Vatikán 26. mája (TK KBS) „V umelej inteligencii sa dnes koncentruje otázka o budúcnosti ľudstva,“ zdôraznil kardinál Pietro Parolin pri otváraní prezentácie prvej encykliky Leva XIV. „Magnifica humanitas“ v Aule synody. Dokument, venovaný „starostlivosti o ľudskú osobu v ére umelej inteligencie“, nadväzuje na sociálnu náuku Cirkvi a vyzýva k zodpovednému rozlišovaniu digitálnych premien.

Nové „Rerum novarum“

Štátny sekretár Svätej stolice pripomenul, že pred 135 rokmi, spolu s encyklikou „Rerum novarum“, rozpoznal Lev XIII. v priemyselných premenách „hlboko ľudskú a sociálnu otázku“. Ako poznamenal, v digitálnej transformácii sa dnes sústreďujú nové veci (res novae): dôstojnosť osoby, práca, sloboda, kvalita spoločenských väzieb, pokoj, spravodlivosť a starostlivosť o Stvorenstvo.

Kardinál Parolin poukázal na to, že novinkou je dialóg Cirkvi s inštitúciami, vládami, univerzitami, firmami a výskumnými centrami. Dodal, že prítomnosť predstaviteľov sveta AI svedčí o vôli stretnúť sa s tými, ktorí sa reálne podieľajú na tejto premene.

Miera pokroku

Kardinál zdôraznil, že Cirkev do dialógu o umelej inteligencii prináša „pochopenie ľudskej osoby, jej dôstojnosti, slobody a vzťahového povolania na obraz Boží“. Bez tejto vízie – povedal – „aj tie najpokročilejšie technológie riskujú stratu miery svojho autentického pokroku“.

Štátny sekretár pripomenul slová encykliky, že „každá generácia dedí úlohu dať tvar vlastnej epoche“ a nasmerovať históriu tak, aby sa stávala miestom dôstojnosti, spravodlivosti a bratstva. V čase AI táto úloha nadobúda novú naliehavosť, pretože „technická sila rastie s mimoriadnou rýchlosťou“.

Kardinál Parolin poukázal na to, že práve tu sa odhaľuje jedno z najhlbších napätí súčasnosti: „rýchlosť, akou sa táto sila kumuluje, môže prekročiť schopnosť individuálneho svedomia, a dokonca aj inštitúcií, ju usmerniť“. Ako dodal, „táto asymetria medzi technickou silou a morálnou múdrosťou je možno najhlbšou výzvou, ktorú nám zveruje ,Magnifica humanitas‘“.

Otázka smerovania

Preto encyklika kladie všetkým otázku o smere spoločnej cesty: „Kam kráčame? K akému cieľu sa túžime nasmerovať? Aký smer by sme si mali zvoliť ako osoby a ako ľudské spoločenstvo?“

Kardinál Parolin zdôraznil, že rozlišovanie navrhované pápežským dokumentom odovzdáva „náročné kritérium“: v čase umelej inteligencie „chrániť ľudskú dôstojnosť znamená bdieť nad novými formami dehumanizácie a zostať verní veľkosti toho, čo je ľudské“.

Technológia – pokračoval – „nemôže dostávať svoju mieru výlučne od efektívnosti alebo rýchlosti svojich výsledkov“. Mala by byť vzťahovaná k „pravde osoby, tak ako nám ju zjavuje Ježiš, k spravodlivosti spoločného života a dobru všetkých národov zeme, ako to po stáročia učilo sociálne Magistérium Cirkvi“.

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia