Madrid 7. júna (VaticanNews) Na vigílii s mladými na Námestí Plaza de Lima v Madride pápež Lev XIV. hovoril o svätých, ktorí formovali jeho duchovnú cestu – Jánovi Chryzostomovi, Tomášovi z Villanovy a Turíbiovi z Mogroveja. Vyzval mladých hľadať ticho, rozpoznávať Boží hlas a byť odvážnymi svedkami evanjelia v dnešnom svete.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA POČAS VIGÍLIE S MLADÝMI
Námestie Plaza de Lima, Madrid
Sobota 6. júna 2026
1. otázka: Vieme, že svätý Augustín je pre vás veľmi dôležitý. Ktorí ďalší svätí a osobnosti vám pomohli vo vašom raste ako kresťana?
2. otázka: Chcel by som sa vás opýtať na roky, ktoré ste prežili ako misionár v Peru. Na akú spomienku alebo skúsenosť z tých rokov si uchovávate ako vzácny poklad?
Dobre, predovšetkým pozdravujem vás všetkých. Ďakujem, že ste tu, a ďakujem, že zdieľate vieru s celým Madridom a celým Španielskom. Na prvú otázku o niektorých svätých, ktorí boli pre mňa vzormi v mojom raste, v mojej mladosti, ale aj ako biskupovi a pápežovi: už som spomínal svätého Augustína a všetci vieme, že svätý Augustín je veľmi dôležitou postavou pre celú Cirkev, ale myslel som aj na jedného z otcov východnej Cirkvi, ktorý sa volal svätý Ján Chryzostom.
Jeho meno znamená „zlaté ústa“, titul, ktorý si tento cirkevný Otec vyslúžil svojou výrečnosťou. Pred krstom, ktorý prijal v roku 368 po Kristovi, študoval filozofiu. Neskôr sa spolu s ďalšími mladými mužmi z Antiochie, svojho rodného mesta, venoval výkladu Svätého písma. Po období pustovníckeho života sa naplno zasvätil službe Cirkvi ako kňaz a potom aj ako biskup. A tu by som vám všetkým rád povedal: nikdy sa nebojte uvažovať o povolaní ku kňazskému životu, k rehoľnému životu alebo k iným službám v Cirkvi! Ján Chryzostom, nesúc vo svojom srdci lásku k Božiemu slovu, po tom, ako sa stal kňazom a biskupom, vydal veľké svedectvo najmä dôslednosťou svojho života. Ak kázal, bolo to preto, že toto posolstvo sám žil. Osobitne na mňa zapôsobili jeho nádherné katechézy, jeho homílie a spisy, ktoré spájajú lásku k pravde s bezúhonnosťou života, ale mal aj veľkú odvahu, nemal strach hovoriť pred cisárom, vyslovoval veci, ktoré boli v prospech spravodlivosti, a nie len na potešenie druhého. Bol mužom, ktorý je verný svojmu slovu.
Druhým svätým je Tomáš z Villanovy, augustinián, ktorý bol povolaný stať sa pastierom Cirkvi. Bol Španiel. Študoval na univerzite v Alcalá a svojou múdrosťou si získal úctu cisára Karola V. Neskôr bol vymenovaný za biskupa Valencie a uskutočnil rozsiahlu reformu Cirkvi, najmä klerikov. Svojich bratov povzbudzoval k vytrvalosti v modlitbe, čistote a poslušnosti. Jeho vrúcna láska k blížnym – je dodnes známy ako „biskup chudobných“ – ma povzbudzovala v časoch skúšok a vo chvíľach služby.
Ďalším spoločníkom na mojej ceste je svätý Turíbius z Mogroveja, taktiež Španiel. V 16. storočí pôsobil ako misionár v Peru, kde sa s veľkou horlivosťou venoval evanjelizácii domorodého obyvateľstva a učil sa miestne jazyky. Svätý Turíbius spájal intenzívny modlitbový život s úsilím o spravodlivosť, osobitne v boji proti zneužívaniu a korupcii svojej doby. Preto je pre mňa vzorom služby ľudu, najmä tým najchudobnejším, v Kristovom mene.
Keď som uvažoval nad životom týchto svätých, podobne ako svätý Augustín som si hovoril: „Ak to dokázali oni, prečo nie ja?“ (porov. Vyznania, VIII, 27). Túto otázku rád zverujem aj vám a pozývam vás vyberať si príklady dobrého života, ktoré budú príťažlivé nielen pre vás, ale aj pre druhých.
Pokiaľ ide o roky prežité v Peru ako misionár a potom aj ako biskup, najviac si spomínam na svedectvo viery tamojších ľudí. Boli poznačení mnohými ťažkosťami, no zároveň boli plní nádeje. Práve stretnutie s ranami i radosťami ľudu mi pomohlo rásť na ceste nasledovania Ježiša. Keď som ho ohlasoval, aj ja sám som bol premieňaný evanjeliom, premieňaný životom a vierou týchto národov, ktoré boli mnohokrát materiálne veľmi chudobné, ale bohaté vo viere. A v tejto skúsenosti, v tejto viere v Pánovo slovo som videl, ako Božie slovo môže premeniť konflikt na pokoj, môže byť prameňom zmierenia, pokoja a spravodlivosti.
