí, kde sa konala pontifikálna svätá omša. Následne pokračovali eucharistickou procesiou k farskému Kostolu sv. Jána z Mathy na Župnom námestí. Slávnosť Božieho tela si pripomenuli aj v Trnave, kde bola spojená s eucharistickou procesiou ulicami mesta.
Bratislava
V nedeľu 7. júna sa v Bratislave uskutočnila verejná slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Pontifikálnu svätú omšu na Primaciálnom námestí celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Spolu s ním koncelebrovali štyria biskupi a desiatky kňazov. Námestie zaplnili veriaci z celej Bratislavy.
Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia k farskému kostolu sv. Jána z Mathy (Trojička) na Župnom námestí.
Arcibiskup v homílii upozornil na dôležitosť pripomínania si našej životnej cesty. „Pripomínať si ju je nenahraditeľná skúsenosť. Potrebujeme si pripomínať, čo sme prežili a čím sme boli obdarení. Chceme si dnes uvedomiť, čím sme na našej ceste obohatení,“ povedal.
Zároveň zdôraznil, že keď vnímame Ježišove slová a príklad a keď ho prijímame do svojho vnútra, hovoríme o živení sa Božím slovom. „To sa premieňa na naše jestvovanie. Premieňame Ježišov príklad, slová a skutky tým, že ich prijímam a nasledujem. Premieňam ich na svoje ľudské jestvovanie. Na životnej ceste sa živíme chlebom, ktorý nám dal Boh v Ježišovi Kristovi.“
Podľa Mons. S. Zvolenského je naše srdce sýte vtedy, keď je naplnené pokojom. Otec arcibiskup uviedol, že duchovný pokrm pre naše srdce má štyri rozmery, pričom pri každom zo štyroch zastavení procesie sa zvýrazní jeden z nich.
Prvým rozmerom je, že v Eucharistii prežívame Božiu blízkosť.
Druhým rozmerom je prijímanie Božieho chleba a vína. „Kristovo Telo a Krv. Oddelenie tela od krvi je znak smrti a my to prijímame, lebo nám to dáva pokoj. Ježiš nás svojou smrťou na kríži očistil od hriechov. To, že môžeme získať odpustenie, nám dáva pokoj,“ zdôraznil arcibiskup.
Tretí rozmer spočíva v tom, že hoci žijeme pozemský život, nosíme v sebe aj Boží život. „Dáva mi to nádej, že prídem do Božieho domova,“ dodal.
Posledným rozmerom je rozmer bratskej lásky. „Tým, že jeme jeden chlieb, vytvárame jedno telo. Prijímanie Eucharistie nás pozýva a zaväzuje, aby sme sa k bratom a sestrám správali tak, ako sa správal Ježiš,“ uzavrel.
TK KBS informoval Radovan Pavlík, redakčne upravené
Trnava
Veriaci v Trnave aj tento rok oslávili sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi verejnou eucharistickou procesiou ulicami mesta. Oslava sa uskutočnila v nedeľu 7. júna a nadviazala na liturgické slávenie prikázaného sviatku, ktorý v cirkevnom kalendári pripadá na štvrtok.
Program sa začal slávnostnou svätou omšou v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Jej hlavným celebrantom a slávnostným kazateľom bol generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Peter Šimko.
Vo svojej homílii prirovnal život kresťana k putovaniu izraelského národa púšťou do Zasľúbenej zeme, ktorá je pre veriacich obrazom neba a večného života. „Nie je jednoduché zmeniť štýl života otroka na štýl života slobodného,“ povedal. Zdôraznil, že „Zasľúbená zem je otvorená iba pre slobodných duchom. Aby sme sa naučili žiť ako slobodní, je nevyhnutné prejsť cez púšť.“
Veriacim zároveň vysvetlil, že zmyslom putovania Izraelitov bolo naučiť sa pokore a spoznať vlastné srdce. Boh ich však ani počas skúšok neopustil, ale posilňoval ich na ceste a sýtil mannou z neba. „Ani nás Boh neopúšťa a dáva nám posilu na našej životnej púti. Touto posilou je Eucharistia – manna z neba,“ uzavrel svoju homíliu.
Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia ulicami historického centra Trnavy. Z Univerzitného námestia veriaci prešli v zástupe po ulici Hornopotočná cez Horné Bašty na Štefánikovu ulicu k jezuitskému Kostolu Najsvätejšej Trojice, kde sa uskutočnilo druhé zastavenie. Odtiaľ procesia pokračovala po Divadelnej ulici k františkánskemu Kostolu sv. Jakuba, kde nasledovalo tretie zastavenie. Ďalšia časť trasy viedla po Radlinského ulici cez Trojičné námestie na Hviezdoslavovu ulicu k uršulínskemu Kostolu sv. Anny, pri ktorom bolo štvrté zastavenie.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi vyvrcholila návratom procesie do Katedrály sv. Jána Krstiteľa, kde sa slávenie zakončilo spevom hymnu Te Deum a požehnaním s Oltárnou sviatosťou.
Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave Júlia Kubicová
Košice
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Košiciach sa začala v nedeľu 7. júna 2026 v Katedrále svätej Alžbety.
Tradičná procesia spojená s týmto sviatkom vyvádza toto tajomstvo z ticha chrámových múrov priamo do ulíc a všednej reality ľudských domovov, čím jasne deklaruje, že Boh chce posväcovať každodenný život človeka a nechce zostať izolovaný od sveta. Hlavný celebrant, košický arcibiskup Mons. Bernard Bober, v úvode bohoslužby zdôraznil, že táto oslava Eucharistie spája celú Cirkev a je vyjadrením živého svedectva viery priamo v uliciach mesta, aby sme si pripomenuli udalosť, z ktorej Cirkev žije.
Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober sa vo svojej homílii pristavil pri slovách, ktoré Cirkev opakuje pri každom svätom prijímaní, keď kňaz hovorí: „Telo Kristovo“ a veriaci odpovedá: „Amen“. Toto naše „Amen“ je podľa slov otca arcibiskupa priamym vyjadrením súhlasu a pevného presvedčenia, že v malom kúsku chleba je reálne prítomný živý Boží Syn, Ježiš Kristus.
Prijímanie Eucharistie však nesmie upadnúť do rutiny či obyčajného zvyku, pretože nie je len jednorazovým úkonom, ale záväzkom pre konkrétny spôsob života a túžbou podobať sa Kristovi v našich každodenných postojoch, rozhodnutiach a skutkoch.
Povedať Kristovmu telu svoje „amen“ znamená prijať poslanie a misiu pre vytváranie živej Božej rodiny, ktorá dokáže prinášať nádej a zjednotenie do sveta poznačeného neistotou a utrpením. Arcibiskup Bober zdôraznil, že eucharistické spoločenstvo nie je klubom privilegovaných, nie je odmenou pre dokonalých a spravodlivých, ale liekom pre chorých a ranených.
Živým prejavom tohto poslania a verejného svedectva viery bol slávnostný sprievod centrom mesta Košice. Eucharistický sprievod sa postupne zastavil pri štyroch tradičných oltároch, ktoré symbolizujú štyri svetové strany a Božie požehnanie pre celé mesto a jeho obyvateľov.
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi oslavuje tajomstvo, že chlieb a víno sa pri svätej omši skutočne a podstatne menia na Kristovo Telo a Krv. Zároveň tento sviatok pripomína, že spoločné prijímanie Eucharistie nie je len súkromným aktom jednotlivca, ale putom jednoty, ktoré veriacich formuje do jedného živého organizmu – Mystického tela Kristovho, poslaného svedčiť vo svete.
Zdroj: Košická arcidiecéza Jaroslav Fabian
Prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a vyjadrením úcty ku Kristovi prítomnému vo Oltárnej sviatosti pod spôsobom chleba a vína. Neodmysliteľnou súčasťou slávenia sú procesie, počas ktorých veriaci na čele s kňazmi a biskupmi nesú monštranciu s Eucharistiou ulicami miest a obcí. Sprievody sa tradične zastavujú pri štyroch oltároch, ktoré symbolizujú štyri svetové strany. Mnohé deti počas procesií rozsýpali na cestu lupene kvetov ako prejav úcty a radosti.
Tradícia sviatku siaha do 13. storočia. Prvýkrát sa slávil v roku 1246 v diecéze Liège a v roku 1264 ho pápež Urban IV. rozšíril na celú Cirkev.