3. otázka: Čo nám podľa vás môže pomôcť rozpoznať Boží hlas medzi mnohými inými hlasmi?
4. otázka: Ako môžeme aj my, ktorí stále hľadáme, sprevádzať druhých na ich ceste objavovania krásy viery?
Dobre, najprv môžeme trochu hovoriť o tom, ako počúvať tento Boží hlas, ako rozlišovať, či je to naozaj Boh, ktorý hovorí, alebo niečo iné, iná príťažlivosť, iná ťažkosť. Aby sme dokázali rozpoznať Boží hlas, môže nám predovšetkým pomôcť ticho – tam si myslím, že je veľmi dôležité, aby každý z nás rozvíjal schopnosť byť v tichu. Na rozpoznanie Božieho hlasu nám môže pomôcť predovšetkým ticho. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa každý z nás usiloval rozvíjať schopnosť byť v tichu. Mnohokrát chodíme so slúchadlami, s hudbou, s rozptýlením, a nevieme byť v tichu. Myslím si, že práve v tejto skúsenosti ticha k nám môže Boh hovoriť, alebo práve v nej môžeme rozlišovať Boží hlas. Keď hľadáme ticho, rozhodujeme sa, čo nebudeme počúvať a akými zvukmi sa nenecháme rozptyľovať. Keď sa oslobodzujeme od hluku tisícich hlasov, spoznávame, že niektoré klamú naše túžby, iné si nás kupujú, no nesýtia nás, a ďalšie hovoria zo zištnosti. V tichu chápeme, že ideológie pominú, zatiaľ čo pravda zostáva.
Aj tu by som chcel zdôrazniť dôležitosť hľadania pravdy, pretože mnohé hlasy, mnohé veci na sieťach nás klamú a hovoria nám lži. Vždy hľadajte pravdu! Boh je pravda! Ak ťa niečo odvádza ďaleko od Boha, nie je to pravda! Nezabúdajte na to! Po druhé, buďte si istí, že Boh veľmi dobre pozná váš hlas. Počúva vás a odpovie vám. Nebojte sa vyjadriť to, čo nosíte vo svojom srdci. Je jeden Žalm, ktorý hovorí: „Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul?“ (Ž 94, 9).
Náš vnútorný rozhovor sa stáva modlitbou, chválou a prosbou vtedy, keď ho zveríme tomu jedinému, ktorý ho môže skutočne počuť. Modlitba je slobodný hlas práve preto, že nehovorí preto, aby sa zodpovedala, aby dokazovala svoju pripravenosť alebo aby sa cítila dôležitou. Keď sa my sami staneme modlitbou, Pán nám odpovedá svojím Slovom, ktoré sa pre nás stalo človekom, a uisťuje nás, že nás miluje celým svojím bytím.
Po tretie, aby sme rozpoznali Boží hlas, je potrebné počúvať Slovo. Božie slovo je živé, lebo Kristus, ktorého hlas naďalej zaznieva v Cirkvi, ktorá je jeho telom. On napĺňa celé Sväté písmo, Starý i Nový zákon, dané ľuďom ako prísľub spásy. Taktiež eucharistická adorácia, ktorú dnes večer spoločne prežívame, je práve tým správnym miestom na zachovanie ticha, oslobodenie srdca a na to, aby sme jednoducho „boli“ pred Pánom a viedli s ním dialóg. Tak sa stáva výrečným vo svojej láske, ktorá sa stala pokrmom pre celé ľudstvo.
Drahí mladí, ak chcete sprevádzať druhých pri objavovaní krásy našej viery, pamätajte, že nikto z nás sa nenarodil ako učiteľ a že pred Pánom zostávame učeníkmi. Podeľte sa preto o svoju duchovnú cestu a vydávajte o nej svedectvo dôslednosťou života. Túžba nasledovať Ježiša vás bude neustále obnovovať, najmä vo chvíľach únavy. Je dôležité vidieť, že nikto neverí v Ježiša sám. Pozrite, koľkí ste tu! A tak sa aj v spoločenstve, v skupinách mladých i v rodine môžeme všetci učiť, čo je krása našej viery. On kráča naším tempom a osvetľuje našu cestu.
Podľa príkladu Majstra vás pozývam konať ako pastieri, vychovávatelia, ako priatelia. Ak sa budete modliť s láskou, mladí ľudia objavia význam modlitby. Ak budete horieť vierou, odovzdáte jej živý oheň. Hľadajte všetci vo svojich srdciach tento oheň Božej lásky! Lebo tam je Ježišova prítomnosť a blízku Ježišovu prítomnosť možno vnímať dokonca aj vo chvíľach našich pádov, pretože Ježiš nás neopúšťa. Aj vtedy, keď sa stávame podanou rukou, bratským objatím, keď hľadáme príležitosti na to, aby sme slúžili druhým, konali skutky lásky, hľadali, ako sa dotknúť života druhého s jeho ranami, v jeho smútku, v jeho ťažkostiach – tam sa viera v Ježiša Krista stáva živou a tam nám Ježiš pomôže navzájom sa podopierať na ceste.
5. otázka: Ako môžeme ako mladí kresťania žiť angažovane v dnešnej spoločnosti?
6. otázka: Aké konkrétne poslanie žiadate od mladých ľudí v Cirkvi?
Dobre, blahoželám ti k tvojmu sobášu, Fernando! Tu som videl aj ďalšie páry, ktoré sa budú sobášiť. Blahoželám a žehnám! Pretože ak som predtým povedal „nebojte sa pomyslieť na povolanie“, manželstvo je tiež povolanie. Nebojte sa manželstva a zakladania rodiny!
V priebehu stáročí dejín Cirkvi sme ako kresťania žili v najrozličnejších spoločnostiach, prechádzali sme zmenami kultúr, ktoré sme zdieľali a ktoré sme zároveň pomáhali formovať. Je jeden starobylý spis, ktorý sa volá List Diognetovi, ktorý nám v tejto súvislosti ponúka krásny obraz: „Kresťania sú vo svete tým, čím je duša v tele“ (VI).
Takýto je náš spôsob života. Ježišovi učeníci sú vždy súčasníkmi svojej doby, nikdy však nie väzňami plynúceho času. Sme slobodní v Kristovi! Kristus nás oslobodil svojou láskou. Vďaka tejto láske zostávame slobodní voči každému nátlaku a každému klamstvu. Sme slobodní od módnych trendov, pretože sme učeníkmi pravdy. Sme otvorení budúcnosti, pretože vieme, že nás nečaká smrť. Naopak, zmysel dejín vrcholí vo večnom spoločenstve života, ktoré Boh pripravuje pre všetkých.
Z tejto perspektívy ste osobitne vy, mladí, povolaní dať spoločnosti nový smer. Máte sa stať protagonistami zmeny prostredníctvom svojich každodenných vzťahov, toho, čo prežívate v rodine, na univerzite i v práci. Keď vás vidím, drahí mladí, naplnených týmto nadšením prameniacim z viery, s nádejou myslím na vašu schopnosť vydávať svedectvo o Kristovi vo svete, vrátane digitálneho prostredia, a sprostredkúvať hodnoty a krásu evanjelia (porov. Christus vivit, 105; Pozdrav počas Jubilea digitálnych misionárov, 29. júla 2025).
Pozývam vás preto všetkých, aby ste boli soľou zeme a svetlom sveta (porov. Mt 5, 13). Aby sme tak mohli žiť, musíme predovšetkým správne chápať súčasnú spoločnosť a žiť s múdrosťou, aby sme ju potom mohli premieňať ako svedkovia evanjelia. Mladý kresťan sa totiž stáva svetlom tak v radosti, ako aj v skúške. Dáva chuť skutočnosti, pretože v nej žije ako človek, ktorý nachádza radosť života vo svojom vnútri a nečaká, že mu ju prinesie bohatstvo, pôžitok alebo moc.
To je naša sloboda, ktorá má svoj prameň vo viere. Je to sloboda schopná prinášať svetlo a dobrú chuť každej spoločnosti i každej ľudskej skúsenosti. Keď však život stratí svoju chuť, akoby nám bol odňatý. Prestávame ho vnímať ako svoj vlastný. Tvárou v tvár prázdnote ľahostajnosti a konformizmu, tvárou v tvár násiliu vojny a klamstva, buďte vy sami iskrou nového ľudstva.
A teda vám všetkým chcem zveriť: aby ste boli ľuďmi. Áno, buďte ľuďmi! Mužmi a ženami z mäsa a kostí. Nie zdaním, ale dôveryhodnými tvárami. Ľuďmi, ktorí hľadajú spravodlivosť, pretože po nej túžia ako po každodennom chlebe. Ľuďmi, ktorí túžia po čestnom a poctivom živote, pretože ochotne robia druhým to, čo by chceli, aby druhí robili im. Buďte ľuďmi tak, ako je človekom Kristus, dokonalý človek, Zmŕtvychvstalý, ktorý vo všetkých časoch zdieľa naše dejiny. Pri pestovaní tohto záväzku hľaďte na apoštolov, na prvých kresťanov, ktorí žili v pohanskom svete. Nasledujúc ich príklad, buďte misionármi evanjelia uprostred materiálnej i duchovnej chudoby našich čias. Dobre si uvedomujte, že naša viera je štýlom života, ktorý sa napĺňa v láske (porov. Gal 5, 6). Práve láska, drahí mladí, je čnosťou, ktorá mení dejiny viac než ktorákoľvek iná. Vy môžete meniť dejiny. Robte to s láskou. Ďakujem vám.
Preklad Martin Jarábek
